Zdravý človek má v tele 22 až 30 g horčíka, z toho asi 60 % je viazaných v kostiach a zuboch, takmer 29 % vo svalových bunkách, 10 % v ostatných telesných bunkách a len 1 % koluje v krvnej plazme. Horčík zvyšuje našu odolnosť voči stresu tak, ako to dokáže máloktorá životne dôležitá látka. Navyše pôsobí rýchlejšie ako ktorékoľvek uvoľňovacie fyzické cvičenie. Ideálne je kombinovať jeho príjem práve s pohybom, s postupným fyzickým zaťažovaním organizmu, čo prináša psychický relax i pocit istoty.
Horčík je doslova nenahraditeľný minerál – pomáha v látkovej premene tukov, sacharidov a bielkovín, je nevyhnutný pre tvorbu energie v bunkách. Zúčastňuje sa na viac ako 300 enzymatických reakciách. Keď je oslabená armáda enzýmov, ktoré sú závislé od horčíka, začínajú sa u človeka prejavovať niektoré charakteristické príznaky: bolesti hlavy, migréna, nespavosť, svalové napätie, vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, zrýchlený pulz, vnútorný nepokoj, depresia, hučanie v ušiach či syndróm chronickej únavy.
Je teda samozrejmé, že pre normálne fungovanie organizmu pri dnešnom spôsobe života, ktorý je plný stresu, si náš organizmus pýta väčšie množstvo horčíka na riadenie činnosti životne dôležitých enzýmov, teda viac horčíka pre „vnútorný pokoj". Čím vyššiu hladinu tohto minerálu máme v krvi, tým lepšie pracujú naše vnútorné bunkové „elektrárne", mitochondrie. Telo je pokojné a zároveň plné energie.
Horčík reguluje dráždivosť bunkových membrán, čo zohráva dôležitú úlohu pri dráždivosti svalov a nervových buniek. Pri jeho dostatočnej zásobe v organizme sa únava a vyčerpanie vytratia – uvoľnia sa svaly, rozšíria sa cievy, zníži sa krvný tlak, srdce bije pokojnejšie, pravidelnejšie. Vďaka navodeniu vnútorného pokoja sa človeku ľahšie zaspáva.
V potrave však prijímame horčíka čoraz menej:
- Obsahujú ho celozrnné produkty, strukoviny, sójové bôby a listová zelenina – tieto však v našej strave často chýbajú.
- Konzumujeme tiež priveľa soli a tuku – soľ podporuje vylučovanie horčíka a prítomnosť tukov je zas zodpovedná za jeho znížené vstrebávanie v čreve. Lekári bijú na poplach – pre dlhodobý vysoký príjem tukov v našej strave tuky považujú za nepriateľa horčíka č. 1!
- Horčík sa horšie vstrebáva aj s pribúdajúcim vekom a pri slabšej (ale aj nadmernej) produkcii žalúdočných kyselín, zapríčinenej nie vždy plnohodnotnou stravou, a tiež nepravidelným a často chaotickým užívaním najrozličnejších liečiv.
- A aký vplyv má na horčík v našom tele pohárik, dva alkoholu, ktorý si večer doprajeme? Zvýši sa jeho vylučovanie obličkami.
- Nápoje s obsahom fosfátov a kola znižujú vstrebávanie horčíka.
- Nezanedbateľným faktorom je tiež pôda chudobná na horčík, a tým aj nízky obsah horčíka v ovocí a zelenine. Chemizáciou a geneticky urýchľovaným rastom možno docieliť väčší objem a pekný „vzhľad" plodín, ale ich výživová hodnota klesá. Táto téma bude v diskusiách rezonovať čoraz častejšie.
Aká je optimálna denná potreba horčíka?
Keďže aj pri konzumácii potravín s jeho maximálnym obsahom – fíg, orechov, banánov, mandlí a tmavej listovej zeleniny, napríklad špenátu, telo dokáže prijať z potravy len 20–50 % tohto minerálu, vhodná cesta je dopĺňať si jeho zásoby aj prostredníctvom horčíkových minerálnych vôd a kvalitných prírodných výživových doplnkov. Odporúčaná denná dávka horčíka pre dospelých je 4,5 mg/kg telesnej hmotnosti (u dospelého človeka je to približne 300 až 420 mg/deň). Ak športujeme, vykonávame fyzickú prácu, dlhodobo pracujeme v strese, dennú dávku horčíka je vhodné navýšiť o 30 %.