Migréna sa vyskytuje zvyčajne v jednej polovici hlavy a prejavuje sa ako pulzujúca, ťahavá či bodavá bolesť. Tieto ataky môžu trvať niekoľko hodín až tri dni, v extrémnych prípadoch dokonca aj dlhšie. V prípade, že sa vyskytujú viac ako pätnásť dní do mesiaca, možno hovoriť o chronickej migréne. Ďalšími príznakmi migrény môže byť nevoľnosť, či citlivosť na svetlo a zvuky. Štatistiky ukazujú, že migréna trápi viac žien ako mužov – v Európe každú siedmu ženu, čo je trikrát vyšší počet ako u mužov. Najčastejšie sa vyskytuje vo veku od 25 do 45 rokov, pričom na bolesti hlavy sa sťažuje až 10–15 percent detí.
Príčiny migrény
Existujú rôzne spúšťače migrény, presná príčina dodnes nie je celkom jasná. Predpokladá sa, že nervové vlákna, ktoré prebiehajú do mozgu, sú aktivované stresom a spôsobujú zápal nervov. To uvoľňuje látky, ktoré rozširujú krvné cievy a robia ich priepustnými. Hlava začína bolieť. Aby sme sa tejto bolesti vyhli, mozog potrebuje pravidelné zásobovanie energiou prostredníctvom stravy. Ďalšou príčinou migrény môže byť tiež prehnaná citlivosť pri spracovaní stimulov v mozgu. Pri prekročení kapacity zaťaženia môže dôjsť k atakom. Tiež sa predpokladá, že migréna je dedičná.
Spúšťače a príznaky migrény
Spúšťače migrény môžu mať rôznu povahu. Počasie, výkyvy hladín hormónov, stres, šum, príliš jasné svetlo, ale aj únava. Aj určité potraviny stimulujú útok dráždivých látok, ktoré obsahujú. Histamín, glutamát alebo konzervačné látky sú niektoré z nich. Možnými príznakmi sú nervozita, strata chuti do jedla alebo naopak vlčí hlad, výkyvy nálad. V niektorých prípadoch je útok sprevádzaný aurou, pri ktorej môže dôjsť k poruchám zraku a sluchu a citlivosti na svetlo.
Možnosti liečby
Keďže záchvaty migrény sú u každého jedinca odlišné, neexistuje jednotná metóda liečby, ktorá by bola vhodná pre každého. Každopádne však možno povedať, že zmena životného štýlu, spojená so správnou stravou má pri migrénach upokojujúci účinok.
So spúšťačmi by sa malo zaobchádzať opatrne. Patria sem uvedené konzervačné látky, potraviny bohaté na histamín (citrusové plody, paradajky alebo jahody, ale aj salámy, niektoré druhy syrov, červené víno či čokoláda). Vo všeobecnosti, obmedziť bielu múku a sladkosti zo stravy má pozitívny vplyv aj na metabolizmus.
Ovládanie stresu pomocou relaxačných metód a pravidelného športovania pomáha zabrániť migréne. Rovnako účinná je akupunktúra alebo biofeedback.
Každodenná rutina, fázy pokoja, kvalitný spánok, veľa čerstvého vzduchu, dostatočný prísun tekutín, znížené používanie elektronických médií a vyhýbanie sa fyzickému preťaženiu majú tiež pozitívny vplyv na migrénu. Nezabúdajte ani na pravidelnú stravu, pre metabolizmus je veľmi dôležitá, pretože mozog je inak „stresovaný“.
Správna strava pri migréne
Kto chce zmeniť svoj jedálniček, v snahe zabrániť migrénam, mal by klásť dôraz na pravidelné stravovanie, nevynechať žiadne z hlavných jedál. Dbajte na správne sacharidy, ktoré zasýtia na dlho a vyhýbajte sa rýchlo stráviteľným (biely chlieb, cestoviny, sladkosti, koláče). Jedzte veľa zeleniny a z jedálnička raz a navždy vyčiarknite polotovary.
Keďže mozog pozostáva asi zo 70 percent tuku, strava by mala obsahovať dobré oleje. Omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú prítomné v olejoch (napríklad v ľanovom), sú zvlášť dobre absorbované v spojení s aminokyselinami, napríklad vo forme tvarohu.
Vyhnúť sa treba aj tyramínu a histamínu, pretože môžu migrénu buď spúšťať, alebo ju minimálne podporovať. Tieto látky sa najčastejšie nachádzajú v produktoch s dlhšou trvanlivosťou (konzervy, staršie syry, salámy), ale aj v niektorých druhoch ovocia (banány, jahody, paradajky), v strukovinách, v špenáte, sójových produktoch či v čokoláde. Odporúča sa tiež obmedziť spotrebu alkoholu.
Spúšťačom migrény môže byť aj nedostatok horčíka. Treba preto zabezpečiť, aby bolo telo týmto minerálom dostatočne zásobované. V tomto smere pomôže konzumácia prosa, celozrnných cestovín a ryže, zelenej zeleniny alebo minerálnej vody s obsahom horčíka.