Medzi alergiou na bielkovinu kravského mlieka a intoleranciou laktózy je rozdiel

08.10.2017 06:00

Konzumácia mlieka môže u niektorých osôb spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa s konzumáciou mlieka a produktov z neho spájajú, patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy.

Často sa zvyknú zamieňať, pretože niektoré ich prejavy sú podobné. Pôvod vzniku a príčiny sú však radikálne odlišné, a to platí aj pre liečebné postupy.

Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka sa...
Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka sa pristupuje k striktnej diéte. Autor: SHUTTERSTOCK

Alergia na bielkovinu kravského mlieka

Asi neprekvapí, ak povieme, že patrí medzi najrozšírenejšie potravinové alergie. Najčastejšie sa objavuje u detí do veku 1 roka, ak sa však objaví, veľmi často do 3 až 6 rokov zmizne. Na druhej strane pribúda detí, u ktorých sa objaví neskôr, a čoraz častejšia je aj u dospelých. V skratke povedané, ide o nežiaducu reakciu organizmu na bielkovinu kravského mlieka, spôsobenú imunitnými mechanizmami. Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa zvykne spájať aj s rozvojom astmy a peľovej alergie.

Myslieť na túto alergiu treba v prípadoch, ak sa približne v čase od 2 do 72 hodín po konzumácii mlieka alebo mliečnych výrobkov objavia tráviace ťažkosti (hnačky, koliky, nafukovanie, zvracanie…), kožné ťažkosti (ekzém, žihľavka, opuch tváre), dýchacie ťažkosti (nádcha, astma, chronická nádcha, náchylnosť k zápalom mandlí). Ďalšími prejavmi môže byť málokrvnosť. U detí sa môže alergia na bielkovinu kravského mlieka spájať s poruchami rastu a neprospievaním.

Stanoviť diagnózu potravinovej alergie nie je ľahké. Lekára pri anamnéze zaujíma, aké ťažkosti daná osoba má, či sa táto alergia vyskytuje v rodine. Ďalej je vhodné urobiť laboratórne testy, ktorých cieľom je zistiť špecifické protilátky IgE proti bielkovine kravského mlieka. Alergiológ môže urobiť kožné testy. Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní/týždňov vysadí zo stravy mlieko a všetky výrobky z neho (i tie, v ktorých je mlieko skryté – napr. sladkosti, dochucovadlá, zmrzlina, instantné výrobky, pečivo, údeniny, energetické tyčinky pre športovcov a podobne) a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú, napr. hnačky, bolesti brucha, kožné vyrážky a po nasadení mlieka a výrobkov z neho sa opäť objavujú, diagnóza je jasná.

Podľa toho, či sa na túto alergiu nabaľujú aj ďalšie, alergiológ zvažuje ďalšiu liečbu, napr. antihistaminiká, kortikosteroidy a podobne. Dôležitá je aj spolupráca s gastroentero­lógom, ktorý môže účinnou liečbou pomôcť pri tráviacich ťažkostiach či poškodení tráviaceho traktu, ak k nemu v dôsledku mliečnej stravy u alergika došlo.

Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka sa pristupuje k striktnej diéte. Vysadí sa mlieko aj mliečne výrobky, je nutné sa vyvarovať všetkých zdrojov kravských bielkovín. U dojčených detí je zvyčajne možné s dojčením pokračovať, v niektorých prípadoch sa dojčiacim matkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu. U nedojčených detí je nutné používať špeciálne upravené mlieka s úplne naštiepenou bielkovinou.

Intolerancia laktózy

Hoci v minulosti nebola až taká známa, dnes je údajne problémom až takmer 200 miliónov Európanov. No nevyhýba sa ani ostatným obyvateľom sveta. Osoby, ktoré trpia touto intoleranciou, majú nedostatok enzýmu laktáza, ktorý sa podieľa na štiepení mliečneho cukru – laktózy. Príznakmi intolerancie laktózy sú tráviace ťažkosti (bolesti brucha, nadúvanie, hnačky), bez kožných a respiračných prejavov. Zatiaľ čo sa spomínaná alergia týka iba kravského mlieka, intolerancia laktózy súvisí aj s ďalšími druhmi mliek, ktoré obsahujú laktózu.

Intoleranciu laktózy môže lekár zistiť pomocou analýzy dychu po požití laktózy (tzv. vodíkový dychový test). Jeho podstata spočíva v tom, že pri kvasení mliečneho cukru sa tvorí vodík, ktorý sa v čreve vstrebáva a je vydychovaný pľúcami.

Pomocou je aj expozičný test (podobný ako pri alergii na mliečnu bielkovinu, v tomto prípade sa vylučujú potraviny s vysokým obsahom laktózy). Keďže znížená tvorba laktázy je geneticky podmienená, nemožno jej preventívne predchádzať. Keď sa však objavia prejavy, je možné ich zmierniť diétou. Navyše u starších ľudí sa tvorba laktázy vekom prirodzene znižuje, a tak práve niektorí ľudia začnú mliečne výrobky netolerovať vo vyššom veku.

Čo majú teda jesť? Osoby s intoleranciou laktózy majú dve možnosti – konzumáciu špeciálnych bezlaktózových produktov, ktoré sú dnes v ponuke mnohých potravinových reťazcov. Oproti bežným potravinám sú však drahšie. Druhým riešením je užívanie špeciálneho výživového doplnku vo forme kvapiek alebo tabletiek, ktorý obsahuje enzým laktáza a konzumuje sa pred užívaním potravín s laktózou. Tento doplnok laktózu v organizme rozloží a zmierni prejavy, ktoré po jej užívaní vznikajú. Je dostupný v lekárňach alebo v obchodoch s výživovými doplnkami.

Na rozdiel od alergie na mliečnu bielkovinu, pri intolerancii laktózy nie je nutná až taká striktná diéta s úplným vylúčením mlieka a výrobkov z neho. Osoby s intoleranciou laktózy zvyčajne znesú malé množstvá niektorých mliečnych produktov. Navyše niektoré mliečne výrobky obsahujú iba malé množstvo laktózy, napr. niektoré tvrdé a zrejúce syry, jogurty…

Každá osoba s intoleranciou laktózy má pritom iný prah znesiteľnosti laktózy, a tak to, čo môže jednému spôsobiť tráviace ťažkosti, inému nespôsobí žiadne. Aj preto sa s intoleranciou laktózy, hoci s určitými obmedzeniami, dá „normálne“ žiť.

Intolerancia laktózy môže byť trvalá alebo prechodná. Prechodne môže nastať pri narušení črevnej mikroflóry, napr. po prekonanom infekčnom ochorení, ktoré ohrozí trávenie, či po užívaní antibiotík. Obvykle trvá 1 až 3 týždne, kým sa črevá zregenerujú a zahoja. Keď sa črevná flóra obnoví, pominie aj intolerancia laktózy.

Mliečne výrobky bez laktózy

Keďže intolerancia laktózy sa týka čoraz väčšieho počtu ľudí, aj výrobcovia potravín na to reagujú a hľadajú si k tejto špecifickej skupine zákazníkov cestu. Objavujú sa tak bezlaktózové maslá, mlieka, syry, jogurty.

Na druhej strane, množstvo výrobkov laktózu obsahuje. Preto sa treba vyhýbať produktom s obsahom srvátky, sušeného mlieka a „light“ mliečnym výrobkom. Pravidlo pri výbere potravín je v podstate jednoduché – keďže laktóza je rozpustná vo vode, najviac sa vyskytuje vo výrobkoch z odtučneného mlieka. Naopak, najmenej laktózy je v tučných výrobkoch. Ďalej baktérie mliečneho kvasenia (napr. laktobacily, bifidobaktérie…) premieňajú laktózu na kyselinu mliečnu, ktorá osobám s intoleranciou laktózy neškodí, preto sú vtedy vhodné všetky výrobky ako jogurty, adicofilné mlieka a podobne.

Stravovanie s alergiou na bielkovinu kravského mlieka, ako aj intoleranciou laktózy, nie je jednoduché, ale dospelí, ktorých sa tieto diagnózy týkajú, potvrdia, že je to len vec zvyku. V súčasnej dobe je to pre indisponované osoby ľahšie v tom, že výrobcom potravín vyplýva zo zákona povinnosť informovať na obaloch výrobkov o alergénoch.

Pozor! Osoby s intoleranciou laktózy si musia dávať pozor nielen na skryté mlieko v potravinách, ale aj na užívanie liekov. Množstvo liekov na predpis i voľno predajných totiž obsahuje laktózu.

„Vápnikový paradox“

Vápnik je dôležitým prvkom pre zdravie človeka, osoby s alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy by nemali na jeho konzumáciu zabúdať. Odporúča sa, aby konzumovali výrobky, ktoré sú na vápnik bohaté a zároveň im neškodia. Sú to napr. pohánka, hrášok, brokolica, špenát, kel, tekvica, kapusta, orechy, strukoviny, ovsené vločky, citróny, pomaranče, marhule, hrušky, hrozno, sezamové a slnečnicové semiačka, mak, sardinky a ryby (losos), vaječný žĺtok, sója, mandle, figy. A keďže vápnik sa v tele lepšie absorbuje spolu s vitamínom D a kyselinou listovou, netreba zabúdať ani ich konzumáciu. Vitamín D sa nachádza v slnečnom žiarení, treščej pečeni, rybom oleji, morských rybách či vo vaječnom žĺtku.

Kyselina listová je súčasťou zeleniny ako karfiol, brokolica, ružičkový kel, kapusta, špargľa, špenát, zelený hrášok, fazuľa, uhorky, tekvica, paradajky, červená repa; z ovocia – datle, figy, vlašské orechy, pomaranče, avokádo, banány, čerešne, višne, jahody, maliny… Tiež sa nachádza v bravčovej pečeni a treske.

Doživotne?

Ak by vás zaujímalo, ktorá zo spomínaných diagnóz má horšiu prognózu, tak vedzte, že ak sa alergia na bielkovinu kravského mlieka objaví v ranom detstve, najneskôr do puberty zvykne ustúpiť. Ak sa objaví u dospelých, môže byť spúšťačom ďalších potravinových, ale aj tzv. skrížených alergií.

Intolerancia laktózy je záležitosťou na celý život. Môže mať latentnejšie a výraznejšie obdobia, ale spravidla sa s ňou osoba musí naučiť existovať po celý život.

Ak aj vy uvažujete nad náhradami kravského mlieka, vybrať si môžete napríklad mlieko: kozie mlieko (je ľahšie stráviteľné ako kravské mlieko, bohaté na vitamíny a ďalšie významné zložky, nezahlieňuje), ovčie mlieko (obsahuje viac minerálov, vitamínov, bielkovín ako kravské mlieko), rastlinné náhrady mlieka (ovsené mlieko, pšenové, ryžové, sójové – nevhodné pre ľudí trpiacich alergiou na sóju), pohánkové, orechové, mandľové, kokosové, makové, mlieko zo semien atď.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#mlieko #mliečne výrobky #Intolerancia laktózy #alergie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk