Nadváha či obezita sa u detí definuje inak ako u dospelých. Diagnóza nemôže byť stanovená len podľa hmotnosti. BMI (body mass index) sa používa skôr u dospelých, pre mladších boli vypracované tzv. percentilové grafy (podľa výšky a váhy spoločne so zohľadnením veku sa z grafu odpočíta, do akej kategórie dieťa spadá, napríklad obézne, robustné, štíhle atď.).
Pri hodnotení, či má dieťa nadváhu, je potrebné vychádzať aj z toho, že rast je zložitý proces, ktorý zahŕňa rôzne váhové skoky a že organizmus prekonáva celé množstvo najrôznejších zmien, ktoré môžu váhu ovplyvniť. Z jedného konštatovania, že dieťa je na svoj vek váhou nad normou, nie je možné vyvodiť definitívne závery, skôr to zaznamenať a sledovať. Ak lekár po opakovaných vyšetreniach stanoví diagnózu nadváhy či obezity bez toho, žeby príčinou bolo nejaké ochorenie, určite nie je potrebné okamžite začať s prísnou redukčnou diétou.
Ako teda postupovať a na čo nezabúdať?
Detstvo je obdobím najväčších zmien počas života. Z malého dieťaťa úplne odkázaného na opateru ostatných sa postupne stáva samostatný človek. Zmeny sa týkajú aj výživy. Zatiaľ čo dojčatá svoju energetickú potrebu hradia z 53 % z tukov, 40 % sacharidov a 7 % bielkovín, trojpomer energie dvadsaťročného adolescenta je identický s trojpomerom dospelého človeka (30 % tukov, 55 % sacharidov, 15 % bielkovín).
To, čo si človek zafixuje v ranom veku, robí v dospelosti oveľa ľahšie a automaticky. Základnou príčinou detskej obezity je popri dedičných faktoroch aj vplyv okolia. Dieťa je mimoriadne citlivé na signály z potravových centier v mozgu a "prirodzenejšie” tak reguluje príjem potravy. Mimoriadne citlivé je však aj na jedálne a pohybové návyky svojho okolia, najmä rodiny. Ak je do jedla nútené, rodina sa stravuje nepravidelne a jedinou aktivitou je víkendová návšteva supermarketu, tieto zlozvyky sa zafixujú a ovplyvňujú negatívne celý jeho život.
Nadváha a obezita býva často v celej rodine. Ale aj ak to tak nie je, chudnutie znamená pre dieťa najmä dodržiavanie zásad zdravého stravovania a viac pohybu. Zmena však nemôže byť zmenou len pre dieťa, ale pre celú rodinu. Ťažko môžeme odoprieť dieťaťu zákusok po obede, ak si ho dáme sami. Pozitívny príklad od blízkej osoby, ktorej dieťa verí, je najlepší.
Odborníkmi je ako najkritickejšie obdobie pre budovanie správnych stravovacích návykov uvádzaný predškolský vek. To neznamená, že ostatné obdobia nie sú dôležité. Istým ochranným faktorom je napríklad už dojčenie ako najprirodzenejší a optimálny spôsob výživy dojčaťa. Proti obezite sa teda dá bojovať už v najútlejšom veku, keď si to dieťa ani neuvedomuje. Nie vždy je jednoduchšie vysvetliť zásady zdravého stravovania dospelému človeku než dieťaťu. Dieťa prijíma novú informáciu s väčším nadšením, záujmom a ak mu ju správne podáme, ľahko ju pochopí.
Liečba obezity v detskom veku patrí do rúk lekára. Ani zdravému dospelému neprospievajú jednostranné redukčné diéty, pre dieťa sú však vyslovene nebezpečné.
Všeobecné zásady zdravej, ľahkej redukčnej stravy v detskom veku sú: každá redukčná strava má byť prispôsobená veku a osobnosti dieťaťa. Zmeny majú byť nenásilné, úspech vhodne odmenený, za neúspech netrestať, nezosmiešňovať. Vždy sa dá začať znova a lepšie. Pravidelnosť, pestrá a vyvážená strava je základným predpokladom na úspešné schudnutie a udržanie váhy. Dieťa potrebuje mať aj v jedle režim. Vhodné je rozdelenie do približne šiestich denných dávok.
Dávky jednotlivých živín a ich pomer sa s postupujúcim vekom menia. Bielkoviny majú byť podávané v podobe chudého mäsa, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov. Len nízkotučné potraviny nie sú vhodné, detský organizmus sa vyvíja a jedálniček má byť čo najširší. Vhodné sacharidy, vitamíny a minerály dodá celozrnné pečivo, zemiaky, ovocie a zelenina. Pozor na alergické reakcie, ak zavádzate do jedálneho lístka novú potravinu, čím je dieťa menšie, tým treba byť opatrnejší.
Deti sú náchylné na nedostatok tekutín, najmä v lete je nutné pitie im pripomínať. Ideálne sú riedené neprisladzované džúsy, ovocné čaje, stolové vody.
Dieťa má spolurozhodovať o svojom redukčnom režime. Čím je staršie, tým je lepšie zapojiť ho do procesu plánovania jedálneho lístka, varenia jedál, pýtajte sa na názory, čo nakúpiť a odpovede korigujte smerom k zdravej strave.
Deti chudnú inak ako dospelí
Diéta v detskom veku má svoje špecifiká a je odlišná ako u dospelých. Pretože v detskom veku dochádza k výrazným rastovým prírastkom a vývoju všetkých orgánov a tkanív, musí aj upravená strava obézneho dieťaťa obsahovať dostatočné množstvo bielkovín.
Táto zložka musí prevažovať nad tukmi a sacharidmi. Nízkotučné mlieko, mliečne výrobky, syry, tvaroh, chudé hovädzie, teľacie, ryby, biele mäso z hydiny, zverina. Vylúčime z jedálneho lístka topené syry s vysokým obsahom tuku, smotanu, šľahačku, bravčové mäso, mleté mäsá, údeniny.
Prívod tukov musíme obmedziť, pretože aj malé množstvo tuku výrazne zvyšuje energetický prívod. Obmedziť treba aj príjem sacharidov, ktoré sú významným zdrojom energie, a múčne jedlá. Uprednostňovať by sme mali tmavé druhy chleba z málo vymletej múky, prílohy z múky nahrádzať zeleninou.
Celkom by sme mali vylúčiť sladkosti a vysoko sladené nápoje. Jeden až dvakrát v týždni nahrádzame hlavné jedlo (obed, večeru) surovou zeleninou alebo ovocím. Liečba obezity je veľmi ťažká. Ukázalo sa, že s odstupom piatich rokov si redukovanú hmotnosť udržalo len 15 až 20 % detí. Preto sa čoraz väčší dôraz kladie na prevenciu – celkovú životosprávu a výživu a s prevenciou treba začať prakticky od narodenia.
Čo by mala zabezpečovať dieťaťu diéta
- dostatočný prívod bielkovín
- dostatočný prívod vitamínov, vrátane vitamínov rozpustných v tukoch
- zvýšený prívod vlákniny v podobe celulózy v celozrnných výrobkoch a ovocí
- rastlinné oleje ako zdroj nenasýtených mastných kyselín