Záujem o správne stravovanie je žiaduce. Existuje však nepreberné množstvo „zaručených“ diét, ktoré sú ako lavína prezentované predovšetkým na internete. Majú však zmysel? A dá sa schudnúť rýchlo a bezbolestne? Aby sme zhodili nejaký ten kilogram, nie je nevyhnutné držať prísnu diétu spočívajúcu v konzumácii nechutných a opakujúcich sa jedál a snívať o veľkej porcii cestovín. Môžeme si však vyberať tie správne jedlá v menších dávkach a chudnúť s optimizmom.
„Trendy v chudnutí sa menia k lepšiemu. Ľudia pochopili, že tradičné diéty či samotné užívanie chudnúcich doplnkov výživy nemá z dlhodobého horizontu veľký zmysel, buď z dôvodu veľkého množstva obmedzení, alebo krátkodobého efektu, a vyberajú sa rozumnejšou cestou, pri ktorej sa o redukciu hmotnosti snažia jednoduchými metódami, ktoré poznali aj naši predkovia a ktoré v súčasnosti patria aj medzi odborné dietetické odporúčania liečby obezity,“ hovorí výživová špecialistka poradní Svet-zdravia Eva Onačillová.
„Pre každého obézneho platí – tak ako sme k obezite prišli, tak sa sami musíme pričiniť o to, aby sme sa jej zbavili. Neurobí to za nás nikto iný, iba my. "Dôležité je myslieť na to, že vaše telo je jedinečné a zdravie máte len jedno. Experimenty v strave, nesprávne hladovanie a iné zásahy do jedálnička sa nemusia prejaviť hneď, ich následok často prepukne až po dlhšom čase, počas ktorého vaše telo nebolo správne vyživené, v podobe bolesti kĺbov, problémov s metabolizmom, vyprázdňovaním či poruchami príjmu potravy. Preto nepodceňujte rady špecialistov a ak sa chystáte chudnúť, skonzultujte si metódu s odborníkom, tak, aby váš čas a peniaze, ktoré do chudnutia investujete, priniesli to, čo očakávate,“ dodala.
Vedci z výboru Eat-Lancet, ktorý združuje expertov na výživu a udržateľný rozvoj pochádzajúcich z univerzít po celom svete a zo zoskupenia, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN, publikovali v časopise Lancet výsledky výskumu, ktoré hovoria, že univerzálnou diétou je vlastne stredomorská strava. Ide o dennú spotrebu 2 500 kilokalórií, ktorá je tvorená zhruba 230 gramami celozrnných obilnín, 500 gramami ovocia a zeleniny, 250 gramami mliečnych výrobkov, 14 gramami mäsa (hovädzieho, bravčového či baranieho), 29 gramami kurčaťa, 13 gramami vajec, 28 gramami rýb, 75 gramami strukovín, 50 gramami orechov a 31 gramami cukru vrátane skrytého. Ako prísady sú odporúčané rastlinné oleje: extra panenský olivový olej či repkový olej.
Zlé stravovacie návyky vyvolávajú pre zdravie väčšie riziko ako fajčenie, prenosné pohlavné choroby a alkohol dokopy. Experti preto odporúčajú v globálnom meradle do roku 2050 zvýšiť spotrebu ovocia, zeleniny, strukovín a orechov a o 50 percent znížiť konzumáciu cukru a červeného mäsa, vrátane baranieho, píše sa v správe ČTK.