Foto: Jan Tichý
Vaše prvé stretnutie so zdravím (a tým pádom aj s chorobami) bolo zrejme na strednej zdravotníckej škole. Vybrali ste si odbor farmaceutický laborant.
Bola som nadšená. Bola to veľmi prakticky zameraná škola, venovali sme sa aj fytoterapii, učili sme sa rozoznávať bylinky, miešali čajové bylinné zmesi. Boli to úžasné veci.
Vo vašom životopise sú zaujímavé aj krajiny, v ktorých ste, vďaka manželovej práci, žili. Nemecko, Francúzsko, USA, Čína… Sledovali ste, ako sa kde ľudia stravujú, aký majú vzťah k výžive?
Áno, v Nemecku a Francúzsku má kvalita jedla obrovskú hodnotu, jedlo je pre nich dôležité. Na počudovanie, aj v USA to bolo úžasné. Tam je možné žiť s oboma extrémami, výber je na osobnom rozhodnutí. Už pred dvadsiatimi rokmi ste mohli bez problémov nájsť biokvalitu, ale mohli ste sa stravovať aj v McDonalde. Tam sme zdravo jedli bez problémov, trochu problematickejšie to už bolo v Číne. Chýbali nám tam potraviny, ktoré poznáme, napríklad kváskový chlieb. Chlieb tam väčšinou nie je, Číňania jedia rôzne knedle, zelenina býva prevarená, to nám nechutilo. Z Číny som až taká nadšená nebola.
Zaskočilo vás, v tých krajinách, ktoré menujeme, v tom čase niečo? Niečo, čo bolo v Českej republike zatiaľ neznámym pojmom?
Všade ma zaskočil obrovský záujem o biopotraviny, ktorým sa v podstate dodnes mnohí v Českej republike vysmievajú. Je až nepochopiteľné, aký je tu výsmech z biopotravín. V Nemecku, aj vo Francúzsku boli už vtedy vyhľadávané, bežné boli farmárske trhy, ktoré sú dnes veľkou módou ostatných, možno piatich rokov.
Prečo sa z nich vysmievajú?
Vraj všetko je podvod, biopestovatelia úrodu striekajú v noci, biopotraviny nemajú žiadne pozitívne účinky, kupovať ich je zbytočné, nezmyselné a drahé. Toto sa tu bežne traduje.
Vy ich kupujete?
Ja ich kupujem, hoci najideálnejšie by bolo, keby sme všetci mali svoju biozáhradku, kde by sme si pestovali zeleninu a ovocie. Avšak nežijem v ideálnom svete, takže chápem, že nie všetci budeme mať všetko v biokvalite, ale musíme robiť nejaké kompromisy. Odporúčam uprednostňovať lokálne potraviny pred polotovarmi. Ak budú v biokvalite, o to lepšie. Samozrejme, chápem, že nie pre všetkých je to reálne.
… a vy tú záhradu máte.
Máme malú záhradku, pestujeme v nej, čo sa dá. Pomáha nám s ňou záhradník. Máme pozemok v Českom raji, kam by sme sa chceli neskôr presťahovať. Tam budeme toho pestovať viac.
V Číne ste mali svoju výživovú poradňu?
Privátnu, nebolo to oficiálne. V Šanghaji bola obrovská komunita ľudí zo zahraničia, ktorí učili na zahraničných školách a keď zistili, že som „výživárka“, zapojili ma do aktivít. Chodila som prednášať deťom na americkú školu, neskôr ku mne chodili učitelia do poradne, a tak ďalej.
Predstavovala som si to bláznivo, že ste radili Číňanom.
(smiech), no to nešlo. Jednak v tej dobe neovládali angličtinu, čo sa medzičasom dramaticky zlepšilo, a ja samozrejme nerozprávam po čínsky. Žili sme tam veľmi obmedzene, len s cudzincami. V tej dobe to bolo dosť oddelené. Číňania napríklad nemohli deti prihlásiť do medzinárodnej školy, v žiadnom prípade, bolo to neprípustné. V Šanghaji nebola ani pôrodnica pre cudzincov. Bola som tehotná, tak som mala na výber, buď Hong Kong alebo Peking. To ma ale nelákalo, a tak sme odleteli do Austrálie.
Už štyri roky žijete v Českej republike, predtým desať rokov ste boli v zahraničí. Nechýbajú vám tie odchody do sveta?
Užívam si každú chvíľku, a je jedno, kde sa nachádzam. V zahraničí boli úžasné stretnutia s cudzincami, život s nimi, to cestovanie… Ale keď sme sa vrátili, povedala som, že už letisko nechcem vidieť! Dokonca ani na dovolenky nechodíme, sme spokojní v našej záhrade. Mne sa medzičasom neuveriteľne rozbehla práca. Mám štyri webovské stránky, aktívnu iniciatívu, ktorá už ovplyvňuje legislatívu a veľa klientov. Pravidelne tiež komunikujem s novinármi, 2–3-krát týždenne prednášam. Môj život je veľmi aktívny a plný.
Chytáte sa za hlavu, keď vidíte tú záplavu všakovakých knižiek, ktoré vždy a znova prichádzajú na knižný trh? Ako schudnúť, rôzne diéty, vraj aj bez športu sa to dá. Ako by sme to oklamali, skrátili cestičku, čo najrýchlejšie schudli. Smejete sa na tom, alebo zúrite?
Trh je nezmyselnými knihami o výžive a diétach doslova zamorený. Aj ja dostávam pravidelne z vydavateľstiev ponuky, aby som napísala knihu. Sú chvíľky, kedy si vravím áno, no potom prídem do kníhkupectva a vidím tie preplnené pulty. Nemôžem pridať ďalšiu, to ľuďom nemôžem spraviť! Samozrejme, sú tam aj kvalitné tituly, no obrovská časť z nich je zbytočných. Človek nepotrebuje študovať žiadne encyklopédie výživy na to, aby zdravo jedol.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ste Češka, ale napríklad váš manžel je zo Slovenska, vy ste si na Slovensku robili doktorát. Viete porovnať, v čom sme iní? Čechom ste vo svojich rozhovoroch dosť nakladali…
Ja si myslím, že sme si veľmi podobní, aj kuchyňou. Vy máte svoje špeciality – halušky, ovčie syry… Ale zásadný rozdiel tam nie je.
A čo sa týka výživy pre detí – mierim do školských jedální. Ste odbornou garantkou iniciatívy Skutočne zdravá škola – úspešného presadenia zákazu predaja nezdravých potravín a nápojov v školách. Kuchárky by varili zdravo, keby boli podporované. No nie sú, varia, čo sa naučili – vaše slová. Myslíte, že sme sa naučili nezdravo variť za socializmu a odvtedy sa to s nami ťahá?
Za socializmu nie, skôr po revolúcii. Zo západu sa k nám dostalo práškové varenie, akože moderné, nové, zdravé, špeciálne do jedálni. So to rôzne zmesi, ktoré uľahčujú varenie. Pani kuchárky to 25 rokov varili a keďže samy nie sú nadšenkyne zdravej výživy, je pre ne ťažké prechádzať na niečo nové, zvlášť, keď nie sú podporované systémom. Slovensko má iné výživové odporúčania, úplne iný systém pre školské jedálne ako ČR. Slovenský systém je lepší, pravidelne aktualizovaný, náš naopak konzervatívnejší.
Svoju dizertačnú prácu v USA ste písali na tému ako naučiť deti zdravo jesť. Dá sa povedať v kocke, ako? Vieme, že rodič má byť vzor.
Výživa detí je komplexný problém, zvlášť školákov, pretože tam už zasahuje škola. Rodič je vzor do tretieho-štvrtého roku dieťaťa. Potom prichádza na rad škôlka a škola, kde deti trávia väčšinu svojho času. A práve preto je dôležité, aby bol školský systém v poriadku a vzorový, čo v Českej republike, žiaľ, stále nie je. Rodičia, učitelia a kuchárky v jedálni sa musia spojiť a vychovávať spoločne. Pretože načo my deti v triedach učíme, aké úžasné a užitočné je piť nesladené nápoje, keď sa na chodbe pred triedou predávajú sladené nápoje a dostanú ich znova v školskej jedálni?
Nie je reklama na nezdravé jedlo nebezpečná?
Určite je. Som sa úplný zákaz reklamy orientovanej na deti, zdá sa mi to neetické.
Je to na dobrej ceste? Je náznak, že by sa mohla zakázať?
Myslím si, že nie, neviem o žiadnych aktivitách v tomto smere. Zatiaľ je to tak, že potravinársky priemysel nereklamuje pod určitý vek, ale je to takmer nezastaviteľné. Tá reklama je nielen v televízii, ale aj na internete, a tým pádom je to nekontrolovateľné.
Foto: SHUTTERSTOCK
Máte tri deti, najmladší syn má 11. Boli pre vás „dobrou školou“, napríklad čo sa týka reakcií na zdravú stravu, ako ju „vpasovať“ do detských životov a podobne?
U nás to nebolo zložité. Keď sa deti narodia do prostredia, kde sa zdravo stravuje, sú tým obklopené. Ony to doma neriešili, jedli, čo sme jedli my. Chodili sme na dovolenky na biostatky po celom svete, jedli tam najkvalitnejšie, najčerstvejšie potraviny. Jediný problém nastal, keď dorastali do veku 13–14 rokov (reč je o dvoch starších deťoch), vtedy do istej miery jedli aj sladkosti. Ale vrátili sa k dobrým základom.
Varíte každý deň? Ste v tomto smere „tradičná mama“?
Keď som doma, každý deň máme spoločné raňajky. Niekedy je to varená kaša, čoraz častejšie však kváskový chlieb so zeleninou a domácimi nátierkami. Keď prednášam, večere nachystá manžel, inak varím. Obedy varíme len cez víkendy.
Na farmácii, ktorú ste vyštudovali, sa vám čo zdá alebo zdalo zaujímavé?
Bolo to o liečení chorôb a ľudskom tele. Bavilo ma to. Ale počas štúdia som zistila, že ešte dôležitejšia ako terapia, je prevencia. A preferovať prirodzené možnosti pred liekmi, samozrejme, ak sa dá. Doktorandské štúdium už bolo o poradenstve zdravotníkov a farmaceutov, ako by mali komunikovať s pacientom, ako im ponúkať aj tieto doplnkové služby, nielen lieky.
Dôraz na prevenciu… Ten kladie každý lekár, nie? Mýlim sa?
Bohužiaľ nie. Všimnite si, keď pôjdete k lekárovi, koľko času vám bude venovať a či vám vôbec bude vedieť vysvetliť, ako sa máte hýbať, spať, jesť, alebo či vám radšej predpíše lieky. Bežne sa na mňa obracajú klienti, ktorí užívajú napríklad liek na riedenie krvi, ktorý veľmi súvisí s výživou, pretože tam dochádza ku kontraindikácii s vitamínom K. Lekár im nanajvýš povie, aby nejedli potraviny s vitamínom K, no nepovie, ktoré to sú a ako upraviť jedálniček tak, aby sme v ňom ponechali zdravé potraviny.
Vediete osobné konzultácie aj prostredníctvom Skype. Je o túto službu záujem? Pýtam sa, či nie sú ľudia konzervatívni. Keď im niečo je, idú k lekárovi a nekonzultujú to cez internet.
Mojim klientom neponúkam bežné poradenstvo, počítanie kalórií a vystavenie vzorového jedálnička. To určite nerobím. Detailne spolu rozoberáme stav z najrôznejších strán. Je o to veľmi slušný záujem, no ja sa to snažím obmedzovať, pretože pre mňa sú najdôležitejšie verejné vystúpenia či vedenie iniciatívy – aktivity, v ktorých môžem ovplyvniť mnohonásobne viac ľudí naraz.
Keď sa ešte vrátime k tomu poradenstvu – o čo je najväčší záujem? Čo ľudí najviac trápi? Nevedia si dať rady s deťmi, chcú schudnúť, alebo čo? Výživa je široký pojem.
Redukcia to nie je. Ľudia, ktorí ma sledujú, už vedia, čo majú jesť. Skôr majú zdravotné problémy alebo problémy s deťmi, s ktorými si klasická medicína častokrát nevie poradiť, alebo ich rieši jednostranne, pričom úplne ignoruje výživovú stránku.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nepredávate žiadne lieky, výživové doplnky, ani iné produkty, a neplatia vás žiadne farmaceutické ani potravinárske firmy. Pokusy boli?
Pravidelne od potravinárskych firiem, ale to nie je nič nekalé. Hľadajú propagátorov svojich produktov, alebo poradenstvo výživových poradcov a to jednoznačne odmietam.
Naozaj ešte existujú ľudia, ktorí netušia, čo je zdravé a čo nie? Podľa mňa to nie je ťažké naučiť sa.
To vravím aj ja. Zdravá výživa je veľmi jednoduchá, vysvetlím ju každému za pár minút. Je to skôr o tom zmätku z neustále nových a nových a hlavne protichodných informácií, ktoré prichádzajú na trh. Ľudia sú zneistení. Na druhej strane, my viacmenej vieme, čo je správne, ale chvíľkami máme tendenciu hľadať jednoduchšie riešenie. A tým je knižka, ktorá ponúka zázrak. Človek tomu podľahne, knihu si kúpi a potom zistí, že to nefunguje. Onedlho si kúpi ďalší „zázrak“.
Čomu v strave odporúčate vyhýbať sa?
Vysoko priemyselne upraveným potravinám, akéhokoľvek typu. Ak budeme jesť základné kvalitné potraviny, nemôžeme urobiť chybu. Jedálniček môže mať každý z nás iný. Niekto môže preferovať mäso, iný zas fazuľu, ale stále to budú základné potraviny. Nebudeme jesť vysoko spracované polotovary.
Aktuálne je móda „život bez cukru“, veľa ľudí ju chce nasledovať. Čo na to vravíte?
Keď obmedzíme cukry v jedálničku, bude to len dobré, hoci ja nie som zástancom práve takej „módy“, ani tvrdenia, že cukor je jed. Predtým to bol cholesterol, teraz tu máme cukor, o desať rokov to bude zasa niečo iné. Vo výžive som tolerantná. Ak prestaneme kupovať vysoko priemyselne upravené potraviny, okamžite znížime množstvo cukru, lebo v nich ho je najviac. Do svojho varenia alebo pečenia si nikdy „nenarveme“ toľko cukru, ako dávajú oni do polotovarov. Prestaňme piť sladené nápoje, nekupujme polotovary a pečme doma. A ak pečieme doma, skúsme používať menej cukru, zvyknúť si na menej sladkú chuť. Ale zas, keby sme chceli neosladiť koláč s čiernymi ríbezľami, nikto by nám ho nejedol, to je logické. Takže buďme nad vecou a v pohode. Potrava nie je len o počítaní čohokoľvek. Vôbec by nemala byť o počítaní! Mala by byť aj o pôžitku, to nám prospieva.
Riešili ste niekedy v živote nadváhu? Svoju…
Nie. V priebehu dospievania som mala asi o päť kilogramov viac, ale za ostatných tridsať rokov mám stále svoju váhu. Váhu nepoužívam, ani ju používať neodporúčam! Ja to vidím na oblečení.
Foto: Jan Tichý
O chudnutí sme toho veľa nehovorili. Stres – aký má vplyv na chudnutie? Je pravda, že keď zameriame na niečo príliš veľkú pozornosť, obalíme to stresom a práve vtedy sa nám v tom smere nedarí? Lebo vy neodporúčate ani diéty, ani počítanie kalórií.
Nie, nič neodporúčam (smiech). Je to stresujúce a zbytočné. Pravidelne mám klientov, ktorí majú nadváhu a jedia podstatne menej ako ja. Pretože nadváha môže byť aj kombinácia stresu a nekvalitného spánku. Podľa najnovšieho medicínskeho smeru, ktorý sleduje črevný mikrobióm, toto všetko ovplyvňuje našu hmotnosť. Aj preto som obrovským zástancom dať veci do poriadku. Mať v poriadku črevá, kvalitne spať, pravidelne sa hýbať a nebyť v chronickom, dlhodobom, nevýhodnom strese.
PharmDr. Margit Slimáková (47)
je špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu. Vyštudovala farmáciu a dietológiu, využíva osvedčené poznatky zo všetkých oblastí medicíny. Venuje sa poradenstvu a osvete, publikačnej a prednáškovej činnosti. Žije v Prahe, má tri deti. 21. mája ju možno stretnúť v Bratislave na oslavách Food Revolution Day, ktoré v Starej tržnici organizuje Jeminé.