Pre úsmev pite vodu. Nie vodku!

Dehydratácia má vplyv na náladu mladých zdravých žien. To je záver štúdie, v rámci ktorej vedci z Americkej spoločnosti pre výživu prišli na to, že pitný režim neovplyvňuje len telesné funkcie, ale aj duševnú pohodu. Ak vás obchádza smútok, a neviete prečo, skúste sa napiť vody. Úsmev by sa mal dostaviť v dohľadnom čase.

01.05.2016 06:00
voda, smäd, pitný režim Foto:
Fakt, že voda je dôležitá pre zdravie, je známy dávno. Odborníci už dlhé roky upozorňujú na to, že dodržiavanie pitného režimu môže naozaj výrazne ovplyvniť vznik chronických ochorení alebo spôsobiť kolaps organizmu pri zvýšenej záťaži.
debata (2)

Vedci zorganizovali experiment s dvadsiatimi piatimi mladými a zdravými ženami vo veku od 17 do 29 rokov. „Experiment prebiehal tri dni po sebe. Vedci najskôr u účastníčok vyvolali dehydratáciu cvičením, bez podávania močopudných látok. V ďalšej fáze cvičenie skombinovali s močopudnými látkami. V tretej fáze stav vody v tele udržiavali na normálnej úrovni. Trikrát za deň počas oddychu a aj počas cvičenia pomocou dotazníkov skúmali schopnosti vnímania, náladu a ostatné príznaky dehydratácie.

Výsledky experimentu priniesli zaujímavé zistenia. „Prvé škodlivé efekty dehydratácie boli pozorovateľné veľmi rýchlo, prejavili sa v priebehu 12–16 hodín od začiatku nedostatočného príjmu tekutín. Účastníčky experimentu v dotazníkoch uvádzali únavu, celkové zhoršenie nálady, neschopnosť sústrediť sa na úlohy.

„Fakt, že voda je dôležitá pre zdravie, je známy dávno. Odborníci už dlhé roky upozorňujú na to, že dodržiavanie pitného režimu môže naozaj výrazne ovplyvniť vznik chronických ochorení alebo spôsobiť kolaps organizmu pri zvýšenej záťaži. Objav, že voda môže ovplyvňovať náladu, preto nie je vo vedeckom svete prekvapením,“ vysvetľujú autori štúdie. Pre úsmev teda treba piť vodu. Nie vodku!

Naše telo doslova „jazdí“ na vodu, veď v nej pláva každá naša bunka. Voda tvorí viac ako polovicu našej hmotnosti. Najviac jej je v krvi, vyše 80 percent. Hoci vodu máme v krvi, pitný režim nie. Dospelý človek by mal vypiť 20–40 ml na kilogram svojej hmotnosti. Najlepšou pomôckou, ako zistiť, či je telo dehydrované, alebo nie, je farba moču. Močením sa totiž vylúči najväčšia časť vody z tela, až potom nasleduje potenie a dýchanie. V Anglicku sa v minulosti uskutočnila kampaň na podporu pitného režimu pod hlavičkou „Nech je svetlý“. Mnohí totiž siahajú po tabletkách proti bolesti hlavy namiesto toho, aby sa dostatočne „zavodnili“. „Pitný režim však neznamená piť veľa, ale rozumne,“ podotýka prof. MUDr. László Kovács, DrSc., z 2. detskej kliniky UK. „V normálnych podmienkach stačí 70 kg dospelému vypiť 1,5 litra tekutín denne. Ak je 30 stupňov Celzia, potom už o liter viac. Na pocit smädu sa netreba spoliehať, najlepším ukazovateľom je práve farba moču.“

Koncom roka 2014 realizovala Katedra výživy ľudí Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre prieskum zameraný na riziko nedostatku horčíka u obyvateľov jednotlivých regiónov Slovenska. Výsledky ukázali, že najväčšiemu riziku čelia ženy zo stredného Slovenska, u ktorých je riziko nedostatku horčíka najvyššie. Aj v tomto prípade môže byť prevenciou pitný režim – konkrétne v podobe príjmu horčíkových minerálnych vôd. „Minerálne vody majú veľkú výhodu v tom, že sa z nich vstrebe do organizmu až 60 % vápnika a horčíka, zatiaľ čo z iných potravín je to možno 30–40 %,“ tvrdí biochemik doc. Ing. Pavel Blažíček, CSc., z Bratislavy. Niektorí odborníci zdôrazňujú správny pomer vápnika a horčíka (3 : 1), iní zas dobrú formu vstrebateľnosti horčíka vo forme uhličitanu. „Minerálna voda je prirodzeným a ľahko dostupným zdrojom minerálov, teda aj horčíka. Telo ich dokáže efektívne zužitkovať,“ dodáva prof. MUDr. Zdeněk Zadák, ktorý je považovaný za zakladateľa odboru klinickej výživy v Čechách.

Vhodne vybrané vody majú teda vplyv nielen na úsmev.

Vodu si nevážime

V našich končinách vodu berieme ako samozrejmosť. Na Slovensku pitná voda tečie z vodovodného kohútika. Pritom viac ako polovica svetových riek je znečistená. Dôsledkami tohto znečistenia sú zmeny chemického zloženia povrchovej vody, jej biologických a fyzikálnych vlastností a následne negatívny vplyv na ľudský organizmus. Intenzívna lodná doprava, znečisťovanie vôd a rybolov majú za následky vyhynutie vodných živočíchov. Problémy s pitnou vodou sa riešia stále. Alarmujúce je, že asi 1,5 miliardy ľudí nemá prístup k bezpečnej vode.

Podzemná voda je zvyčajne čistá a pitná, pretože prechádza jemnými pórmi hornín, napríklad pieskovcov, ktoré filtrujú nečistoty. Prvoradým prostredím, v rámci ktorého sa vsiaknutá zrážková voda zbavuje nečistôt, je však pomerne slabá vrstva priepustných zemín, tvoriaca povrch, oživená mikroorganizmami a koreňmi rastlín. Táto siaha len niekoľko metrov pod zem. Jej funkcia je v rámci kolobehu vôd nenahraditeľná. K dopĺňaniu zásob podzemnej vody dochádza prienikom zrážkových vôd do zvetralinového plášťa prakticky na celom území. Takáto voda tečie vďaka gravitácii nadol. Hydrogeológ RNDr. Vojtěch Kněžek vysvetľuje: „Zásoby podzemnej vody si však nepredstavujte ako nejaké nádrže pod zemou, teda podzemné priestory vyplnené vodou alebo podzemné jazerá. Voda sa zhromažďuje v puklinách horninového masívu, ktoré sú väčšinou veľmi drobné, lenže je ich nesmierne množstvo. Nemožno hovoriť o križovaní prameňov, o ktorom často hovoria prútikári, voda pod zemou sa v žiadnom prípade nevyskytuje v nejakých potrubiach, ktoré sa niekde krížia.“

Povrchová voda má okolo 100 mg/l minerálnych látok. Môže mať však aj viac. Podzemné vody majú rozdielny obsah rozpustných látok podľa toho, akými horninami pretekajú. Bežne mávajú okolo 300–500 mg/l. Zvláštnou skupinou podzemných vôd sú stredne- a viacmineralizované minerálne vody, ktorých mineralizácia je väčšia ako 1 000 mg/l. V okolí takýchto prameňov vyrastajú kúpeľné mestá. Tvrdosť či mäkkosť vody závisí od charakteru hornín, ktorými voda preteká. „Tvrdosť vody závisí od množstva vápnika a horčíka obsiahnutého vo vode. Zo zdravotného hľadiska je optimálna koncentrácia 2–3,5 mmol/l,“ dodáva RNDr. Vojtěch Kněžek.

Rozdelenie vôd

Minerálna voda: Mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej či viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest. Od bežnej pitnej vody sa dá odlíšiť charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí a takisto svojou pôvodnou čistotou. Zdroj minerálnej vody musí byť pred uznaním podľa zákona minimálne tri roky sledovaný. Minerálna voda sa nesmie podrobiť žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek, ako sú napríklad zlúčeniny železa, mangánu a síry, prípadne fluoridov, alebo odstraňovania oxidu uhličitého povolenými metódami. Zakazuje sa jej dezinfekcia aj pridávanie baktérie ničiacich látok. Okrem oxidu uhličitého k nej nemožno pridať žiadne iné látky. Každý zdroj minerálnej vody má určené ochranné pásma.

Pramenitá voda: Vybraný druh mikrobiologicky bezchybnej, kvalitnej prírodnej pitnej vody z podzemného zdroja. Pramenitá voda sa nesmie podrobiť žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek, ako sú napríklad zlúčeniny železa a síry, prípadne fluoridov, alebo odstraňovania oxidu uhličitého povolenými metódami. Zakazuje sa jej dezinfekcia aj pridávanie baktérie ničiacich látok. Okrem oxidu uhličitého k nej nemožno pridať žiadne iné látky.

Pitná voda z vodovodu: Upravená podzemná alebo povrchová voda, ktorá spĺňa požiadavky zdravotnej bezchybnosti, preto sa môže využívať na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Je určená na varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely. Surová povrchová alebo podzemná voda, ktorá sa využíva pri príprave na pitnú vodu, je biologicky znečistená. Musí sa preto dezinfikovať, aby sa stala vhodnou na pitie. Spôsob dezinfekcie závisí od miestnych požiadaviek tak, aby sa zabezpečila mikrobiologická bezpečnosť.

Slovensko vlastní bohatstvo vôd

Na takú malú krajinu vlastníme naozaj obrovské bohatstvo najmä v podzemných vodách, v minerálnych prameňoch, ale aj zdrojoch pitnej vody. Na Slovensku je okolo 1 200 zdrojov minerálnych vôd, z toho je asi 120 uznaných liečivých zdrojov využívaných v kúpeľoch v zmysle platnej legislatívy. Ďalšie krajiny, ktoré majú pomerne veľký výber minerálnych vôd plnených do obalov, sú Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko. Je to dané geologickým charakterom krajiny. V Európe patríme určite medzi štáty, kde je najvyšší výskyt veľmi kvalitných minerálnych vôd, v Škandinávii sa napríklad stredne a vysoko mineralizované vody ani nenachádzajú. Tam sú len podzemné zdroje pramenitých vôd.

(MUDr. Jana Zálešáková v rozhovore pre Dobré zdravie)

Minerálne vody podľa celkovej mineralizácie:

Celková mineralizácia je súčet laboratórne stanovených hodnôt aniónov a katiónov jednotlivých minerálnych látok rozpustných vo vode (napr. vápnik, horčík, hydrogénuhličitan vápenatý) a kyseliny kremičitej a boritej, ktoré vo vode rozpustné nie sú. Uvádza sa v miligramoch na liter vody.

  • nízkominerali­zované: voda s obsahom rozpustných látok nad 50 do 500 mg/l
  • stredneminera­lizované: voda s obsahom rozpustných látok nad 500 do 1 500 mg/l
  • vysokominerali­zované: voda s obsahom rozpustných látok nad 1 500 do 5 000 mg/l
  • veľmi vysokominerali­zované: voda s obsahom rozpustných látok nad 5 000 do 15 000 mg/l
  • soľanky: voda s obsahom rozpustných látok nad 15 000 mg/l

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #voda #pitný režim #nálada