Intolerancia laktózy: Keď mlieko nafukuje

Väčšina ľudí má schopnosť v nejakej miere tráviť laktózu, čiže mliečny cukor. Len v zriedkavých prípadoch sa stáva, že táto porucha je vrodená. Tento problém však stúpa s vekom. Ľudia, ktorí dovtedy s mliekom a mliečnymi výrobkami nemali problém, odrazu pociťujú, že ich po ich konzumácii nafukuje a „krúti“ im črevá.

Čím je človek starší, tým vyššia je pravdepodobnosť, že jeho tráviaci trakt nebude schopný štiepiť laktózu. Enzým štiepiaci laktózu sa teda v čreve nachádza, len jeho aktivita postupne klesá. Prejavuje sa to najmä nafukovaním, pretože nestrávené častice laktózy putujú z tenkého čreva do hrubého, kde sa stávajú vynikajúcou potravou pre črevné baktérie produkujúce plyn. Pridať sa môžu aj kŕče, bolesti brucha, prípadne hnačka. Tieto problémy sú veľmi individuálne, záleží na tom, do akej miery enzým laktáza v organizme funguje.

Je potrebné odlíšiť neznášanlivosť mlieka (laktózovú intoleranciu, každý piaty Slovák) od alergie na mliečnu bielkovinu (1 – 3 % populácie). Intolerancia laktózy nie je alergia. Nejde o alergickú reakciu, ktorá môže mať aj búrlivé prejavy ako opuchy, ekzémy, problémy s dýchaním a podobne. Je to tráviaci problém. Ľudia s neznášanlivosťou laktózy môžu mlieko a výrobky z neho do istej miery konzumovať. Nemali by sa ho hneď vzdať, ale urobiť pokus, koľko si môžu dať a koľko im už nerobí dobre. Špeciálne, ak predtým zjedia niečo mastné, mlieko tak prudko „nepreletí“ tráviacim traktom.

Ďalším riešením sú fermentované mliečne výrobky (acidofilné mlieka, najmä plnotučné smotanové jogurty, syry), kde laktóza skvasí na kyselinu mliečnu. Tie sú vhodné pre každého, aj pre ľudí s poruchami trávenia. Kozie mlieko takisto obsahuje laktózu – ako všetky živočíšne mlieka. Bezlaktózové mlieko sa dá vyrobiť aj doma, stačia na to kvapky s enzýmom laktáza, ktorý za pár hodín laktózu v bežnom mlieku rozloží. Na trhu je už viacero druhov doplnkov výživy s obsahom enzýmu laktáza vo forme kvapiek, tabliet i kapsúl (v lekárňach, zdravotníckych potrebách aj DM-drogériách). Aj tie môžu byť riešením, ak niekto nechce vyradiť mliečne výrobky zo svojho jedálnička, hoci palacinky, zmrzlinu či niektoré druhy zákuskov.

Laktóza sa často používa ako doplnková látka pri mnohých druhoch liekov či výživových doplnkov. Precitlivení ľudia teda môžu mať problém s nafukovaním aj po užití liečiv na iné neduhy, najmä ak kombinujú viac druhov a často o obsahu laktózy ani netušia. Preto treba čítať príbalové letáky. Laktóza sa nachádza aj v cereáliách, mliečnej čokoláde, dokonca v instantných polievkach. Pri intolerancii laktózy nijaké nestrávené častice laktózy neprechádzajú cez črevnú stenu. Nejde teda o problém ako pri celiakii, kde chorobný proces spúšťa už malé množstvo lepku a pacient musí bezlepkovú diétu dodržiavať stopercentne.

Podľa gastroenterologičky MUDr. Boženy Pekárkovej neliečení celiatici často trpia aj intoleranciou laktózy, ale ak sa sliznica dodržiavaním bezlepkovej diéty zregeneruje, môžu sa ku mliečnym výrobkom opäť vrátiť. „Vždy im odporúčam, aby skúsili do stravy postupne zaraďovať výrobky spočiatku s najmenším množstvom laktózy, tvrdý syr, potom mäkký, potom kyslomliečne výrobky atď. Tam je to reverzibilné, čiže návratné. Vyskúšať opätovne mliečne výrobky celiatikovi nemôže poškodiť, nanajvýš ho preženie, nafúkne. Vyskúšať lepok však znamená znovu naštartovať chorobný proces v čreve,“ povedala v rozhovore pre Dobré zdravie.

Tri druhy intolerancie laktózy

1. Fyziologická – ide o najčastejší typ, ktorý stúpa so zvyšujúcim sa vekom. Človek je cicavec a jeho prirodzenou stravou je v prvých mesiacoch života materské mlieko. Preto je najvyššia aktivita enzýmu na trávenie mliečneho cukru logicky v období dojčenia (s výnimkou vrodeného nedostatku). V dávnej minulosti sa však človek s iným ako materským mliekom nestretol, pôvodne bol lovcom, nepil mlieko zvierat. Preto aktivita enzýmu laktázy u človeka klesá bez toho, aby išlo o ochorenie. Neskôr začal človek chovať zvieratá aj na mlieko, a to viedlo v rámci vývoja k potrebe zachovania schopnosti štiepiť mliečny cukor. Tu však vidieť veľký rozdiel medzi ľuďmi žijúcimi v severských krajinách a južných oblastiach. Severnejšie, kde je málo slnečného žiarenia, čiže málo vitamínu D, ktorý človek získava aj z mlieka, sa vyskytuje nižšie percento intolerancie laktózy. Nedostatok slnečného žiarenia sa kompenzuje práve lepšou schopnosťou tráviť mlieko. V našich zemepisných šírkach 4–28 percent ľudí trpí nejakým stupňom nedostatku aktivity enzýmu laktáza. Až 80 percent afrických černochov však nevie tráviť mlieko. Podobne vyšší výskyt tohto problému je aj medzi našimi Rómami.

2. Dočasná – vyskytuje sa po niektorých vírusových alebo parazitárnych črevných ochoreniach. U malých detí je typickým príkladom hnačka spôsobená rotavírusmi, ktorá môže pretrvávať aj po prekonaní ochorenia a ustúpi až po vyradení mlieka z jedálneho lístka. Tento jav je však prechodný, črevná sliznica sa postupne zotaví a dieťa zas môže piť mlieko bez problémov. Podobne je to aj po virózach spojených s hnačkami u dospelých.

3. Vrodená – najzriedkavejšia. S vrodeným nedostatkom laktázy sa možno stretnúť už u novorodencov (najmä v prípade nedonosených detí) a v extrémnych prípadoch sa stáva veľkým problémom, pretože práve materské mlieko obsahuje vysoký podiel mliečneho cukru a takéto deti nie je možné dojčiť. Následkom prudkých hnačiek po materskom mlieku im chýbajú tekutiny i živiny, neprospievajú, skončia na vyšetreniach v nemocnici a po odhalení príčiny problémov musia dostávať špeciálne bezlaktózové sušené mlieka.