Štíhly pre zdravie, nie pre pohľad do zrkadla

, 23.11.2018 06:00
obezita, nadváha, fitlopta, stravovanie, tuční...
Ak má niekto dobrú fyzickú kondíciu vďaka dostatočnému pohybu a napriek tomu nejaké kilogramy navyše, je na tom lepšie ako mľandravý, relatívne štíhly človek žijúci sedavým spôsobom života. Autor:

Čo má spoločné Pán prsteňov a obezita? Docentka Eva Goncalvesová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) to vie. Je ním vraj "centrum zla" aj so všetkými svojimi vyslancami.

Priemerná dĺžka života na Slovensku je takmer 77 rokov, o niečo lepšie sú na tom ženy. Tridsiatnik aj štyridsiatnik si povie, že to predsa nie je až také zlé, veď do dosiahnutia tohto veku majú ešte ďaleko. Problém je však skôr v kvalite života. Ak sa totiž hovorí o tzv. zdravej dĺžke života, tá u Slovákov priemerne trvá približne do 55 rokov. Asi nikto nechce žiť posledné dekády svojho života v trápení a chorobách. Dnešní a budúci seniori sú a plánujú byť aktívni, bohužiaľ, budú musieť dlho (a možno do smrti) pracovať, chcú cestovať a užívať si život, ktorý by mohol byť v seniorskom veku konečne o čosi pokojnejší.

„Mojej dobrej kamarátke len minulý týždeň zomrela mama, krátko po sedemdesiatke. Mala cukrovku, za sebou infarkt, voperovaný bajpas a na záver jej už zlyhávali aj obličky, preto bola zavodnená a nevládala dýchať. Takmer každý týždeň ju záchranka brávala do nemocnice. Srdce už túto nálož chorôb neutiahlo a posledné roky života boli trápením,“ hovorí Barbora z Bratislavy. Bola sedemdesiatka „dostatočným vekom“ na to, kedy odísť? Ale aké boli tie roky predtým? Áno, veď umierajú aj mladí ľudia, na onkologické ochorenia – také lymfómy napríklad dostávajú aj tí, čo žijú zdravo a zdá sa to byť zvonka neovplyvniteľné. Lenže ochorenia srdca a ciev ovplyvniť možno. A bez ohľadu na zdravotníctvo a jeho fungovanie, tu môže každý začať od seba.

Najdlhšie na svete žijú Japonci a Kórejčania

Tak čo má spoločné kniha či film Pán prsteňov a obezita? „Centrum zla v tomto príbehu má svojich rytierov, ktorí ho šírili po svete. Je to môj obľúbený fantasy príbeh,“ vysvetľuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová, ktorá je primárkou oddelenia transplantácií a zlyhávajúceho srdca v bratislavskom NÚSCH. „Pre nás lekárov je takýmto centrom zla obezita našich pacientov. Aj tá má svojich iks vyslancov v podobe cukrovky, vysokého krvného tlaku, fibrilácie predsiení, poruchy hladín tukov v krvi, poškodenia obličiek a pečene, v podobe depresie či vyššieho rizika rakoviny a takisto porúch reprodukcie. Všetky tieto diagnózy, ktoré sa odvíjajú od obezity, súvisia s ňou a navzájom sú úzko prepojené, vedú skôr či neskôr aj k problémom so srdcom a s cievami. Aj preto je tohtoročný Svetový deň srdca, ktorým je 29. september, zameraný na boj proti obezite.“

Najdlhšie na svete žijú Japonci a Kórejčania. V týchto krajinách je podľa štatistík aj najmenšie percento obezity. „Na Slovensku má však index telesnej hmotnosti (BMI) vyšší ako 25 sedem z desiatich slovenských mužov a šesť z desiatich žien,“ hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, ktorá je prezidentkou Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti. „Odhadom 30-tisíc Slovákov je dokonca ťažko obéznych, keď majú BMI vyššie ako 40. Títo ľudia si skracujú svoj život minimálne o 8 – 10 rokov. V súčasnosti poznáme 236 zdravotných komplikácií obezity. Človek by si mal strážiť svoju hmotnosť nie kvôli svojej postave, ale kvôli svojmu zdraviu.“

Nová diagnóza diabezita

Na obezitu dnes existujú dva rôzne pohľady. Ten prvý, historický, hovorí o tom, že obézni sú lenivci bez pevnej vôle a ich mľandravý výzor je ich voľba. Ten dnešný obezitu považuje za diagnózu s výrazným devastačným vplyvom na kvalitu života. Akceptuje sa, že k obezite často vedie zlyhanie energetických regulačných mechanizmov a chronický stres. Odborníci vedia, že vykynožiť obezitu je v zásade aj politickým rozhodnutím. Pretože boj s obezitou je aj o „rozhodnutiach zhora“ v podobe výstavby cyklochodníkov, racionálnejšom stravovaní v školských jedálňach, o výstavbe parkov určených na relax i džoging, o kvalitných potravinách a ďalších formách podpory prevencie a zdravého životného štýlu.

Obezita veľmi úzko súvisí s diabetom a vznikol aj nový pojem „diabezita“, pretože tieto dve chorobné jednotky kráčajú ruka v ruke, najmä ak hovoríme o cukrovke 2. typu. „370-tisíc pacientov evidovaných v diabetologických ambulanciách je číslo, ktoré poznáme,“ konštatuje doc. MUDr. Emil Martinka, predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti. „Odhadujeme, že asi tretina diabetikov o svojich zvýšených hladinách cukru v krvi ešte nevie.“ Tukové tkanivo totiž nie je len zásobáreň tuku, ale mimoriadne aktívny metabolický orgán. Funkčné tukové tkanivo je z hľadiska látkovej premeny zdravé, bez zápalu, citlivé na inzulín. Pri chronickej obezite a nedostatku pohybu sa však stáva nefunkčným, presúva sa do oblastí, kde za normálnych okolností nemá čo hľadať (do orgánov ako pečeň či pankreas), vedie k poruche produkcie inzulínu, k necitlivosti, čiže rezistencii na inzulín a vytvára mnohé ďalšie pôsobky (tzv. metabolity), ktoré negatívne zasahujú do ďalších procesov v tele. Aj rozloženie tuku v tele preto ovplyvňuje riziko vzniku diabetu. Pojem obezita v tvare jablka už iste každý počul. Nebezpečné je byť tučný v oblasti brucha. Niekedy si ani netreba rátať BMI, stačí sa odmerať krajčírskym metrom. Ženy by sa mali vtesnať do 80 centimetrov, muži do deväťdesiatich štyroch. Málo?

Fit a fat? Alebo?

Istou dobrou správou je, že lepšie je byť „fit“ a „fat“ (po anglicky tučný) ako „unfit“ a „unfat“ (nie obézny). To znamená, že ak má niekto dobrú fyzickú kondíciu vďaka dostatočnému pohybu a napriek tomu nejaké kilogramy navyše, je na tom lepšie ako mľandravý, relatívne štíhly človek žijúci sedavým spôsobom života.

„Neviem, či je dobré stále sa dnes vyhovárať na stres. Ľudia ním ospravedlňujú svoje neresti. Pacienti mi hovoria, ja som stále v strese, preto fajčím. Prečo nepovedia: Ja žijem v strese, preto každý deň cvičím?“ pýta sa docentka Goncalvesová. „Takže môžete si stres ventilovať krikom, nadávkami, zapaľovaním jednej od druhej alebo môžete každý deň cvičiť. To dáva zmysel, nie?“

Hodnoty BMI a váhové kategórie
BMI Kategórie Zdravotné riziká
Menej ako 18,5 podváha vysoké
18,5 – 24,9 norma minimálne
25 – 29,9 nadváha nízke až trochu vyššie
30 – 34,9 obezita 1. stupňa zvýšené
35 – 39,9 obezita 2. stupňa (závažná) vysoké
40 a viac obezita 3. stupňa (ťažká) veľmi vysoké

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#stres #srdcovo-cievne ochorenia #obezita #Eva Goncalvesová #diabetes
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk