Len deti, mládež a dojčiace matky potrebujú túto dávku zdvojnásobiť (teda 1,8 g proteínov za deň na kilogram telesnej hmotnosti) a športovci v tréningových fázach tvorby svalovej hmoty maximálne o tretinu (teda cca 1,2 g proteínov denne na kilogram telesnej hmotnosti). Silný nedostatok bielkovín môže viesť k telesnej a duševnej retardácii, zvýšiť sa môže aj náchylnosť k infekciám. Oveľa pravdepodobnejšie je, žiaľ, spolu s bielkovinami prijať aj príliš veľa tuku, prípadne sacharidov.
Potrebujeme živočíšne bielkoviny?
Ešte pred niekoľkými rokmi výskumníci a evoluční biológovia diskutovali o tom, či vegetariánska strava dokáže pokryť potrebu bielkovín. Odpoveď znie: Aj rastlinné zdroje bielkovín poskytujú všetky prvky pre stravu zdravého človeka. Navyše sú v porovnaní so živočíšnymi ľahšie stráviteľné. Závažný nedostatok bielkovín dokonca nebol preukázaný ani u ľudí, ktorí preferujú surovú stravu.
Športovci nemusia
Názor, že športovci potrebujú extrémne veľa bielkovín je zastaralý, hoci ho rôzni výrobcovia proteínových preparátov stále šíria. V tréningovej fáze tvorby svalovej hmoty sa túto potrebu odporúča mierne zvýšiť, ale určite netreba dosahovať hodnoty medzi 2 až 4 gramy denne na kilogram telesnej hmotnosti. Veľa bielkovín v strave podľa aktuálnych štúdií neškodí. Vysoké predávkovanie prostredníctvom špeciálnych prípravkov môže spôsobiť, že telo s týmto proteínom získava energiu a pritom vylučuje látky, ktoré zaťažujú obličky.