Antibiotiká: Dať či nedať?

Ambulantní lekári sa dnes v rámci vzťahu pacientov k antibiotikám stretávajú s dvoma hraničnými prístupmi: Jedna skupina chce predpísať antibiotikum za každú cenu a hneď, aj keď 80 % infekcií dýchacích ciest spôsobujú vírusy. Druhá skupina, najmä mamičiek, ktoré veľa pátrajú na internete, odmieta podať dieťaťu antibiotiká aj v prípade, že sú indikované. Každodenné rozhodovanie "obvoďákov" a pediatrov nie je v tomto smere jednoduché.

11.12.2016 06:00
antibiotiká Foto:
Antibiotiká patria k najväčším vynálezom ľudstva v oblasti medicíny.
debata (2)

Informácie, že nadmerná spotreba antibiotík spôsobuje narastajúcu odolnosť baktérií voči týmto liekom, je verejne známe. Je neuveriteľné, že podľa jednej ankety 57 % Európanov ešte stále nevie, že antibiotiká nezaberajú na vírusy. V posledných 12 mesiacoch tieto lieky užilo 35 % Slovákov. Veľkú väčšinu, až 80 %, predpíšu ambulantní lekári a len zvyšok nemocnice.

Hoci ešte stále patríme v rámci EÚ ku krajinám s nadmernou spotrebou antibiotík, dá sa povedať, že v posledných rokoch toto číslo neustále klesá, aj keď celkový priemer v rámci EÚ je ešte stále o niečo nižší. Horšie je to však s rezistenciou bakteriálnych kmeňov na antibiotiká, kde sa v prípade viacerých nachádzame v nebezpečnej červenej zóne. Napríklad v prípade baktérie, ktorá sa nazýva klebsiela. Viac ako 50 % týchto baktérií u nás je odolných voči najpoužívanejším antibiotikám nazývaným treťogeneračné cefalosporíny.

„Viete, ak má niekto infarkt, môjho zdravotného stavu sa to nijako netýka. Ak však niekto trpí infekciou baktériami rezistentnými na antibiotiká a ja sa môžem týmito multirezistentnými baktériami nakaziť a mať veľký problém s následnou liečbou, to už sa ma výrazne dotýka,“ tvrdí doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD.

Vie o čom hovorí, pretože táto súčasná štátna tajomníčka MZ SR je odborníčkou na tropickú medicínu, ktorá pôsobila v krajinách tretieho sveta. Vie, že tam sa antibiotiká predpisujú bez zisťovania hladiny CRP (zápalový parameter, na základe ktorého sa lekár rozhoduje, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu), bez zisťovania citlivosti na antibiotiká, v tamojších lekárňach ich možno kúpiť bez predpisu a lekárnik podľa finančnej situácie klienta často odráta len niekoľko tabliet do vrecúška. Pacient tak nedoužíva plnú dávku, infekciu nedolieči a mikróby v jeho tele sa stanú odolnejšími. Najväčším problémom pri vzniku odolnosti baktérií je používanie antibiotík v potrave hospodárskych zvierat. Aj preto už niektoré krajiny severnej Európy postupne zakazujú podávanie antibiotík zvieratám.

Rezistencia na antibiotiká výrazne komplikuje liečbu. Doplácajú na ňu najmä chronicky chorí, hospitalizovaní a pacienti so zníženou imunitou, napr. po transplantáciách či onkologicky chorí. Voči šíreniu anbiotickej rezistencie sa dá brániť jedine dobrými epidemiologickými opatreniami v našich nemocniciach – napríklad zvýšiť výskyt jednoposteľových izolačných izieb v našich nemocniciach, ktorých máme len 2 % (v Belgicku 30 %), aby pacienti s multirezisten­tnými baktériami neležali spoločne s ostatnými. Týmto nákazám v rámci nemocníc sa hovorí nozokomiálne. Prídete do nemocnice hoci na operáciu kolena a vrátite sa domov s odolnou baktériou, ktorú ste predtým vôbec nemali. Známou je tzv. MRSA (multirezistentný zlatý stafylokok). S takýmito baktériami sa možno „stretnúť“ najmä pri dlhodobých pobytoch na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny, predovšetkým u ventilovaných pacientov alebo na oddeleniach pre dlhodobo chorých.

„Máme aj nízku spotrebu alkoholovej dezinfekcie na ruky v nemocniciach, a preto potrebujeme viac nemocničných hygienikov, ktorí by to kontrolovali,“ konštatuje infektológ prof. MUDr. Pavol Jarčuška z Košíc. „My sme si v našej košickej nemocnici museli urobiť vlastný akčný plán, ako proti nemocničným infekciám bojovať. Problém je aj v tom, že nemocnice sa hláseniu nozokomiálnych nákaz bránia, aby mali dobré výsledky. Takže ak má nejaká nemocnica pod 1 % týchto nákaz, je jasné, že to nekontroluje, alebo podvádza.“

Neľahké to však majú lekári prvého kontaktu. To oni najčastejšie rozhodujú: Dať či nedať? „Dnes som mala 60 pacientov, z toho jedna tretina s akútnym respiračným ochorením. V 80 % sú to vírusy. Tu sú antibiotiká zbytočné až škodlivé. Každý lekár sa riadi skúsenosťou, ale najmä objektívnym nálezom, ako je hladina CRP (na predpis antibiotík by malo byť vyššie ako 40 mg/l) z kvapky krvi z prsta. Ak to nie je jednoznačné, treba deň-dva počkať a CRP zopakovať.“ Viac na www.zivotbezantibiotik.sk.

Pacient môže pre seba urobiť 4 veci:

  • 1. Užívať antibiotiká, len ak mu ich predpíše lekár a nedožadovať sa ich v ambulancii.
  • 2. Vždy doužívať predpísanú dávku, aj keď sa už cíti lepšie.
  • 3. Nikdy neužívať nespotrebované antibiotiká z domácej lekárničky.
  • 4. Nedeliť sa o antibiotiká s inou osobou.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #antibiotiká