Mlieko: Vápnik z najprirodzenejšieho zdroja

Foto: SHUTTERSTOCK

mlieko, mliečne výrobky Mlieko je výborným zdrojom bielkovín, sacharidov, tukov, minerálnych látok (najmä vápnika), vitamínov (D, A, E, K, B) a stopových prvkov.

Aj keď mlieko a výrobky z neho poskytujú nášmu telu množstvo výhod, niektorým ľuďom jednoducho nerobia dobre. Takí pravdepodobne trpia intoleranciou laktózy alebo sú citliví na niektorý z alergénov obsiahnutých v mlieku – čiže majú alergiu na mlieko (čo je však pomerne zriedkavé). Vyradiť mlieko a mliečne výrobky z jedálneho lístka preventívne alebo na základe samodiagnostiky však nie je dobrým nápadom. „Mlieko je výborným zdrojom bielkovín, sacharidov, tukov, minerálnych látok (najmä vápnika), vitamínov (D, A, E, K, B) a stopových prvkov. Takisto je hlavným zdrojom tzv. konjugovanej linolovej kyseliny (CLA), ktorá má významné imunostimulačné účinky,“ uvádza MUDr. Michal Piják, internista, klinický imunológ a alergológ v rámci projektu Biele plus.

Pod intoleranciou laktózy rozumieme zníženú aktivitu enzýmu laktáza. Tento enzým, ktorý produkuje sliznica tenkého čreva, štiepi mliečny cukor laktózu. Deficit laktázy je jednou z najčastejších príčin intolerancie mlieka a jej výskyt vo svete sa pohybuje od 5 % v krajinách severnej Európy až po 90 % v niektorých krajinách Afriky a Ázie. Aktivita enzýmu laktáza sa totiž mení podľa etnicity. Napr. u detí Číňanov a Japoncov klesá aktivita tohto enzýmu o 80–90 % v priebehu troch-štyroch rokov od ukončenia dojčenia, zatiaľ čo u obyvateľov severnej Európy je to až po 18 –20 rokoch.

„Všetci ľudia majú po narodení dostatočnú aktivitu laktázy, pretože telo je geneticky nastavené na trávenie materského mlieka. Väčšia časť našej populácie si udržiava laktázovú aktivitu aj v dospelosti. Populácie iných rás, napr. v oblasti Juhovýchodnej Ázie, ju s vekom strácajú. Tieto údaje sa často nekriticky prenášajú aj na našu populáciu a problém intolerancie laktózy sa významne preceňuje. V prípade podozrenia na intoleranciu laktózy musí definitívny záver urobiť lekár,“ hovorí MUDr. Piják. Najväčšie problémy u osôb s intoleranciou spôsobuje surové mlieko. Kyslé mliečne produkty majú laktózu z veľkej časti už rozloženú a jej konzumácia v tomto stave nemusí spôsobovať problémy ani osobám s intoleranciou!

Medzi mliečne výrobky, ktoré by sme mali určite zaradiť do jedálneho lístka, patria kyslomliečne produkty obsahujúce probiotické kultúry – a najmä bryndzu. „Bryndza je slovenský mikrobiálny fenomén, unikátny patent prírody, prírodná konzerva, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka. V jednom grame bryndze sa nachádza asi jedna miliarda prospešných mikroorganizmov z viac ako dvadsiatich druhov probiotík. Ak si uvedomíme, že probiotický jogurt či nápoj obsahujú len jeden-dva druhy živých mliečnych baktérií, niet o čom diskutovať,” uvádza MUDr. Michal Piják.

Pravidelná konzumácia bryndze teda dokázateľne znižuje hladinu škodlivého cholesterolu, a to aj napriek tomu, že má vysoký podiel tuku v sušine (45–48 %). Má pozitívne účinky pri prevencii rakoviny hrubého čreva, tráviacich problémoch, alergických ochoreniach, rednutí kostí, cukrovke, zvyšuje imunitu a znižuje dokonca krvný tlak.

Tradičná nepasterizovaná ovčia bryndza sa vyrába bez akéhokoľvek tepelného spracovania (v tomto získala oficiálnu hygienickú výnimku) a považuje sa dokonca za funkčnú, čiže oficiálne zdraviu prospešnú potravinu.