Za týždeň zjeme mikroplasty vo veľkosti kreditnej karty

Priemerný človek zje týždenne približne 2 000 mikročastíc plastov, teda zhruba 21 gramov mesačne a 250 gramov ročne. Pre ilustráciu: je to toľko, akoby sme za mesiac zhltli jednu zubnú kefku. Podľa riaditeľa WWF International Marca Lambertiniho by tieto ohromujúce čísla mali prebudiť politických lídrov.

15.12.2019 06:00
voda, plast, odpadky Foto:
Produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie vďaka ich nízkej cene, ktorá neodráža ekologické dosahy.
debata (6)

Miniatúrne kúsky plastov sú už súčasťou nášho jedálnička. Podľa štúdie, ktorú pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF) pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii, bežný človek za týždeň prijme asi päť gramov mikroplastov. To je asi toľko, ako váži kreditná karta.

"Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy – producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy. Ak nechceme plasty vo svojich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ zhodnotil.

Uvedená štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy vyše 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach. Hlavným zdrojom plastov v ľudskom organizme je pritom voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach.

Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely. Napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA, je až dvakrát toľko plastov, ako vo vode, ktorú pije Európan. Pokiaľ ide o jedlo, zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov (do veľkosti päť milimetrov) v interiéri (kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií).

"Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu neobchádza ani Slovensko. Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorazových výrobkov o pol roka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“ uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Už v marci WWF zverejnil prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia. Najmä to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 sa vo svete vyrobilo až 396 miliónov ton nových plastov, čo predstavuje 53 kíl na každého obyvateľa planéty.

A produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie vďaka ich nízkej cene, ktorá neodráža ekologické dosahy. V marci WWF preto spustil aj globálnu petíciu No Plastic in Nature (Žiadne plasty v prírode), ktorú už podporilo viac ako 600-tisíc ľudí. Kampaň vyzýva lídrov, aby prijali globálnu dohodu o znižovaní plastového odpadu.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #voda #mikroplasty #plastový odpad