Slovensko je jedna z mála krajín, kde sa nerobia celonárodné kampane zamerané na zníženie spotreby soli. Hoci aj deti v mladšom školskom veku prekračujú v spotrebe soli hranicu pre dospelých, našťastie ešte stále nie sme rekordérmi ako Česi a Maďari, kde je príjem soli viac ako 15 gramov na osobu a deň.
Patríme však medzi krajiny s dvojnásobným príjmom soli oproti odporúčanej dennej dávke, čo vedie k hypertenzii, poškodeniu obličiek, oslabeniu efektu liekov na vysoký krvný tlak, obezite, rednutiu kostí i obličkovým kameňom. „Odporúčaný príjem soli pre bežnú populáciu by mal byť nižší ako 6 gramov denne, u detí vo veku 4–8 rokov maximálne polovica z tejto dávky,“ podotýka MUDr. Ľudmila Podracká, CSc., ktorá je profesorkou pediatrie a nefrologičkou v Bratislave. Vo veku troch rokov deti prijímajú trojnásobok sodíka, ako potrebujú. „Soľ nie je nad zlato ako v známej rozprávke. Nad zlato je skôr nesolenie. Menej soliť je nielen diétnym, ale aj liečebným opatrením. Citlivé sú na to najmä malé deti. V jednej holandskej štúdii, do ktorej zahrnuli 500 novorodencov, porovnávali po určitom období dojčené a nedojčené deti. Samozrejme, že deti, ktoré boli živené formulami, umelou výživou, mali podstatne vyšší príjem sodíka. Po 15 rokoch sa zistilo, že mali aj vyšší krvný tlak.“ Dnes majú v Holandsku „semaforové označenie“ potravín – zelená znamená nízky a červená vysoký obsah soli.
„Veľké prierezové štúdie dokázali, že zníženie príjmu soli výrazne zníži krvný tlak u hypertonikov, ale aj u ľudí s normálnym krvným tlakom, tzv. normotonikov,“ hovorí prof. Podracká. Vysoký príjem soli zaťažuje obličky. Aby totiž z tela dokázali odstraňovať prebytočnú vodu, potrebujú správny pomer sodíka a draslíka. Strava s vysokým obsahom soli môže túto rovnováhu narušiť, čo spôsobí zníženie ich funkcie, odvádzanie menšieho množstva tekutín a vznik hypertenzie. Pritom už aj malý pokles krvného tlaku je veľmi dôležitý, pretože pokles „horného tlaku“ o 10 mmHg znižuje úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenie o 20–40 %.
Soľ, čiže chlorid sodný, ktorý si pridávame do jedla, tvorí len jednu pätinu nášho celkového príjmu soli. Až dve tretiny sodíka však získame z priemyselne spracovaných požívatín a polotovarov. Čo môže urobiť pre seba bežný človek? Vyhýbať sa častej konzumácii „slaných“ potravín. Vnímaniu slanej chuti sa dá naučiť aj odnaučiť. Soľou života nech radšej zostáva humor.
Ako soliť menej
- Nepridávajte soľ do jedla počas varenia, ale až pred dovarením. Soľ sa totiž vstrebe do potravy a následne musíte jedlo posoliť aj na tanieri
- Časť soli je možné nahradiť bylinkami
- Neklaďte soľ na stôl. Všimnite si, že mnohí členovia rodiny si posolia jedlo bez toho, aby ho najprv ochutnali.
- Obmedzte spotrebu nakladanej a konzervovanej zeleniny.
- Vyhýbajte sa spracovaným mäsám, údeninám, rybacím konzervám. Len v jednej porcii hydinových párkov s chlebom a horčicou je o 25 percent viac soli, ako je odporúčaná maximálna denná dávka. 400-gramová pizza pokrýva 58 percent dennej dávky.
- Myslite na to, že aj syry a bryndza často obsahujú veľmi veľa soli. Bryndzové halušky obsahujú aj vyše 40 percent odporúčanej dennej dávky soli.
- Pozor na sodík (Na) vo vysokomineralizovaných minerálnych vodách!
Potraviny s vysokým obsahom soli
párky, šunka, klobásy, salámy (údeniny vo všeobecnosti), sardinky, nepravé lososy, rybací šalát, eidam, gouda, plátkové i tavené syry, kukuričné a zemiakové lupienky, olivy, marinády, majonéza, slanina, instantné polievky, omáčky, polievkové a mäsové extrakty, zemiakové pyré v prášku