Mýty a fakty: Strava, výživa a vznik rakoviny hrubého čreva

, 13.04.2017 16:00
žena, ovocie, zelenina, zdravie
Ilustračné foto. Autor:

Rakovina hrubého čreva a konečníka patrí medzi zhubné ochorenia, ktorým sa dá účinne predchádzať. Odborníci tvrdia, že zmenou životného štýlu a pravidelnými kontrolami by sa dalo zabrániť vzniku rakoviny až u polovice pacientov.

Strava, výživa a vznik rakoviny hrubého čreva

MÝTUS: Na vznik rakoviny významne vplýva dedičnosť, a preto jej vzniku nevieme zabrániť. To, že niekto ochorie na rakovinu a druhý nie, je vec náhody a šťastia.
FAKT: Každý tretí človek dostane rakovinu. Väčšina prípadov je spôsobená nesprávnym životným štýlom a faktormi vonkajšieho prostredia. Ak aj má človek dedičné predpoklady pre rakovinový nádor, nie je nutné, že musí ochorieť. Preventívne opatrenia a zdravá životospráva majú aj v takýchto prípadoch význam. Väčšine prípadov rakoviny sa dá predísť. Jedna tretina všetkých úmrtí na rakovinu má príčinu vo výžive, nadmernej hmotnosti a nedostatočnej pohybovej aktivite.

Obezita

MÝTUS: Hmotnosť a telesný tuk nemajú podstatný vplyv na riziko rakoviny. Mierna nadváha nemá žiadny vplyv na rakovinu.
FAKT: Obezita a nadmerné množstvo telesného tuku, predovšetkým vnútrobrušného, dokázateľne zvyšuje riziko rakoviny rôznych orgánov. Spolu s fajčením je obezita najväčším ovplyvniteľným rizikom rakoviny, ktoré má vzťah k strave, výžive, pohybu a k životným návykom. Žiaľ, aj mierna nadváha a ľahké formy obezity zvyšujú riziko rakovinových nádorov. Treba si udržiavať zdravú telesnú hmotnosť, pokiaľ možno byť čo najštíhlejší, nie však podvyživený.

Tuky

MÝTUS: Konzumácia veľkého množstva tuku zvyšuje riziko rakoviny. Živočíšne tuky a margaríny zvyšujú riziko rakoviny.
FAKT: Nie sú k dispozícii presvedčivé dôkazy o tom, že tuky a strava bohatá na tuky a oleje sú príčinou rakoviny. Zatiaľ existujú iba možné náznaky, že strava bohatá na tuky a oleje s akýmkoľvek obsahom mastných kyselín by mohla podporovať rozvoj rakoviny pľúc, prsníka (po menopauze) a strava bohatá na živočíšne tuky by mohla zvyšovať riziko rakoviny pľúc a hrubého čreva/konečníka. Je iba málo dôkazov o tom, že by strava bohatá na tuk priamo negatívne vplývala na riziko rakoviny. Nepriamo však môže výživa s nadmerným obsahom tuku podporovať rozvoj obezity a prostredníctvom obezity zvyšovať riziko rakoviny viacerých orgánov. Tuky treba preto konzumovať striedmo, mali by tvoriť 25 až 30 % denného príjmu.

Mäso (červené mäso)

MÝTUS: Červené mäso je dobrým zdrojom bielkovín, železa a ďalších mikroživín, preto ho treba konzumovať pravidelne a v dostatočnom množstve.
FAKT: Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že červené mäso je príčinou rakoviny hrubého čreva a konečníka. Existujú aj obmedzené dôkazy o tom, že červené aj údené mäso zvyšuje riziko rakoviny aj ďalších orgánov – pažerák, žalúdok, pankreas, pľúca, prostata a maternica. Navyše ľudia, ktorí konzumujú veľa červeného mäsa, zvyčajne jedia málo zeleniny a ďalších rastlinných potravín s obsahom ochranných protirakovinových látok (napríklad strukovín). Týmto ešte zvyšujú riziko, že ochorejú na rakovinu – predovšetkým kolorektálny karcinóm. Červeného mäsa vo varenom stave netreba zjesť viac ako 500 g týždenne.

Bielkoviny

MÝTUS: Všetky živočíšne bielkoviny podporujú vznik rakoviny mnohých orgánov, najlepšie je prejsť na vegánsku stravu.
FAKT: Podľa svetových onkologických spoločností nie sú presvedčivé dôkazy o tom, že by bielkoviny ako také mohli spôsobiť rakovinu alebo akýmkoľvek spôsobom meniť riziko rakoviny. Je dobré konzumovať pestrú stravu s rôznorodými zdrojmi bielkovín. Prednosť by mali mať strukoviny, chudé biele neúdené mäso, rybie mäso, vaječný bielok a nízkotučné probiotické mliečne potraviny typu ako kefír, cmar, acidofilné mlieko a jogurty.

Vitamíny a minerálne látky

MÝTUS: Vitamíny a minerálne látky majú svoje špecifické úlohy v organizme, na ochranu tela pred rakovinou však nemajú žiadny vplyv.
FAKT: Z vitamínov a minerálnych látok sa za najdôležitejšie mikroživiny vo vzťahu k prevencii rakoviny zatiaľ počítajú: Vitamín A – retinol a provitamín beta karotén; Vitamín C – kyselina askorbová; Vitamín D – kalciferol; Kyselina listová a foláty; Vitamín E – alfa tokoferol; Vápnik; Selén. Vitamíny C a E sú okrem iného účinnými antioxidačnými látkami. Všeobecne sa uznáva, že pravidelný prísun antioxidantov v potrave má význam pri prevencii (nielen) rakoviny, ale aj ďalších závažných civilizačných a zápalových chorôb. Existuje veľa dôkazov o tom, že vitamín D poskytuje ochranu pred rakovinou hrubého čreva a konečníka, ale aj prostaty a prsníka. Pri nedostatku kyseliny listovej a folátov v strave sa zvyšuje riziko hrubého čreva a konečníka, prsníka, a to predovšetkým u ľudí konzumujúcich pravidelne alkohol. Strava bohatá na vápnik pravdepodobne znižuje riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka, ale zároveň pravdepodobne zvyšuje riziko rakoviny prostaty (mlieko, syry). Primeraná striedmosť a pestrosť stravy je preto namieste. Selén je prvok s antioxidačnými účinkami. Treba jesť vyváženú stravu s dostatkom živín vrátane minerálov a vitamínov.

Červené víno

MÝTUS: Môže chrániť organizmus pred rakovinou pre obsah antioxidantu polyfenolu resferatrolu v hroznových šupkách a jadierkach.
FAKT: Zo zdravotného hľadiska je červené víno s obsahom resferatrolu lepšou voľbou ako biele víno alebo pivo; destiláty, liehoviny a koncentrované likéry sa neodporúčajú piť vôbec. Onkológovia však všetky alkoholické nápoje považujú za rizikové a aj červené víno treba preto konzumovať len v malých množstvách, t. j. maximálne 1 až 2 dl pre mužov a maximálne 1 dl pre ženy.

Káva a kofeín

MÝTUS: Káva a kofeínové nápoje zvyšujú riziko rakoviny, predovšetkým pankreasu a močového mechúra.
FAKT: Podľa expertov v oblasti preventívnej onkológie nie je dostatok hodnoverných dôkazov o tom, že by káva bola príčinou rakoviny pankreasu a močového mechúra či iných zhubných nádorov.

Stav výživy a chudnutie u onkologického pacienta

MÝTUS: Na prognózu pacienta s rakovinou nemá stav výživy žiadny zásadný vplyv. Rozhoduje iba samotná liečba. Nie je dôležité, koľko onkologický pacient schudol.
FAKT: Naopak – chudnutie a nechcený úbytok telesnej hmotnosti a svalovej hmoty, ak nejde o redukciu nadmerného tuku pri obezite, zhoršuje účinky liečby, predovšetkým chemoterapie. Nechcená strata hmotnosti o viac ako 5 % zhoršuje prognózu pacienta. Za závažné chudnutie sa pokladá strata 2 % hmotnosti za 1 týždeň, 5 % za 1 mesiac, 7,5 % za 3 mesiace alebo 10 % za 6 mesiacov. Úprava stravy a perorálny príjem živín môže prispieť k lepšiemu priebehu ochorenia. Nutrične vyvážená strava onkologického pacienta zlepšuje priebeh liečby a prognózu onkologického ochorenia.

Pohyb počas liečby a po nej

MÝTUS: Pacienti s rakovinou by sa mali počas onkologickej liečby chrániť pred fyzickou aktivitou a mali čo najviac oddychovať.
FAKT: Onkologickí pacienti by mali mať telesnú a pohybovú aktivitu primeranú svojmu stavu. Ak je to možné, mali by mať 30 minút pohybu strednej intenzity 5-krát do týždňa a 60 minút posilňujúceho cvičenia 2-krát do týždňa. Tieto opatrenia môžu odstrániť únavu, posilniť stav výživy a svalovej hmoty, zlepšiť celkovú kvalitu života chorého a u pacientov po liečbe v niektorých prípadoch dokonca pomôcť znížiť riziko nádorovej recidívy alebo vzniku ďalšieho nádoru na inom orgáne. Druh pohybu, jeho frekvencia, dĺžka a intenzita sa musia prispôsobiť aktuálnemu stavu a kondícii pacienta.

Pacienti nesmú byť podvyživení

U pacientov so zhubným nádorovým ochorením je dôležité udržať primeraný stav výživy a zabrániť významnému poklesu hmotnosti a malnutrícii. Väčšina onkologických pacientov trpí rôznymi formami nedostatočnej výživy a až 85 % z nich aj poklesom hmotnosti a nedostatočnou výživou počas liečby. Zlý stav výživy, chudnutie a malnutrícia majú za následok zníženie kvality života, pokles vitálnych funkcií, vyššiu mieru komplikácií a horšiu odpoveď na liečbu.

Poruchy výživy môžu byť spôsobené samotným nádorom. Nádory tráviaceho traktu môžu viesť k poruchám prechodu potravy tráviacim traktom, trávenia a vstrebávania živín, naopak, nádory mimo tráviaceho systému môžu viesť k zmenám metabolizmu bielkovín, sacharidov a tukov.

Ilustračné foto.

Organizmus v chorobe môže mať zvýšené nutričné požiadavky, čo môže spôsobiť chudnutie aj pri dostatočnom príjme potravy. Môžu byť však spôsobené aj vedľajšími nežiaducimi účinkami protinádorovej liečby: chemoterapia (môže mať za následok nechutenstvo, nauzeu, vracanie, prejavy straty normálneho vnímania chuti alebo vône jedla, znížený príjem jedla, hnačky, celkovú slabosť…), rádioterapia (pri ožarovaní brucha býva častým nežiaducim účinkom nechutenstvo, vracanie alebo dlhotrvajúce hnačky. Ožarovanie oblasti ústnej dutiny a krku môže zapríčiniť bolestivosť a suchosť úst, poruchu tvorby slín a ťažkosti s prehĺtaním.

Ťažkosti môžu pretrvávať týždne po skončení rádioterapie. Ožarovanie oblasti pažeráka môže viesť k ťažkostiam s prehĺtaním, zápalom a vracaniu), chirurgické zákroky vedú často k chudnutiu z rôznych príčin: hojenie rán spôsobuje zvýšené nároky na príjem bielkovín, po operáciách v oblasti brucha môže dôjsť k poruchám funkcie tráviacich orgánov, často so zdĺhavou rekonvalescenciou, biologická liečba môže vyvolať nechutenstvo, kŕče a chudnutie. Chudnutie a nedostatočnú výživu onkologického pacienta môžu zhoršovať kŕčové stavy a infekcie, nežiaduce účinky užívaných liekov, najmä chemoterapie, časté vyšetrenia nalačno a viacero ďalších pridružených faktorov, medzi ktoré patrí napríklad bolesť, dýchavičnosť, zápcha, ale aj zlý psychický stav, najmä depresia, strach, nervozita a úzkosť.

Nevyhnutnou súčasťou podpornej nutričnej starostlivosti o onkologického pacienta je nutričný skríning, čiže vyhľadávanie pacientov s hroziacou alebo rozvinutou malnutríciou. Na hodnotenie stavu výživy sa využíva anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a zisťuje sa predovšetkým zmena hmotnosti a indexu telesnej hmotnosti (BMI). Odborníkom pomáhajú špeciálne dotazníky, ktoré im pomôžu rýchlo sa zorientovať v stave výživy onkologických pacientov. Počas liečby sú zvýšené nároky na výživu, príjem výživných látok, pričom sa sledujú dva významné ciele: zachovanie zásad zdravej výživy s výberom nutrične bohatých jedál a nápojov s prihliadnutím na ochorenie a možnosti samotného pacienta a snaha o udržanie optimálnej telesnej hmotnosti a svalovej hmoty.

Potreba energie pre chorých s normálnym BMI a pri bežnej telesnej aktivite je 30 až 35 kcal/kg/deň. Tuky by mali tvoriť 30 až 50 % z celkového energetického príjmu a potreba bielkovín je 1,2 až 2,0 g/kg/deň. Chorí s veľkým úbytkom váhy a pokračujúcim chudnutím majú potrebu energie až 40 až 45 kcal/kg/deň a bielkovín až 2,2 g/deň. Pacientom pripútaným na lôžko sa odporúča príjem energie 10 až 25 kcal/kg/deň. Nedokázalo sa, že by adekvátna nutričná podpora stimulovala rast nádorov, resp. že by „živila“ nádor. Naopak, je dobre známy fakt, že horšie výsledky onkologickej liečby majú pacienti s podvýživou v porovnaní s pacientmi, ktorí sú v dobrom nutričnom stave.

Pacienti, ktorí úspešne ukončia protinádorovú liečbu, sú často motivovaní, aby pozitívne zmenili svoj životný štýl. Zvyčajne hľadajú odpovede na otázky, ktoré sa týkajú stravy a výživy, pohybovej aktivity a výživových doplnkov. Očakávajú od nich lepšie účinky ich liečby, vyššiu kvalitu života a dlhodobé prežívanie. Pacienti, ktorí prekonali a prežili nádorové ochorenie, by sa podľa odborníkov mali vrátiť na samotný začiatok ešte predtým, než ochoreli. Mnohí z nich totiž nedodržiavali zásady zdravej životosprávy a systematickú prevenciu podcenili. Kombinácia zdravej životosprávy po skončení liečby a systematickej onkologickej lekárskej kontroly je najlepším spôsobom, aby sa znížila pravdepodobnosť recidívy nádorového ochorenia alebo vzniku nového nádoru.

Autorom je MUDr. Peter Minárik – gastroenterológ z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl.

Aká by mala byť optimálna strava

Strukoviny:

  • Struky sa konzumujú buď ako čerstvé zelené plodiny (hrach, zelené fazuľové struky), predovšetkým však v sušenej forme (fazuľa, šošovica, hrach, sója, cícer). Strukoviny poskytujú v celosvetovom priemere 2 % z celkového energetického príjmu a 3,5 % z denného príjmu proteínov.
  • Strukoviny sa vo svete konzumujú vo veľmi rozmanitých formách a podobách. Napríklad sóju možno jesť vo forme tofu (sójového tvarohu), edamame, mlieka (vrátane nápojov fortifikovaných o vápnik, vitamín D a vitamín B12), omáčok, jogurtov, múky, oleja, orieškov, textúrovaných proteínov a výrobkov z fermentovaných sójových bôbov, ako je sójová pasta miso alebo tempeh.
  • Väčšina strukovín vyžaduje pre stráviteľnosť tepelnú prípravu pred ich konzumáciou. Z hľadiska výživy a onkologickej prevencie sú strukoviny významné tým, že sú najdôležitejším rastlinným zdrojom proteínov.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Celozrnné obilniny:

  • Dôležitou súčasťou zdravej výživy sú aj obilniny pripravené z celých zŕn. Sú to predovšetkým celé zrná pšenice, ovsa, jačmeňa a ryže.
  • Obilné potraviny pripravené z celých zŕn obsahujú viac vlákniny, vitamínov aj minerálnych látok a majú nižšiu energetickú denzitu a nižší glykemický index v porovnaní s obilninami pripravenými z rafinovanej bielej múky.
  • Výsledky epidemiologických štúdií podporujú ich úlohu pri prevencii malígnych nádorov.
  • Strava s bohatým zastúpením celozrnných potravín znižuje aj riziko nádorovej mortality, a takisto aj riziko diabetu a kardiovaskulárnych chorôb.
  • Strava bohatá na vlákninu a celozrnné obilniny sa asociuje s lepšou kontrolou hmotnosti.
  • V rámci prevencie sa odporúča v primeraných množstvách konzumovať zásadne obilné potraviny vyrobené z celých zŕn vrátane chleba, pečiva, ryže a cestovín.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Tuky, oleje, orechy, semená:

  • Vo vyspelých krajinách (Európa, Severná Amerika, Austrália a Nový Zéland) tvorí celková spotreba tuku priemerne 30 až 40 % z celkového energetického príjmu a navyše tam vysoký podiel v spotrebe predstavujú živočíšne tuky (10 energetických percent denne).
  • Odporúčania v záujme protinádorovej prevencie: obmedziť konzumáciu potravín s vysokou energetickou denzitou vrátane tých, ktoré sú bohaté na tuk a pridaný cukor.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Ovocie a zelenina:

  • Ovocie aj zelenina sú komplexom rastlinných potravín, z ktorých každý druh obsahuje bohatú zmes bioaktívnych substancií s potenciálne benefitným účinkom znižujúcim riziko viacerých nádorov.
  • Aj keď asociácia medzi príjmom zeleniny a ovocia a znížením rizika nádorov sa v priebehu posledných rokov javila o niečo slabšia a menej konzistentná, celkové dôkazy stále podporujú fakt, že konzumácia ovocia a zeleniny znižuje riziko nádorov pľúc, ústnej dutiny, hrtanu, pažeráka, žalúdka a kolorekta.
  • Pre vzťah k nádorom ďalších orgánov sú dôkazy o priamom znížení rizika obmedzené alebo nekonzistentné. Na druhej strane ovocie a zelenina môžu nepriamo znižovať nádorové riziko tým, že znižujú energetický príjem a podporujú kontrolu zdravej telesnej hmotnosti.
  • Výsledky mnohých štúdií poukazujú na to, že ovocie a zelenina bez ohľadu na obsah jednotlivých fytonutrientov v dôsledku vyššieho obsahu vody a vlákniny a nízkej energetickej denzity dokáže navodiť pocit nasýtenia pri nízkom energetickom príjme a podporuje tak znižovanie nadváhy a udržiavanie zdravšej telesnej hmotnosti.
  • Odporúčania v záujme protinádorovej prevencie: v rovine individuálnych odporúčaní konzumovať minimálne 400 g (5 porcií) neškrobovej zeleniny a ovocia denne.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Nutričná podpora onkologických pacientov:

  • očas liečby sú zvýšené nároky na výživu a príjem nutrientov, pričom sa sledujú dva významné ciele: zachovávať zásady zdravej výživy s výberom nutrične bohatých jedál a nápojov s prihliadnutím na individuálnu toleranciu počas liečby so zreteľom na lokalizáciu a rozsah konkrétneho nádoru a snaha o udržanie optimálnej hmotnosti a svalovej hmoty.
  • Podľa ESPEN (Európska spoločnosť pre parenterálnu a enterálnu výživu) samotný nádor, ako aj protinádorová liečba má vplyv na nutričný stav pacienta a nutričný stav spätne ovplyvňuje priebeh a výsledky liečby, zvyšuje výskyt nežiaducich účinkov liečby a znižuje fyzickú aktivitu a celkovú kvalitu života onkologických pacientov.
  • Nutričná podpora a dietologické poradenstvo by sa malo poskytnúť včas, systematicky a niekedy aj dlhodobo. Pokiaľ sa podpora začne až v čase, keď je už prítomný ťažký úbytok váhy a kachexia s rozvinutým nádorom, jej je účinok iba veľmi obmedzený.
  • Nedokázalo sa, že by adekvátna nutričná podpora stimulovala rast nádorov, resp. že by „živila“ nádor. Naopak, je dobre známy fakt, že horšie výsledky onkologickej liečby majú pacienti s podvýživou v porovnaní s pacientmi, ktorí sú v dobrom nutričnom stave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravá strava #výživa #rakovina hrubého čreva #kolorektálny karcinóm
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk