Ako vnútrozemská krajina už dlhodobo patríme k štátom s podpriemernou konzumáciou rybacích pokrmov, len 4,8 kg na osobu a rok. Len 35 % Slovákov jedáva rybu aspoň raz týždenne. Ryby minimálne raz do týždňa konzumuje len 14 % detí, aspoň podľa štúdie, ktorá pred rokmi mapovala stravovacie návyky žiakov základných škôl na Slovensku. Zatiaľ nie je predpoklad, že by sa to zmenilo.
O omega-3 a omega-6 mastných kyselinách sa asi netreba podrobnejšie rozpisovať. Najmä v prípade školákov sa často hovorí o vplyve omega-3 a omega-6 nenasýtených mastných kyselín, konkrétne tzv. DHA a EPA, na výživu mozgu, schopnosť koncentrácie, pamäti, koordinácie. Telo si ich nevie vyrobiť samo a nachádzajú sa predovšetkým v mäse tučných rýb, resp. v rybom tuku. Bolo zistené, že u detí s poruchami učenia je veľmi často prítomná znížená hladina EPA, ktorej úlohou je zabezpečiť komunikáciu medzi nervovými bunkami. Aj preto sa tobolky s rybím tukom napríklad predpisujú aj deťom s poruchami koncentrácie či ADHD.
Benefity však majú aj v neskoršom veku: znižujú hladinu rizikového LDL, riziko krvných zrazenín, regenerujú cievny epitel a sú tak prevenciou infarktu či mozgovej príhody. Pôsobia antidepresívne, prospievajú pokožke atď. Tieto tzv. polynenasýtené mastné kyseliny totiž musíme nevyhnutne prijímať vo forme stravy, resp. aspoň v kvalitných doplnkoch výživy, telo si ich samo nevie vytvoriť. Aj preto sa im hovorí prívlastkom esenciálne. Ich pozitívne účinky dokázalo viac ako 10-tisíc štúdií. Okrem toho rybí tuk obsahuje aj potrebný vitamín D, ktorého máme najmä v týchto mesiacoch s nedostatkom slnečného žiarenia primálo.
V posledných rokoch si na Slovensku čoraz väčšiu obľubu získava losos. Jeho výhodou je fakt, že je chutný, nesmrdí po typickej rybacine a ako tučná morská ryba by mal prospievať zdraviu. Sú domácnosti, kde dokonca aj tradičného kapra nahrádzajú lososom, pričom jedným z dôvodov je menší výskyt nebezpečných kostí. Jedným dychom sa však šíria aj poplašné správy o škodlivosti lososov pochádzajúcich z rybích fariem. S lososmi produkovanými v akvakultúrach bývajú problémy súvisiace s infekciami, premnožením parazitov a následným používaním pesticídov, ktoré sa majú zhromažďovať v rybom tuku.
Bezpečné ryby v tomto smere sa snaží ponúkať napríklad reťazec IKEA. Losos podávaný v jej reštauráciách a obchodíku so švédskymi špecialitami pochádza z tzv. certifikovaného chovu, to znamená fariem, kde by mali rešpektovať životné prostredie. Ponúka viac ako 23 rôznych druhov certifikovaných rýb a morských plodov, ako lososy, slede a krevety a vďaka tomu je najväčším poskytovateľom certifikovaných rýb a morských plodov na globálnej úrovni.
Čo možno o rybacine neviete
- V Nórsku a vo Švajčiarsku sa tehotným a dojčiacim ženám odporúča znížiť konzumáciu tučných rýb. Nehovorí sa tu výlučne o lososoch, do danej kategórie patrí aj makrela, úhor, tuniak, sardinky či slede. Dôvodom je možné prekročenie limitov pre príjem dioxínov, ortute a polychlórovaných bifenylov, ktoré by mohli ohroziť plod.
- Na kŕmenie sa v Nórsku pri produkcii jednej tony lososa spotrebujú necelé dve tony rýb alebo takmer 1,5 tony suchého krmiva. Tieto náhrady často nepriaznivo ovplyvňujú obsah tuku a podiel omega-3 mastných kyselín v mäse.
- Krmivu môžu lososy vďačiť aj za svoju farbu. Na farmách sa totiž môžu používať krmivá s obsahom červeného farbiva astaxantínu, ktorý produkujú kvasnice.
- V roku 2015 v USA a tento rok aj v Kanade povolili predaj geneticky modifikovaného lososa atlantického. Vnesením génov z lososov pacifických sa skrátila doba ich rastu zo 40 mesiacov na 20. V EÚ ich predaj v súčasnosti nie je povolený.
(Zdroj: d-Test 11/2016)
Najnovší časopis D-test si zobral na mušku údeného lososa. Časopis dal v laboratóriách analyzovať desať vzoriek údených lososov (9 nórskych a 1 škótskeho) pôvodom z farmového chovu, ktoré by mali byť z pohľadu možnej kontaminácie najrizikovejšie. Autorov zaujímala v prvom rade chemická bezpečnosť z pohľadu možnej kontaminácie. Zisťovali prítomnosť 16 chemických látok, ale ani jedna sa nenašla v detekovateľnom množstve. Týkalo sa to aj merania obsahu ťažkých kovov – olovo ani kadmium sa nenašli vôbec a ortuť sa v niektorých vzorkách objavila vo výrazne podlimitnom množstve. Dobre dopadli aj skúšky z oblasti mikrobiológie (len u jedného druhu z desiatich sa objavilo prekročenie limitu na baktérie listérie, po stiahnutí šarže z trhu už ďalšie úradné kontroly nadlimitné množstvo listérií nepotvrdili).
Dôležité z hľadiska obsahu výživovo najzaujímavejších živín, konkrétne obsahu omega mastných kyselín sú nasledujúce informácie: Údený losos pôvodom z farmového chovu by mal obsahovať okolo 0,5 % EPA A 0,9 % DHA. Vo výrobkoch boli namerané len zlomky týchto hodnôt. Podobne dopadlo zisťovanie celkového obsahu omega-3 nenasýtených mastných kyselín. Vedecké zdroje uvádzajú priemerný 2 % obsah, ale v teste sa pri jednom druhu lososa dosiahlo maximálne 1 %. Strava, ktorú zvieratá dostávajú, je základom ich tela a nižší obsah prospešných mastných kyselín a tukov je podľa odborníkov veľkou nevýhodou a slabinou rýb pochádzajúcich z fariem.
Takisto sa nedarí dosahovať výživovo výhodný pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Čím väčšia je prevaha omega trojok v lososovi, tým lepšie. Chovaný losos by mal mať pomer omega-3 ku omega-6 aspoň dva ku jednej. Priemerné hodnoty testovaných vzoriek dosiahli tento pomer 0,8 ku jednej. Pritom divoký losos má 21 : 1! Lenže v obchodoch najčastejšie narazíte na lososy z fariem, ktoré produkujú tisíckrát viac lososov než rybolov. Na druhej strane – následkom nadmerného lovu divokých lososov je nežiaduce znižovanie ich populácie vo svetových moriach. Nájsť teda v obchode voľne uloveného lososa atlantického je vzácnosť. Pri možnostiach a konzume rýb, aké majú Slováci, je podľa všetkého jedinou možnou cestou prijímanie kvalitného rybieho oleja z lososov, kde je akreditovanými laboratóriami garantovaná hladina prospešných mastných kyselín i pôvod rybieho oleja v tobolkách.
Profesori Harris zo Standfordskej univerzity a Von Shacky z Mníchovskej univerzity skúmali 30 rokov kardiovaskulárne ochorenia a omega-3. Vyvinuli tzv. omega-3 index -systém na zistenie obsahu omega-3 mastných kyselín DHA a EPA v krvi. Zisťuje sa z krvi, ale vzorky sa dajú vyhodnotiť len v Mníchove. Tento rok v októbri uskutočnila firma Naturamed prieskum, keď dali odmerať tento index 50 dobrovoľníkom, ktorí neužívali rybí tuk v tobolkách. Všetci sa pohybovali v kritickej, resp. nepostačujúcej hladine omega trojky. Optimálnu hladinu omega-3 mastných kyselín v organizme majú v priemere Japonci – národ so štatisticky najmenším počtom úmrtí spojených so srdcovými problémami na svete.
Sumček africký – zdravá slovenská ryba
S výnimkou Vianoc, keď je na tanieri tradičný kapor, Slováci konzumujú málo rýb a málo prospešných omega mastných kyselín. Aj sladkovodné ryby však majú svoju nezanedbateľnú výživovú hodnotu! Málokto pozná tzv. sumčeka afrického, ktorý je napriek svojmu názvu rybou chovanou už aj na Slovensku v rámci tzv. akvakultúrneho chovu rýb bez medikácie či chémie. Jeho pôvodnou domovinou je africký kontinent a odrodové príbuzenstvo žije v juhovýchodnej Ázii.
Táto druhá najchutnejšia ryba v celoeurópskej gurmánskej súťaži má navyše vysoký obsah omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Vákuované filety s názvom Klárka možno nájsť napríklad v predajniach Starý Otec, od iného dodávateľa pod názvom Sumček Omega zas v sieti predajní Kaufland a v niektorých predajniach živých rýb, ochutnať ho možno vo vybraných reštauráciách. Receptov na prípravu sumčeka na internete neustále pribúda.