Mýtus: Sladidlá zvyšujú u ľudí riziko rakoviny
Fakt: Vedci nezistili žiadnu spojitosť medzi nízkokalorickými sladidlami a rakovinou u ľudí. Táto otázka sa vynorila spolu s niektorými štúdiami, ktoré indikovali možnosť rakoviny (močového mechúra) spôsobenú cyklamátmi v kombinácii so sacharínom pri laboratórnych zvieratách. Jednako, s odvolaním sa na National Cancel Institute (NCI, Národný inštitút pre výskum rakoviny), výsledky čiastkových štúdií týchto a ďalších podobných nízkokalorických sladidiel nedokázali žiadne spojenie s rakovinou ľudí. Posledný výskum NCI dokonca vylúčil spojenie medzi konzumáciou aspartamu a zvýšením rizika rakoviny.
Mýtus: Sladidlá podporujú chuť do jedla a obezitu
Fakt: Výskum vplyvu konzumácie jedla a nápojov napríklad s obsahom aspartamu u detí nedokázal zvýšenie pocitu hladu. Vylúčil tiež pôsobenie na zvýšenie príjmu potravy u dospelých s normálnou hmotnosťou i nadváhou. Príbuzné štúdie obéznych ľudí ukázali zníženie telesnej hmotnosti, keď títo držali diétu a konzumovali jedlá ochutené sladidlami, namiesto jedál ochutených cukrom. Faktom zostáva, že nízkokalorické sladidlá môžu byť pre väčšinu populácie nenahraditeľným nástrojom pri kontrole telesnej hmotnosti ako časť kalorickej rovnice a významnou pomocou pri udržiavaní hladiny cukru u diabetikov.
Mýtus: Škrobový sirup s vysokým obsahom fruktózy (HFCS High fructose corn syrup) spôsobuje obezitu
Fakt: Žiadne jedlo alebo ingrediencia nemôžu samy osebe spôsobiť obezitu. Obezitu primárne spôsobuje príjem nadmerného množstva kalórií a nedostatočný pohyb. Podobne ako tuky, sacharidy, bielkoviny aj HFCS, ak je konzumované v nadmernom množstve, môže prispievať k zvyšovaniu telesnej hmotnosti. Neexistuje vedecký dôkaz vplyvu uprednostňovania konzumácie HFCS pred inými cukrami ako napr. sacharóza, na zvyšovanie stupňa obezity. Špekulácie o možnom vzťahu medzi HFCS a zvyšovaním hmotnosti vznikli na základe výskumu, ktorý skúmal množstvo fruktózy (naposledy v dávke 2– až 3-krát väčšej ako priemer) konzumovanej Američanmi. Výskum však netestoval priamo HFCS, ktorý podobne ako sacharóza je tvorený takmer z rovnakého množstva fruktózy a glukózy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mýtus: Deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť mlieko
Fakt: Informácie American Academy of Pediatrics odporúčajú deťom s intoleranciou laktózy nielen piť mlieko, ale aj denne jesť mliečne produkty ako syry alebo jogurt. Keďže hranica tolerancie je vysoko individuálna, odporúča sa skúšať malé denné dávky, na zistenie množstva, ktoré ešte nespôsobuje symptómy. Veľa detí s intoleranciou laktózy totiž nedostáva z potravy dostatok vápnika.
Mýtus: Tuky v jedle sú škodlivé
Fakt: Tuky získali zlú povesť už veľmi dávno a ich reputácia uviazla na mŕtvom bode. Vedecký pohľad na tuky sa však počas rokov výskumu dosť zmenil. V súčasnosti sa tiež zameriava na konzumovanie a regulovaný príjem (20 – 30 % kalórií alebo 44 až 47 gramov na 2 000 kalórií v strave) tukov s viacerými typmi niektorých mastných kyselín a nižším obsahom iných (napr. vyšší príjem polynenasýtených a mononenasýtených mastných kyselín zo zdrojov ako rastlinné oleje, orechy a ryby). Vhodné je udržiavanie príjmu trans a nasýtených mastných kyselín na najnižšej možnej úrovni alebo konzumácia nutrične vyváženej stravy, ktorá môže byť vyberaná podľa nutričných hodnôt uvádzaných na tovare.
Mýtus: Umývanie v umývadle naplnenom vodou je najlepší spôsob, ako očistiť jedlo
Fakt: Na základe údajov Partnership for food SafetyEducation (PFSE), je takéto počínanie riskantné. Drez môže okrem vody obsahovať tiež baktérie, ktoré môžu prenikať do jedla a spôsobovať choroby. PFSE odporúča na čistenie čerstvého ovocia a zeleniny vrátane ich šupky či kôry, ktoré sa nejedia, používať jedine prúd tečúcej vody. Ovocie a zeleninu s pevným obalom je vhodné vydrhnúť pod vodou alebo použiť žinku či papierové obrúsky. Nikdy však nepoužívajte čistiace prostriedky, nie sú určené na konzum.
Mýtus: „Keď jedlo dobre chutí, je aj bezpečné ho jesť"
Fakt: Ak skúšate chuť na určovanie bezpečnosti jedla, veľmi ľahko sa môžete dostať do problémov. Niekedy môže byť nebezpečný už malý kúsok skúšaného podozrivého jedla. Pre veľa chorôb spôsobených jedlom, napr. botulizmus, platí, že stačí zjesť veľmi malú časť kontaminovaného jedla a následky môžu byť fatálne. Centers for Disease Control and Prevention (CDC) odhaduje, že choroby z jedla spôsobia len v USA ročne približne 76 miliónov ochorení, 325-tisíc hospitalizácií a 5 000 úmrtí.
Mýtus: Celiatici môžu konzumovať potraviny s obsahom glutamanu
Fakt: Lekári neodporúčajú celiatikom konzumovať potraviny ochutené E621. Nie je vhodný tiež pre alergikov. Glutaman sodný je po chemickej stránke soľou kyseliny glutámovej. Je aktivátorom chuťových receptorov, čiže primárne sa používa na zvyšovanie chuťového vnemu. Konkrétne aktivuje chuťové receptory jednej z piatich základných chutí – umami. Obdobne lepok (glutén) obsahujú všetky éčka odvodené od glutamanu. Ako zdravú náhradu glutamanu je možné použiť napríklad kvasničné extrakty – samozrejme, aj tu je nutné preveriť obsah sodíka.
Zdroj: potravinari.sk
Test: Viete, čo znamenajú niektoré pojmy a aké sú zásady zdravého stravovania?
1. Ktorá tepelná úprava potravín je najzdravšia?
a) Varenie v pare, pretože sa tak uchová väčšina výživových látok
b) Dusenie, pretože sa potravina pripraví vo vlastnej šťave
c) Opekanie na olivovom oleji, pretože sa strava obohatí o dôležité vitamíny a minerály
2. Kravské mlieko je najbohatším zdrojom ktorých látok?
a) tukov, preto treba k jeho pitiu pristupovať s mierou
b) vitamínu D, dôležitého pre tvorbu kostí a zubov
c) vápnika a fosforu
3. Kyselina listová je názov pre:
a) Vitamín B9
b) Vitamín A
c) Vitamín B12
4. Čo sú omega-6 a omega-3 mastné kyseliny?
a) polynenasýtené mastné kyseliny, obsiahnuté najmä v rastlinný tukoch, rybách, ľanových semienkach a podobne
b) nasýtené mastné kyseliny, obsiahnuté najmä v mäse a mäsových výrobkoch
c) škodlivé trans-izoméry mastných kyselín, obsiahnuté v nekvalitných stužených tukoch
5. Aký je ideálny pomer konzumácie omega-6 a omega-3 mastných kyselín v strave?
a) 1 : 3
b) 3 : 1
c) 1 : 1
6. Posledné jedlo dňa by sme mali mať:
a) najneskôr o 18. h
b) približne tri hodiny pred spaním
c) približne dve hodiny pred spaním
7. Denne by sme mali v závislosti od prostredia a fyzickej aktivity vypiť
a) približne 1 – 1,5 l tekutín
b) približne 1,5 – 2,5 l tekutín
c) približne 2,5 – 3,5 l tekutín
8. Avitaminóza je:
a) choroba vznikajúca pri absolútnom deficite vitamínov v organizme
b) je to miernejšia forma hypovitaminózy, nedostatok určitého vitamínu v tele
c) stav, keď je v organizme nadbytok vitamínov
9. Antioxidanty sú
a) látky chrániace telo pred srdcovo-cievnymi chorobami, patria k nim napríklad vitamíny A, D, K
b) látky pôsobiace priaznivo na ohybnosť kĺbov a zdravie kostí
c) látky chrániace bunky pred voľnými radikálmi, patria k nim vitamíny C, E alebo karotény
10. Vajcia sú:
a) významná súčasť jedálneho lístka, v ich konzumácii sa netreba obmedzovať
b) významná súčasť jedálneho lístka, ale ľudia s vysokou hladinou cholesterolu by ich mali konzumovať v obmedzenom množstve
c) menej významná súčasť jedálneho lístka, konzumovať by sme ich nemali viac ako 3 týždenne