Situáciu komplikuje skutočnosť, že ešte menej mužov ako žien je ochotných vyhľadať pomoc v prípade, že trpia anorexiou či bulímiou.
Takže zatiaľ čo podľa údajov zo zdravotných zdrojov vyhľadalo v rokoch 2014 až 2016 pomoc kvôli poruche príjmu potravy 871 mužov, čo je nárast o 43 % v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi, ide len o špičku ľadovca. Experti odhadujú, že postihnutých touto poruchou je okolo 400 000 mužov a chlapcov. Väčšia otvorenosť okolo problémov spojených s týmito poruchami u mužov v poslednom čase podporilo niekoľko športovcov, ktorí sa zverili so svojím súkromným bojom s pokriveným vnímaním vlastného tela. Patrí medzi nich aj medzinárodný rozhodca ragby Nigel Owens, ktorý bojoval s bulímiou. Prvýkrát sa uňho táto choroba rozvinula, keď mal 19 rokov. „Pripadal som si tučný. Chcel som schudnúť, a tak som začal vracať. Chodil som na záchod, a tam som obrátil žalúdok prakticky po každom jedle,“ povedal.
Podľa výskumu hrozí športovcom šestnásťkrát vyššie riziko rozvoja poruchy príjmu potravy ako ostatným mužom. Podľa odborníkov sa pod zvýšenie tohto rizika podpisuje tlak udržať si vypracovaný vzhľad a výkonnosť.
Podľa britskej charity B-eat, ktorá pomáha ľuďom s poruchou príjmu potravy, môže tento stav postihnúť kohokoľvek. „Vieme, že porucha príjmu potravy môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie alebo sociálne zázemie. Ale vyššie riziko hrozí dievčatám a chlapcom vo veku 13 až 17 rokov,“ uvádza charita. „Stereotypne sú tieto poruchy vnímané ako ,ženská choroba', a my sa zo všetkých síl snažíme tento mylný názor rozptýliť. Jeho následkom je stav, keď sú poruchy príjmu potravy u mužov často diagnosticky neupravené, nedostatočne liečené a mylne chápané,“ dodáva B-eat.