Nárast tohto limitujúceho ochorenia, ktoré znamená neznášanlivosť lepku a potrebu jeho úplného vyradenia z jedálneho lístka, je enormný. Zatiaľ kým v roku 2004 bolo evidovaných 2 146 detských a 840 dospelých pacientov s celiakiou, v roku 2016 bol počet celiatikov približne 18-tisíc. Dvakrát častejšie ju majú ženy. Detská gastroenterologička z Piešťan a členka Pracovnej skupiny pre celiakiu na Slovensku MUDr. Jarmila Kabátová to pripisuje, samozrejme, aj faktu, že na ochorenie sa viac myslí.
Ochorenie nazývané aj chameleón medzi chorobami je však stále u mnohých nediagnostikované. Pacient môže byť zdravý, dokonca aj krvný obraz a hladinu železa mať v norme. Niektorí celiatici majú ako jediný prejav ochorenia anémiu, defekty zubnej skloviny, depresiu, afty. Celiakia sa kedysi volala aftózna choroba. Alebo je jediný príznak neplodnosť, hoci zdanlivo s celiakiou nesúvisí. Niektorým ženám sa podarilo otehotnieť vyslovene až po nasadení bezlepkovej diéty. Celiatik dnes navyše nemusí byť ani nevyhnutne štíhly, sú aj obézni pacienti. Po celiakii by sa malo pátrať v prípade autoimunitných ochorení štítnej žľazy, cukrovky viazanej na inzulín, u pacientov s ochorením pečene z neznámej príčiny a podobne.Diagnostika celiakie pozostáva zo štyroch stupňov. „Prvý stupeň znamenajú klinické prejavy, viaceré na prvý dojem ani nemusia súvisieť s lepkom či tráviacim traktom,“ vysvetľuje MUDr. Kabátová z Piešťan. „Druhý stupeň znamená vyšetrenie špecifických protilátok z krvi. A na základe pozitívnych protilátok z krvi sa ešte musí urobiť enterobiopsia, odber vzorky z čreva, ktorý sa odosiela na histológiu. Deťom je možné urobiť toto vyšetrenie v celkovej anestézii resp. s tlmiacimi liekmi. Bez pozitívnej histológie nie je možné definitívne stanoviť diagnózu celiakie a pacient nemá nárok ani na predpis bezlepkových výrobkov. Posledné štúdie však hovoria aj o možnosti vynechania biopsie tenkého čreva pri diagnostike celiakie u detí. Pri určitom klinickom stave pacienta s vysoko pozitívnymi protilátkami na lepok a pozitívnou genetikou na celiakiu môže o postupe diagnostiky rozhodnúť detský gastroenterológ,“ hovorí MUDr. Jarmila Kabátová. „No a posledným stupňom diagnostiky je, samozrejme, pozitívna odpoveď pacienta na bezlepkovú diétu.“
Pacienti nemôžu držať bezlepkovú diétu pred stanovením diagnózy! Viedlo by to k chybe v medicínskych záveroch. Pacientovi, ktorý prišiel na diagnostiku k lekárovi a už drží bezlepkovú diétu, pretože sa domnieva, že jeho problémom je práve lepok, musí odborník odporučiť vrátiť sa na 3–4 mesiace k bežnej strave s lepkom a ambulanciu opätovne navštíviť. Mnohí sa však odmietajú vrátiť k lepku, čím sa diagnóza definitívne nemôže potvrdiť. Stanoviť diagnózu celiakie je však závažná vec, veď prísnu bezlepkovú diétu treba v takom prípade dodržiavať doživotne. Okrem toho existuje aj relatívne nová diagnóza neceliakálnej gluténovej senzitivity, akejsi precitlivenosti na lepok, keď sú protilátky z krvi, ale aj biopsia čreva negatívne, pacient sa však po vysadení lepku subjektívne cíti lepšie. A toto všetko treba ešte zodpovedne odlíšiť od alergie na lepok, prípadne od zápalových ochorení čreva (Crohnova choroba či ulcerózna kolitída).