To, že niektorí jedinci s istými alergiami a chorobami nemôžu jesť rovnakú stravu ako ostatní, si ľudia všimli už v minulosti. Ak zistili príčinu, riešili to tým, že sporné potraviny z jedálneho lístka jednoducho vypustili. Tak to v podstate funguje i dnes. Výhodou modernej doby je, že potravinári sa snažia prispôsobiť vývoju a zásobovať trh produktmi, ktoré by tie vylúčené nahradili. Takým potravinám sa zvykne hovoriť „free“ alebo „free from“.
Kategórií je veľa. Medzi hlavné patria: bezlepkové (bez gluténu), bez laktózy (mliečneho cukru), diabetické (bez cukru) a bezvaječné. Celkovo však ide o oveľa väčšiu skupinu potravín, kam sa dajú zaradiť aj tie bez konzervačných látok, bez umelých prísad (aditív), bez genetického upravovania, bez mlieka, tuku alebo soli, nehovoriac o širokej ponuke pre vegetariánov (bezmäsité výrobky) a vegánov (odmietajú akékoľvek živočíšne produkty, teda aj mlieko a vajcia).
Zatiaľ čo ľudia, ktorým diagnostikovali alergiu na nejaké zložky potravín, prípadne závažnú chorobu ako celiakiu či cukrovku, sú na špeciálnu stravu odkázaní a „free potraviny“ jedia preto, lebo musia, je tu aj veľa takých, čo si ju vybrali v rámci zdravého životného štýlu. Ponuka týchto potravín je dnes už pomerne bohatá a to, že je nejaký produkt bez lepku, bez vajec alebo je určený diabetikom, si zákazník môže prečítať na obale.
Kedy siahnuť po „free potravinách“
Gluten free (bezlepkové)
Glutén (lepok) je bielkovina, ktorá je zložkou pšenice a ďalších obilnín. Niektorí ľudia trpia na dedične podmienené autoimúnne ochorenie tenkého čreva zvané celiakia, ktoré vzniká ako neprimeraná reakcia na lepok. Konzumácia hoci aj malého množstva potravy s obsahom gluténu u nich spúšťa proces, ktorý poškodzuje sliznicu tenkého čreva a vyvoláva zápal. Sliznica sa následne stenčuje. Zatiaľ čo zdraví ľudia majú črevnú stenu pokrytú vysokými klkmi, celiatici majú klky zmenšené alebo im úplne chýbajú. V dôsledku toho dochádza k poruche vstrebávania rôznych živín. Ľudia s celiakiou preto musia doživotne dodržiavať bezlepkovú diétu a vyvarovať sa všetkých jedál, ktoré obsahujú lepok alebo ním mohli byť znehodnotené.
Sugar free (bez cukru)
Tieto potraviny využívajú nielen ľudia chorí na cukrovku, ale aj mnohí ďalší, ktorí sa vyhýbajú cukru. Napríklad ak chcú schudnúť alebo vyznávajú určitý životný štýl. Také produkty sa niekedy označujú aj ako „dia“.
Foto: SHUTTERSTOCK
Lacto free (bez laktózy)
Laktóza je cukor, ktorý sa v prirodzenej podobe vyskytuje v živočíšnom mlieku. Aby ho organizmus dokázal vstrebať, musí sa laktóza pri trávení rozštiepiť na jednoduché sacharidy – glukózu (hroznový cukor) a galaktózu. Problém je, že na to, aby sa mliečny cukor mohol takto štiepiť, musí sa v črevách nachádzať dostatok enzýmu laktázy. U ľudí, ktorí trpia neznášanlivosťou na laktózu, sa však buď vôbec nevytvára, alebo iba v malom množstve. Laktóza tak zostáva v črevách, kde spôsobuje bolesti brucha, nafukovanie alebo hnačku. V takýchto prípadoch je riešením vynechať zo stravovania mlieko i mliečne výrobky.
Egg free (bezvaječné)
U niektorých ľudí môžu vajcia spôsobiť precitlivenosť, respektíve alergiu. Organizmus nemusí znášať žĺtok i bielok. Vtedy sa treba vyhýbať všetkým druhom vajec – slepačím, kačacím, husím aj prepeličím. Alergény, ktoré obsahujú, sú si totiž dosť podobné. Z jedálneho lístka treba vypustiť jedlá ako praženica, volské oko, omeleta, ale aj lečo, majonézu, tatársku omáčku či vyprážené jedlá. Pozor si treba dať aj na koláče, zákusky, bonboniéry a podobné produkty s obsahom vajec, niekedy dokonca i na kozmetiku či alkohol (napríklad pri vaječnom koňaku).
Nut free (bezorechové)
Alergénmi sú aj orechy, a to vlašské, lieskové, arašidy, pistácie, ale aj mandle či para orechy. Ak človek trpí takou alergiou, musí byť veľmi opatrný, pretože orechy môžu byť aj v jedlách, kde by ich vôbec nečakal. Na niektorých potravinách preto býva i varovanie, že „môžu obsahovať stopy orechov“. Najväčšie riziko predstavujú produkty ako keksy, pečivo, cukrovinky, zmrzlina, omáčky a exotické jedlá, no na pozore sa treba mať aj pri olejoch a kozmetike.