Hraničné situácie v živote diabetika

Asi tretina ľudí, ktorí trpia diabetom 2. typu, netuší, že sú chorí. Práve oni pritom žijú na hrane, neliečená cukrovka totiž doslova devastuje ich zdravie. V laboratóriu sa zistí jednoducho: v krvi je vyššia hladina cukru, než by sme mali mať. S jej rozpoznaním v bežnom živote to už také jednoduché nie je.

13.12.2017 06:00
diabetes, glukomer, cukrovka Foto:
Hypoglykémia môže viesť až k bezvedomiu.
debata (6)

Ak človek prehliada varovné signály, alebo nie sú výrazné, môže byť diabetikom dlho bez toho, aby o tom vedel. To však znamená stále vysokú hladinu glukózy v krvi a postupne sa mu poškodzujú orgány – najčastejšie oči, obličky, nervy, srdce a cievy. S pokračujúcou cukrovkou sa zvyšuje tiež riziko vzniku obezity, vysokého tlaku a ďalších pridružených ochorení, ktoré zahŕňa pomenovanie metabolický syndróm. Medzi rizikové faktory cukrovky patria napríklad cukrovka v rodine (u rodičov či súrodencov), obezita, vysoký krvný tlak, vek nad 40 rokov, v minulosti zaznamenaná porucha glukózovej tolerancie, napríklad tehotenský diabetes u žien.

Existuje niekoľko hodnôt, ktoré ohraničujú život diabetika a jeho normálne fungovanie. Iba „správne čísla“ mu pomôžu udržať sa na hrane. Najdôležitejšou normou je hladina cukru v krvi – glykémia. Hladina krvného cukru sa v priebehu dňa mení. U zdravých ľudí však nikdy však neklesne pod 3,3 mmol/l a nalačno nestúpne nad 5,5 mmol/l.

Len krátko po jedle je trochu vyššia, ale do dvoch hodín už klesá pod 7,8 mmol/l a dostáva sa do rozmedzia 3,3 až 5,5 mmol/l. Súhra hormónov inzulínu, glukagónu a adrenalínu zaisťuje v tele účinné hospodárenie s glukózou. Umožňuje jej prísun do celého tela, jej dobré spracovanie a využitie a udržuje hornú i dolnú hranicu glykémie. Pri diabete toto hospodárenie nefunguje, pretože ide o poruchu, pri ktorej glykémia stúpa – vzniká hyperglykémia. Na opačnej strane výkyvov krvného cukru je hypoglykémia – príliš nízka hladina cukru v krvi.

Hyperglykémia

Je vysoká hladina glukózy (cukru) v krvi. Vysoká koncentrácia glukózy v krvi poškodzuje steny ciev, spojivové tkanivo a v konečnom dôsledku spôsobuje všetky chronické komplikácie diabetu – poškodenie očí, obličiek, nervov, srdca a aj obávanú diabetickú nohu. Môže mať jednoduché príčiny, ako sú nadmerná konzumácia jedla, nadmerné pitie sladených nápojov, nedostatočný pohyb, neprimerané užívanie liekov, ochorenie alebo stres. Príznakmi príliš vysokého množstva cukru v krvi sú najmä: zvýšený pocit smädu – v prípade, že pacient nevypije dostatočné množstvo tekutín, vzniká rýchle odvodnenie, časté močenie, obličky strácajú schopnosť vstrebávať veľké množstvá glukózy prítomnej v moči, malátnosť, únava, neschopnosť sústrediť sa a pokles pracovnej výkonnosti, zvýšené potenie, tras a závraty, zrýchlený tep.

doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident... Foto: Dana Závadová
doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej spoločnosti a primár Národného diabetologického centra v Ľubochni.

Vysoká glykémia má na telo zlý vplyv a vedie k vzniku tzv. neskorých komplikácií diabetu. U pacientov s diabetom 2. typu narastá riziko kardiovaskulárnych chorôb dvoj- až štvornásobne v porovnaní s nediabetickou populáciou. Na vine sú zmeny na väčších cievach spôsobené hyperglykémiou. Tieto zmeny na cievach postihujú mužov i ženy s diabetom rovnako, vznikajú v mladšom veku a rýchlejšie než u nediabetikov. Hyperglykémia je jednoznačne samostatným rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia.

Dá sa hyperglykémii zabrániť? Vždy záleží na prístupe samotného pacienta i jeho lekára. Ak má byť liečba účinná, musí byť komplexná, musí zachovávať individuálny prístup k pacientovi, dosiahnuť cieľové hodnoty glykémie a trvalo ich udržať, musia sa odstrániť alebo aspoň znížiť všetky ovplyvniteľné rizikové faktory, musia sa dosiahnuť cieľové hodnoty glykémie nalačno, po jedle, tzv. glykovaného hemoglobínu a pri tom úplne odstrániť alebo minimalizovať hypoglykémie, musí sa znížiť nadváha či obezita, pacient musí dodržiavať diétne opatrenia a pravidelne sa hýbať, musí prestať fajčiť, musia sa dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku a cieľové hodnoty všetkých krvných tukov – celkového cholesterolu, triglyceridov, HDL a LDL cholesterolu, pacient musí pravidelne užívať lieky a musí s lekárom aktívne spolupracovať.

Hypoglykémia

Vzniká vtedy, ak glukóza klesne pod spodnú hranicu normálnych hodnôt hypoglykémie 3,3 mmol/l a sú prítomné príznaky hypoglykémie. Za klasickú definíciu sa považuje prítomnosť príznakov hypoglykémie, nízka hladina cukru v krvi a vymiznutie prejavov hypoglykémie po podaní glukózy.

Príznaky hypoglykémie sa môžu vyvinúť veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitú liečbu. Primeraná hladina cukru v krvi je dôležitá pre normálnu funkciu mozgu. Pri hypoglykémii sa znižuje metabolická aktivita mozgu, čo sa môže prejaviť rôznymi neurologickými, psychiatrickými alebo nešpecifickými príznakmi. Opakované hypoglykémie môžu viesť k vážnym poruchám činnosti mozgu, pretože glukóza je pre nervovú bunku základným zdrojom energie. Môžu spôsobiť pokles kocentrácie, intelektových schopností a poruchy pamäti. Nezvratné poškodenia mozgu sa najčastejšie prejavujú zhoršeným chápaním a vnímaním myšlienok, zmenami nálad a poruchami koordinácie. Neliečená hypoglykémia môže vyústiť do poruchy vedomia, hypoglykemickej kómy a smrti.

Obavy z hypoglykémie znižujú kvalitu života diabetikov, ich spoločenské a pracovné uplatnenie a zabraňujú účinnej liečbe. Nerozpoznaná a neliečená môže negatívne ovplyvniť zdravie pacienta. Podľa lekárov je jej skutočný výskyt podstatne vyšší, než sa predpokladá z bežného selfomonitoringu pacientov.

Hypoglykémia sa delí na symptomatickú a asymptomatickú, teda bezpríznakovú. Hypoglykémia postihuje 22 % pacientov liečených bazálnym inzulínom a asi 33 % diabetikov, ktorí sú liečení inzulínom a liekmi. Riziko vzniku ťažkej hypoglykémie sa zvyšuje počtom prekonaných hypoglykémií a dĺžkou liečby inzulínom.

Výskyt hypoglykémie podľa medzinárodných prieskumov súvisí s nedodržaním liečby a dokonca s prerušením inzulínovej liečby. Pacienti často udávali vynechanie dávok, nedodržanie času podania a zníženie dávky inzulínu. Strach z hypoglykémie bol častým dôvodom úmyselných nepravidelností pri podaní inzulínu. Tento dôvod uviedlo až 44 % pacientov, ktorí vynechali dávku, a 51 % pacientov, ktorí si sami znížili dávku inzulínu. Až 22 % lekárov uviedlo, že pacienti označujú hypoglykémiu alebo strach z hypoglykémie ako dôvod na prerušenie inzulínovej liečby. Mnohí z nich ju prerušia už počas prvého roku liečby. Až 88 % lekárov pritom uviedlo, že u mnohých pacientov sa tak nedosahuje adekvátna kontrola glykémie.

Ak glykémia klesne pod 3,3 mmol/l, vznikajú symptómy aktiváciou autonómneho nervového systému – varovné príznaky, akými sú pocit hladu, jemný tras, úzkosť, potenie, pocit tepla, zrýchlená činnosť srdca, tachykardia, vzostup tlaku krvi.

Ak glykémia klesne pod 2,8 mmol/l vznikajú neuroglykopenické symptómy porušením funkcie mozgu. Ide o nedostatok glukózy v centrálnom nervovom systéme. Môžu sa objaviť bolesti hlavy, zhoršenie zraku, dvojité videnie, porucha reči, kŕče, obrny, závraty, slabosť, ospalosť, zmätenosť, podráždenie, nezvyčajné správanie, povahové zmeny, zmeny nálady – depresia, eufória, poruchy myslenia.

Za závažnú hypoglykémiu sa považuje hladina pod 2,5 mmol/l – definuje sa ako stav s potrebou pomoci inou osobou.

Cieľom liečby je rýchla obnova glykémie. Pri objavení prvých príznakov je vhodné zmerať hladinu cukru v krvi glukomerom. Pri ľahkej hypoglykémii treba ihneď podať rýchlo vstrebateľné sacharidy – najlepšie v roztoku (sirup, ovocné šťavy). Ak príznaky neustupujú do 10 až 15 minút, treba opäť zmerať glykémiu a opakovať podávanie rýchlo vstrebateľných sacharidov. Po zlepšení treba zjesť 10 až 20 g pomaly vstrebateľných sacharidov (napr. chlieb), aby sa predišlo návratu hypoglykémie.

Pri ťažkej hypoglykémii, ak je pacient v bezvedomí, je potrebné aplikovať glukagón do svalu. Efekt sa dostaví do 15 minút. V každom prípade treba zavolať lekára, ktorý aplikuje roztok 40 % glukózy do žily. Najlepšie je diabetika s ťažkou hypoglykémiou dopraviť do nemocnice. Glukagón je hormón, ktorý vedie k rýchlemu vzostupu hladiny cukru v krvi a mal by ho pri sebe nosiť každý diabetik liečený inzulínom. Pri nočnej hypoglykémii treba mať poruke rýchlo účinkujúci cukor.

Základom prevencie je spolupráca pacienta s lekárom. Každý diabetik liečený inzulínom by mal mať pri sebe rýchlo vstrebateľný sacharid (hroznový cukor, prirodzene sladený nápoj, stolový cukor) a prispôsobiť liečbu záťažovým situáciám, ako sú vracanie a hnačky, úprava dávok inzulínu pri fyzickej aktivite, diabetik musí byť poučený o úprave dávok inzulínu pred záťažou, nutný je monitoring glykémií pred cvičením i po ňom, nemal by cvičiť pri glykémii pod 5 mmol/l a nad 15 mmol/l.

Hypoglykemická kóma

Hypoglykémia môže viesť až k bezvedomiu. Opakované hypoglykemické kómy môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu. Hypoglykemickú kómu často sprevádzajú aj kŕče. Tento závažný stav sa v 3 až 10 % môže končiť smrťou.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #diabetes #MUDr. Emil Martinka #hypoglykémia