Pred komplikáciami diabetu vás ochránia správne hodnoty cukru v krvi

Na Slovensku žije približne 400-tisíc diabetikov, ďalších asi 100-tisíc obyvateľov má takzvaný prediabetický rizikový syndróm. Je to jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Ak nie je dostatočne liečené, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov. Už to samo osebe je životom na hrane.

10.12.2017 06:00
diabetes, cukor Foto:
Neustály smäd, nadmerné močenie, celková vyčerpanosť či pomalé hojenie rán patria k hlavným príznakom diabetu.
debata (2)

Odborníci navyše varujú, že počet nových prípadov diabetu celosvetovo narastá, v Európskej únii má toto ochorenie až 10 % obyvateľov. Pri súčasnom trende vývoja je možné predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov zvýši na 16,6 %. Na Slovensku je to dnes približne 7 % z celkového počtu obyvateľstva, pri súčasnom trende vývoja je možné očakávať, že do roku 2030 sa toto percento zvýši až na 15.

Viac ako 90 % diabetikov tvoria ľudia s cukrovkou 2. typu, ktorá je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi vážna je hrozba srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom 4– až 8-krát častejšie, ťažšie sa liečia a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu.

„Hranice bezproblémového života pri diabete určuje správna liečba a životný štýl. Vďaka nim by sa hodnoty cukru v krvi diabetikov mali dlhodobo udržiavať v správnom rozmedzí. Ak tieto hodnoty presahujú určité hranice, prípadne často kolíšu mimo nich, hrozia vážne zdravotné komplikácie, ktoré vedú k invalidite a ohrozujú život pacienta. Diabetikom odporúčame cieľové hodnoty glykémií v rozmedzí: glykémia nalačno 4,0 až 7,2 mmol/l a glykémia po jedle 5,0 až 9,0 mmol/l,“ približuje docent Emil Martinka, predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Ľudom, ktorým práve diagnostikovali diabetes, sa cukrovka môže spočiatku zdať ako nebezpečné ochorenie so zlou prognózou, mnohými komplikáciami a rizikami. „Život s diabetom nemusí byť životom na hrane, určite je však životom s hranicami,“ hovorí diabetologička, docentka Viera Doničová. Pre mnohých pacientov znamená predstavu ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. „Pacienti majú tiež obavy z bolesti a vážnych zdravotných problémov, ktoré diabetes môže priniesť. Nič z toho sa však nemusí udiať. So správne liečenou cukrovkou sa dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť,“ vraví docent Martinka.

K známym rizikovým faktorom cukrovky môže výrazne prispieť nesprávny životný štýl. Medzi jej príznaky patria aj neustály smäd, nadmerné močenie, celková vyčerpanosť, poruchy ostrosti zraku, pocit brnenia či pálenia v končatinách, opakujúce sa kožné alebo pohlavné infekcie, ale aj pomalé hojenie rán či schudnutie bez známej príčiny.

Keď človeku diagnostikujú cukrovku, je normálne, že má obavy, ako bude s touto chorobou ďalej žiť. So správne liečenou cukrovkou sa dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokážu zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť. Diabetes je ochorenie, ktoré sa dá udržať pod kontrolou vďaka pomoci diabetológov, podpore rodiny, ale najmä vďaka aktívnemu prístupu pacienta k svojmu životu.

Čo je to diabetes?

Porucha, pri ktorej telo nedokáže dobre hospodáriť s glukózou. Glukóza je chemicky jednoduchý cukor, je obsiahnutý najmä v ovocí, preto sa mu hovorí aj hroznový cukor. Je však tiež hlavným cukrom obsiahnutým v krvi človeka a najdôležitejším a nenahraditeľným zdrojom energie pre všetky bunky ľudského tela. Bunky dokážu glukózu rozkladať a získavať z nej energiu. Tá je nutná pre fungovanie všetkých orgánov a pre každú prácu svalov. Krv privádza glukózu do všetkých častí tela. U zdravého človeka je množstvo glukózy v krvi stále. Je primerané potrebe buniek, ktoré si glukózu z krvi odoberajú.

Aké sú typy diabetu?

Glykémia môže stúpať z niekoľkých dôvodov a podľa toho rozoznávame niekoľko typov diabetu. Najdôležitejšie sú dva z nich: diabetes mellitus 1. a 2. typu.

Ak človek prehliada varovné signály, alebo nie... Foto: SHUTTERSTOCK
diabetes, inzulín Ak človek prehliada varovné signály, alebo nie sú výrazné, môže byť diabetikom dlho bez toho, aby o tom vedel.

Diabetes mellitus 1. typu vzniká preto, že, že beta bunky v Langerhansových ostrovčekoch v pankrease prestávajú vyrábať inzulín. Glukóza sa neukladá do zásob a koluje vo veľkom množstve v krvi, glykémia je vysoká a stúpa, aj keď človek neje. Bunky nemôžu glukózu z krvi využívať, rozkladať ju a získavať z nej energiu, chýba im na to inzulín. Jediným liečením je celoživotné podávanie inzulínu. Tento typ diabetu je najčastejší u detí a mladých dospelých – je to až 95 % prípadov. Ide o autoimunitné ochorenie, poznávacím znamením je vysoká hladina protilátok proti beta bunkám.

Diabetes mellitus 2. typu sa vyznačuje dvoma problémami, a to je relatívny nedostatok inzulínu a druhý problém nedostatočný účinok inzulínu. Vlohy k tomuto ochoreniu sa dedia, ale faktory rozhodujúce o vzniku choroby môže človek sám ovplyvniť. Medzi ovplyvniteľné príčiny patrí nadváha a obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, nevhodné zloženie stravy, neprimerane veľké porcie jedla, stres, psychické problémy…

Cukrovka a tehotenstvo

Diabetičky s cukrovkou, ktorá je správne liečená a stabilizovaná, sú rovnako plodné ako nediabetičky. Neuspokojivé liečenie cukrovky môže navodiť poruchy ovulácie a menštruačného cyklu. Tehotenstvo treba plánovať vtedy, keď je cukrovka dobre kompenzovaná. Optimálna kontrola cukrovky je pre správny vývoj dieťaťa v maternici veľmi potrebná. Vývoj vnútorných orgánov plodu prebieha do 9. gestačného týždňa. Na vývoj plodu negatívne vplývajú vysoké hodnoty cukru v krvi, ale tiež vysoké hodnoty ketolátok. Výška glykovaného hemoglobínu nesúvisí s výskytom vrodených vývojových chýb.

Dobrá kontrola cukrovky je potrebná nielen v období tvorby orgánov, ale aj počas celej gravidity, inak je plod ohrozený diabetickou fetopatiou. Ide o veľkú pôrodnú hmotnosť nad 4,0 kg a tiež zväčšenie orgánov bábätka – zväčšené srdce, slezina, pečeň, nadobličky a tiež zväčšené ostrovčeky tvoriace inzulín v podžalúdkovej žľaze. Po pôrode mávajú tieto deti poruchy s dýchaním. Príčinou je nedostatočný rozvoj povlaku v pľúcach, ktorý umožní ich rozvinutie. Porucha dýchania sa rozvíja po pôrode a môže trvať 2 až 3 dni. Niekedy sa mení napätie vo svaloch, ktoré reagujú zvýšenou dráždivosťou.

Ak je poškodená očná sietnica, jej stav sa môže počas gravidity zhoršiť. Správne liečená diabetická retinopatia sa však počas tehotenstva pri dobre kontrolovanej cukrovke nezhoršuje. Cukrovka je záťažou aj pre obličky, a preto sa niekedy môže zhoršiť aj ochorenie obličiek. Zmeny na obličkách sa po ukončení gravidity a po zodpovedajúcej liečbe dajú zvrátiť.

Neuropatia býva zriedkavo príčinou komplikácií počas tehotenstva. Pri autonómnej neuropatii môže byť častejšie vracanie, ktoré treba starostlivo liečiť, aby nedošlo k metabolickému rozvratu. Riziko vzniku diabetu u detí diabetických otcov je 6,1 %, čo je vyššie ako u diabetických matiek (1,3 %).

Diabetes a viróza

Bežné choroby, zvýšenie teploty, chrípka alebo nachladnutie znamenajú pre organizmus zvýšenú záťaž. Pri ochorení, či ho už sprevádza teplota, alebo nie, sa zvyšuje hodnota cukru v krvi napriek zníženému príjmu potravy, prípadnému vracaniu a obmedzenému pohybu. Je to preto, lebo organizmus je v strese a bráni sa zvýšením hladín hormónov, ktoré zvyšujú hodnotu cukru v krvi. Pri kontakte s lekárom je potrebné poskytnúť informáciu, či máte teplotu, či vraciate, ako prijímate potravu, či ležíte v posteli.

Vďaka sebakontrole sa diabetik dokáže... Foto: SHUTTERSTOCK
diabetes, glukomer Vďaka sebakontrole sa diabetik dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu, ako sú cestovanie či dovolenky.

Aby sa predišlo vážnemu ohrozeniu zdravia – hypoglykémii, v tejto situácii treba častejšie merať glykémiu a tiež sledovať ketolátky v moči. Varovnými príznakmi, že musíte nevyhnutne vyhľadať lekára, je opakované vracanie, horúčka, bolesť brucha a hlavy a ospalosť. Odporúča sa merať glykémiu každých 4 až 6 hodín a je potrebné zaznamenať si výsledky. Je potrebné piť vo väčšom množstve nápoje, ktoré sú nesladené, prípadne minerálky. Ak nedokážete jesť, mali by ste pravidelne piť sladké nápoje a nahradiť obvyklé jedlo niečím ľahko stráviteľným, ako sú sušienky, toasty, polievky alebo ovocné džúsy. Ak vraciate, treba vypiť pol pohára ovocného džúsu alebo sladkého kolového nápoja. Odporúča sa piť častejšie malé množstvá.

Sebakontrola je nevyhnutná

Aby bola liečba diabetu úspešná, je nutné pravidelne si kontrolovať hladinu glukózy v krvi. Pacient si pomocou glukomera stanovuje hladiny cukru nalačno a po jedle v priebehu dňa a noci. Množstvo klinických štúdií dokázalo, že intenzívna a dôsledná kontrola hladiny glykémie prináša úspešnejšiu liečbu cukrovky, zlepšenie kvality života diabetikov a podstatné zníženie výskytu komplikácií cukrovky alebo spomalenie rozvoja ochorenia.

Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy. Pacient môže aktívne ovplyvňovať svoje glykémie v bežnom živote, ale aj počas „zvláštnych“ situácií, ako sú ochorenia spojené s teplotami či hnačkami, pri hyperglykémii aj hypoglykémii.

Vďaka sebakontrole sa dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu, ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, pri vyššej alebo neobvyklej fyzickej aktivite. Početnosť a načasovanie kontrol glykémií je veľmi individuálne. Nestačí však svoje hodnoty len zaznamenávať a zhromažďovať. Pacient vybavený glukomerom by mal vedieť aj správne tieto dáta vyhodnotiť. Napríklad ak je vysoká alebo nízka glykémia, mal by to vedieť dať do súvisu s tým, či jedol veľa, alebo málo, či sa hýbal dostatočne, alebo nie, či si má upraviť dávku inzulínu, či liekov, prípadne si ku glykémii zapísať poznámku a následne ju prediskutovať so svojím diabetológom.

Samozrejme, aby sa pacient dokázal úspešne kontrolovať, musí spolupracovať so svojím lekárom. Nutná je kvalitná edukácia aj technická inštruktáž, ktorá sa bežne robí v diabetologických ambulanciách. Pacient musí vedieť, ako pri selfmonitoringu postupovať a ako s nameranými výsledkami narábať v jeho bežnom dennom fungovaní. Pravidelné kontrolovanie glykémií aj diabetológovi pomáha lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu a takzvane „ušiť pacientovi liečbu na mieru“. Dobré výsledky glykémií navyše motivujú pacienta pri ďalšej spoluúčasti na liečbe a dodržiavaní zásad správneho životného štýlu.

Len menšina pacientov však svoje ochorenie zvláda predpisovo. Dôvodom je napríklad aj nepohodlie pri odbere vzorky krvi či manipulácie s glukomerom. V súčasnosti sa preto výrobcovia snažia nielen o čo najvyššiu presnosť merania, ale aj o čo najvyšší komfort pre pacienta. Lekári sa často stretávajú aj s prikrášľovaním výsledkov selfmonitoringu. Pacienti si odmerajú hladiny glukózy tesne pred kontrolou, keď krátkodobo dodržiavajú diétne a režimové opatrenia.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravá výživa #diabetes #cukrovka