Paradajky pochádzajú z Južnej Ameriky, pravdepodobne z Peru. Objavili ich Španieli, ktorí si na začiatku 16. storočia podrobili Mexiko, priviezli ich do Španielska a odtiaľ sa dostali do Talianska. Taliani si však všimli ich podobnosť s rastlinou nazývanou Ľuľkovec zlomocný a legendárnou mandragorou – obe s veľmi silnými psychotropnými účinkami. Paradajka takto veľmi rýchlo získala povesť toxickej potraviny a v severnej Európe sa pestovala výlučne ako ozdobná popínavá rastlina slúžiaca na obrastanie hospodárskych budov a besiedok.
Až do polovice 19. storočia sa ako potravinová surovina bežne nepoužívala. Nejednoznačný postoj ľudí k paradajkám vyplýval aj z ich botanického názvu, ktorý v preklade znamená jedlá vlčia broskyňa. Bol inšpirovaný nemeckou legendou, podľa ktorej miestne bosorky používali halucinogénne rastliny na vyčarovanie vlkolakov. Paradajky možno považovať za ovocie aj zeleninu Z botanického hľadiska sú ovocím (bobule), pretože vznikajú ako následok oplodnenia kvetu. Zo záhradníckeho pohľadu je však paradajka zelenina (najmä jej šťava) vzhľadom na pestovanie a spôsob jej využívania.
Chcete viac lykopénu? Paradajky tepelne upravte
Niektoré prieskumy ukázali, že výskyt rakoviny prostaty je nižší v krajinách, kde obyvatelia konzumujú veľké množstvo jedál na báze paradajok (Taliansko, Španielsko, Mexiko). Zdá sa, že táto ochrana je spojená s prítomnosťou lykopénu, farbiva, ktoré ovplyvňuje rast rakovinových buniek v prostate. Pre maximálny účinok je potrebné paradajky konzumovať UVARENÉ, najlepšie spolu s tukom, ako je olivový olej, napríklad vo forme omáčky. Varenie paradajok s olejom zvyšuje obsah lykopénu a zlepšuje aj absorpciu bunkami. Protirakovinová aktivita lykopénu sa teda aktivizuje varením paradajok za prítomnosti rastlinných tukov.
„Tajomná zložka paradajky zodpovedná za jej protirakovinové vlastnosti sa nazýva lykopén. Patrí do širokej triedy karotenoidov, ktoré sú zodpovedné za žlté, oranžové a červené sfarbenie mnohých druhov ovocia a rastlín. Pretože ľudský organizmus nevie syntetizovať karotenoidy, musí tieto látky získavať z potravy prostredníctvom rastlinných zdrojov,“ píše sa v knihe Výživa ako zbraň proti rakovine. Známe karotenoidy sú napríklad betakarotén v mrkve, často sa hovorí o luteíne – najmä v súvislosti s makulárnou degeneráciou.
Už menej o lykopéne, ktorý je podľa všetkého veľmi účinný v prevencii rakoviny. Ale nielen to. Paradajkový koncentrát podľa všetkého pomáha aj zdravému krvnému prietoku, pretože znižuje zhlukovanie krvných doštičiek. A tak sa stal súčasťou tabliet doplnkov výživy v rámci prírodnej starostlivosti o srdcovo-cievny systém v spojení s extraktom z viniča. Odporúča sa dokonca užiť pred plánovanou dlhotrvajúcou cestou ako prevencia trombózy.
Je všeobecne známe, že produkty s obsahom paradajok poskytujú približne 85 % celkového príjmu lykopénu. Obsah lykopénu v paradajkách pestovaných v súčasnosti je, žiaľ, nižší, ako v pôvodných divorastúcich druhoch. Najviac lykopénu obsahujú rajčinové šupky! Obsah lykopénu sa navyše zvyšuje tepelnou úpravou. Prasknutie bunkových stien pri varení umožňuje lepšie uvoľnenie týchto látok a spôsobuje aj zmeny v štruktúre ich molekúl a tým ľahšie vstrebávanie do organizmu. Využiteľnosť lykopénu zvyšujú takisto tuky. Konzumácia dvoch jedál týždenne, ktorých hlavnou zložkou je paradajková omáčka, môže znížiť riziko vzniku rakoviny prostaty o viac ako 25 %. A nezabudnite pridať cesnak!
Hlavné potravinové zdroje lykopénu | |
---|---|
Potravina | Obsah lykopénu (v mg na 100 g) |
paradajková pasta | 29,3 |
kečup | 17,0 |
paradajková šťava | 15,9 |
zahustená paradajková polievka | 10,9 |
zavárané paradajky | 9,7 |
paradajkový džús | 9,3 |
červený melón | 4,8 |
surová paradajka | 3,0 |
(Americká databáza pre obsah karotenoidov vo vybraných potravinách) |
Hodnotenie kečupov D-testom
Časopis D-test hodnotil v čísle 8/2016 kečupy: „Ako spoznať dobrý kečup? Samozrejme, platí úmera, že čím vyšší podiel rajčín, tým lepšie. Na testovaných vzorkách sa najčastejšie uvádza obsah rajčín použitých v 100 g kečupu. Aby boli splnené požiadavky vyhlášky, malo by byť na výrobu 100 g kečupu použitých aspoň 140 g rajčín. Naším testovaním najlepšie prešiel Otma Gurmán Extra kečup s vysokým podielom rajčín, v prípade ktorého sme zistili vysoký obsah rajčín a nazbieral body aj počas ochutnávky.“