Aj na Vianoce jedzme pestro, ale skromne

V zime si telo pýta kalórie navyše, aby nás zahriali, a počas sviatkov si zvyčajne doprajeme ešte viac. Diabetologička MUDr. Katarína Černá z Univerzitnej nemocnice Bratislava hovorí, že aj za tradičné jedlá môžeme mať zdravšiu náhradu.

16.12.2018 06:00
vianočná večera, večera, sviatky, rodina Foto:
Na našom stole by nemali chýbať potraviny bohaté na železo a potraviny s obsahom vitamínov skupiny B a C.
debata

Predvianočné obdobie býva plné stresu, každý chce stihnúť všetky pracovné aj domáce povinnosti naplno. Niektorí jedia hocičo bez rozmyslu, iní zas jesť poriadne nestihnú. Ako by sa mali stravovať ľudia v predvianočnom strese?

Strava nielen pred Vianocami, ale vôbec v zime by mala byť výdatnejšia, ale zároveň by nemala zbytočne zaťažovať tráviaci systém. Musí byť pestrá a ľahko stráviteľná. Aby bola výživová hodnota jedla čo najvyššia, malo by byť čerstvo pripravené. V zime je vhodné jesť veľa zeleniny, surovej, ale aj dusenej, varenej alebo vo forme polievok, ktoré nielen zasýtia, ale aj zahrejú.

Zeleninu si však treba vedieť vybrať. Okrem kapusty, ktorá vďaka vysokému obsahu vitamínu C by mala byť súčasťou nielen kapustnice, ale aj prílohou k mäsu, je vhodné konzumovať v zime kel, brokolicu, karfiol, cviklu, zemiaky, koreňovú zeleninu, napríklad mrkvu, petržlen, kaleráb. Cesnak je ako prírodné antibiotikum vhodný na posilnenie imunity. Cibuľa zase podporuje chuť do jedla a priaznivo vplýva na celý tráviaci systém.

Mnohí ľudia si predstavujú na raňajky šunku z obchodu, na obed poriadny rezeň a na večeru klobásu. Je to pre nich ideálna celodenná strava. Nad takým jedálnym lístkom treba zdvihnúť prst, pretože častá a denná konzumácia mäsa, údenín, paštét, párkov vedie k vzniku rakoviny čreva a zvyšuje úmrtnosť na ochorenia srdca.

Potrebu sladkostí môžeme uspokojiť medom, čerstvým a sušeným ovocím. Lyžička medu je určite zdraviu prospešnejšia ako cukor. Obsahuje totiž vitamíny A, B, C, D, E a okrem toho vápnik, draslík, fosfor, horčík, železo, ale aj ďalšie minerálne látky a množstvo aminokyselín. Netreba však zabúdať, že aj zdravé sladkosti zvyšujú hladinu cukru v krvi a sú nebezpečné na priberanie, mali by sme ich preto jesť s mierou.

Na našom stole by nemali chýbať potraviny bohaté na železo a potraviny s obsahom vitamínov skupiny B a C – chudé červené mäso, ryby, strukoviny, vajcia, syry, paprika, citrusy, karfiol. V predvianočnom období by mala byť strava pestrá, vyvážená, to znamená zastúpené všetky živiny, minerálne látky, stopové prvky, vitamíny, vláknina. Nesmieme zabúdať na pitný režim, a to hlavne bylinkové čaje.

Naši predkovia jedávali aj ťažké mastné jedlá, ale pred Vianocami vždy držali pôst. Je dobré postiť sa? A pre koho?

Počas úplných pôstov naši predkovia nejedli vôbec nič, pri niektorých pôstoch sa jedlo len raz denne – večer – a to len ovocie, zelenina, chlieb, zemiaky s mliekom. V každom prípade sa zakazovala konzumácia mäsa z teplokrvných zvierat. Kedysi bývali pôsty prísne, pretože dôsledné dodržiavanie pôstu malo ľuďom zabezpečiť aj prosperitu v budúcnosti. Strava našich predkov bola veľmi jednoduchá a pôstny jedálny lístok ju ešte viac obmedzil a zjednodušil. Piekol sa chlieb a placky, varili sa najmä polievky, rôzne múčne a obilné kaše, prívarky zo strukovín, z kapusty, zo zemiakov a cestoviny. Okrem polievok z obilnín, kapusty, zo strukovín, z cesnaku sa jedli sušené hrušky, slivky alebo jablká.

V minulosti bol pôst inšpirovaný najmä vierou, dnes sa ľudia postia z rôznych dôvodov. Veľa ľudí považuje pôst za prirodzenú pomoc svojmu zdraviu, očistu tela. Pôst už nie je len obmedzenie a vynechanie mäsa, ale môžeme ho vnímať ako začiatok nového a zdravšieho života. Očisťuje nielen telo, ale aj dušu. Pred začiatkom pôstu je dobré byť psychicky pripravený, poznať svoj zdravotný stav.

V žiadnom prípade však nie sú vhodné dlhodobé pôsty a tiež nie sú vhodné pre každého. Úplne by sa im mali vyhnúť napríklad osoby s podváhou, deti, tehotné ženy, ľudia so závažnými ochoreniami, ako sú onkologické ochorenia, psychiatrické ochorenia, stavy po cievnej príhode, po prekonaní infarktu. Na druhej strane vhodnú skupinu tvoria obézni ľudia, diabetici pod dohľadom lekára.

Niekde dodržiavajú tradíciu tzv. zlatého prasiatka – kto na Štedrý deň vydrží nejesť až do večere, uvidí zlaté prasiatko. Je takýto pôst vhodný pre deti?

Celý Štedrý deň sa nesie v znamení pôstu. Hovorí sa, že ten, čo na Štedrý deň vydrží nejesť až do večera, uvidí zlaté prasiatko, ktoré by mu malo priniesť blahobyt a hojnosť budúci rok. V mnohých rodinách sa nejedlo skoro nič alebo len kakao s vianočkou. Pôst je určený len pre zdravých, dospelých ľudí. Pôst nie je vhodný pre deti, pretože fyzický rast a vývoj všetkých orgánov vyžadujú plnohodnotnú a vyváženú výživu bez extrémnych výkyvov. Rovnako nie je vhodný pre starších ľudí, v čase choroby, po operáciách a v čase rekonvalescencie, keď je organizmus vyčerpaný a oslabený.

Dnes akoby ročné obdobia v jedle ani nehrali rolu – paradajky môžeme mať na stole aj v januári a vyprážaný rezeň si dáme aj v auguste. Má si človek v dnešnej dobe prispôsobiť jedlo ročnému obdobiu?

V dôsledku kratších dní v zime, menšej dávky slnečného žiarenia, obmedzeného času na šport a pohyb sa nám v zime spomaľuje bazálny metabolizmus. Nevhodné jedlo zaťažuje organizmus.

Príroda však zariadila, že s meniacim sa ročným obdobím sa bude meniť aj naša strava. V lete nám príroda ponúka veľké množstvo ochladzujúceho ovocia a čerstvej zeleniny, a v zime, keď príroda oddychuje, nás zahrejú zemiaky či koreňová zelenina. Mali by sme preferovať sezónne potraviny, čerstvé produkty zo záhradky, z domácich zdrojov. Potraviny, ktoré prešli náročnú cestu z ďalekej krajiny, musia byť nastriekané rôznymi pesticídmi, farbivami, konzervantmi, aby po vizuálnej stránke boli krásne, ale nutrične sú bezvýznamné.

MUDr. Katarína  Černá. Foto: Archív MUDr. Kataríny Černej
MUDr. Katarína Černá MUDr. Katarína Černá.

Zimná strava je vysokokalorická, telo si žiada potraviny, ktoré nás zahrejú, ako napríklad bielkoviny vo forme mäsa, syrov, obilnín, strukovín, ovocie s vysokým podielom tukov a vody – banány, avokádo, pomaranče.

Predvianočný čas je aj obdobím zabíjačiek, môžeme si podľa vás dopriať zabíjačkové špeciality? Kto by sa im mal, naopak, vyhýbať?

Kedysi ľudia jedli mäso iba v nedeľu. Je pravdou, že naši predkovia jedávali ťažké mastné jedlá, ale dobre vieme, že sa veľa hýbali. Najlepším riešením je zdravý sedliacky rozum, raz za čas domáca klobása a malá zabíjačka neuškodia. Samozrejme, mali by sa im vyhýbať ľudia s tráviacimi problémami, deti a starší ľudia.

V dnešnej dobe sú v jedle ľudia často vyhranení – je veľa vegetariánov či vegánov a iní si zas doprajú mäso aj sedemkrát v týždni alebo si nevedia predstaviť deň bez sladkostí. Čo je podľa vás „zdravá strava“? Aký prístup je podľa vás zdravý?

Jeme priveľa živočíšnych potravín a málo sa hýbeme. Málokto si uvedomuje, aký vplyv má tento životný štýl na naše zdravie. Hovorí sa, že zdravá výživa je základom zdravia. Jednoducho platí: jesť pestro, striedmo, menej a častejšie. Dôležité sú raňajky, obmedziť spotrebu cukru, jesť veľa obilnín, ovocia, zeleniny a strukovín. Obmedziť živočíšne tuky, údeniny, menej soliť, nepiť sladené nápoje. Z medicínskeho hľadiska v oblasti výživy hovoríme o takzvanej individualizovanej výžive. Každý by mal v konečnom dôsledku jesť to, čo vyhovuje jeho individuálnym dispozíciám a potrebám, ktoré sú dané genetickou výbavou, životným štýlom a jeho aktuálnym zdravotným stavom.

Výživa sa musí líšiť v závislosti od pohlavia, veku, fyzickej aktivity a v konečnom dôsledku aj od ekonomických možností. Výživa je plná mýtov, dogiem, ľudia hľadajú, čo je pre nich zdravé a myslia si, že bio je pre nich to najlepšie. Jedzme striedmo, málo a skromne.

Na vianočnom stole býva podľa tradície kapustnica s klobásou a vyprážaný kapor s majonézovým šalátom, k tomu sladké koláče a alkohol. Raz či zopárkrát za rok to asi neublíži, ale čo ak predsa? Ako možno zachovať tradíciu a zároveň si neublížiť?

Na vianočné sviatky sa všetci pripravujeme, je to zaužívaný rituál. Na Vianoce sa stravujeme podľa zvyklostí v našich rodinách pri rešpektovaní zaužívaných vlastných jedál. Aj pri vianočnej večeri platí: jesť menšie porcie jedla, menej alkoholu, menej koláčov.

Kto by si mal dávať na vianočné jedlá obzvlášť pozor?

Opatrní by mali byť predovšetkým ľudia s tráviacimi problémami, najmä ľudia, ktorí majú žlčníkové kamene, problémy s pankreasom a črevom, ľudia po operácii tráviaceho traktu a diabetici.

Poradili by ste vhodnú zdravšiu náhradu za tradičnú štedrovečernú večeru?

Vianoce symbolizujú aj jedlá, ktoré kladieme na stôl podľa tradícií, a dúfame, že aj naše deti v nich budú pokračovať. Pritom vieme, že doba sa mení a mení sa aj sortiment potravín. Tradičnú rybu na vianočný stôl nemusíme vyprážať, môžeme vyskúšať zdravší spôsob prípravy ako grilovanie, dusenie. K rybe sa odporúčajú ako dochucovadlá bylinky a šťava z citróna.

Majonézový šalát by som vymenila za zemiakový bez majonézy, dochutený olivovým olejom a zeleninou, alebo sa dá použiť namiesto majonézy grécky jogurt. Vďaka vysokému obsahu bielkovín udrží dlho sýtosť a dodá jedlu lahodnosť. „Light“ majonéza má stále viac kalórií a tukov ako grécky jogurt. Koláče sa dajú nahradiť čerstvým alebo sušeným ovocím. Pri pečení koláčikov skúste používať celozrnnú múku, ktorá má vyšší obsah vlákniny a vitamínov skupiny B.

Ak má niekto po Vianociach „pokazený žalúdok“, akú si má dať prvú pomoc?

Po prejedení prichádza nepríjemný pocit ťažkého a pokazeného žalúdka. Okrem nepríjemného pocitu v žalúdku môžu po vianočnom prejedení prísť aj iné príznaky, ako je hnačka, plynatosť a zápcha, s ktorými je spojená nevoľnosť, v horšom prípade aj vracanie. Pri črevných problémoch je základom pitný režim, čistá voda, ľahký zelený či zázvorový čaj. Hlavne je dobré vyhýbať sa mliečnym a tukovým výrobkom. Pre deti a starších ľudí je dobrý mrkvový, ryžový alebo kurací vývar, uvarená ryža s nastrúhanou mrkvou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravá strava #Vianoce #MUDr. Katarína Černá