Prieskum spoločnosti Mylan pod značkou ArmoLIPID sa realizoval na vzorke tisíc ľudí, z toho 52 % mužov a 48 % žien, vo veku 18 až 60 a viac rokov. Alarmujúce je, že až 60 % z opýtaných nepozná svoju hladinu cholesterolu a 39 % dokonca nevie, aké zdravotné komplikácie im môže zlá hladina cholesterolu spôsobiť. Pritom hladina cholesterolu nad 5,0 mmol/l je ukazovateľom, že človek má zvýšený cholesterol, ktorý sa ukladá v stene ciev a upcháva ich. Neriešením tohto problému si možno privodiť srdcový infarkt a iné kardiovaskulárne ochorenia, na ktoré celosvetovo umrie dvakrát viac ľudí ako na rakovinu. "Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení nebolia a nemajú príznaky, preto ich ľudia ignorujú. A pritom choroby srdca a ciev postihujú až tretinu celkového počtu obyvateľstva,” upozorňuje kardiológ a obezitológ MUDr. Ivan Majerčák.
Prieskum ukázal, že až 43 % opýtaných preferuje liečbu na prírodnej báze. Uchyľovať sa k liekom nemusí byť teda prvým krokom v boji proti cholesterolu. Niekedy stačí zmena životného štýlu. Zaradiť do svojho denného programu fyzickú aktivitu, znížiť energetickú hodnotu potravín (tuk a cukor) a zvýšiť príjem ovocia, zeleniny a tvrdej pitnej vody. Samozrejme, nefajčiť a obmedziť konzumáciu alkoholu a soli. Nezabúdať na dostatok spánku a relaxačné aktivity. S opatreniami viažucimi sa na zmenu životného štýlu sa spája pojem „zdravé funkčné potraviny“, inými slovami nutraceutiká. Sú to látky s výživovou funkciou a farmakologickým účinkom. Dokážu ovplyvňovať fyziologické procesy v tele. Na kontrolu lipidov slúži napríklad kombinácia fermentovanej červenej ryže, polikozanolu (z cukrovej trstiny) a berberínu (rastlinný alkaloid) v spojení s astaxantínom a koenzýmom Q10.
| Požadované hodnoty cholesterolu | |
|---|---|
| celkový cholesterol | menej ako 5,0 mmol/l |
| LDL cholesterol | menej ako 3,0 mmol/l |
| HDL cholesterol muži | viac ako 1,0 mmol/l |
| HDL cholesterol ženy | viac ako 1,2 mmol/l |
| diabetici a hypertonici LDL cholesterol | nižší ako 2,6 mmol/l |
Nie margarínom, majú veľa „omega šestky“
Margarín je priemyselne produkovaná náhrada masla, ktorá sa vyrába z priemyselne upravených rastlinných olejov často s prídavkom vitamínov, emulgátorov, farbív a celého radu ďalších aditív. Veľa rokov bol odporúčaný potravinárskym priemyslom aj množstvom lekárov ako zdravá náhrada živočíšnych tukov. Tieto odporúčania sa opierali o dnes už vyvrátenú teóriu o priamej súvislosti medzi konzumáciou živočíšnych tukov (nasýtených mastných kyselín a cholesterolu) a zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení. K mylnému odporúčaniu margarínov došlo preto, že pôvodne sa netušilo, že obsahujú transtuky, ktoré sú veľmi rizikové pre zdravie.
Najnovšie štúdie o príčinách srdcovo-cievnych ochorení považujú za najčastejšiu príčinu ich vzniku niekoľko faktorov, medzi ktoré patrí nadmerná konzumácia cukrov, tepelne poškodených olejov a tukov (s tým, že živočíšne tuky vydržia vo všeobecnosti vyššie teploty ako rastlinné oleje, preto je na vyprážanie lepšia bravčová masť ako väčšina rastlinných olejov). Prozápalovému prostrediu v tele prispievajú aj rastlinné oleje s nadbytkom omega-6 mastných kyselín a nedostatok antioxidantov.
Aj keď súčasné margaríny už obsahujú minimálne množstvo transtukov, stále ide o priemyselne poškodené rastlinné oleje s množstvom potenciálnych rizík. Základnou nevýhodou bežných margarínov je vysoký obsah omega-6 mastných kyselín, ktorých má väčšina obyvateľov vyspelých krajín v strave nadbytok. Zdraviu prospešné omega-3 nasýtené kyseliny hľadajte v rybách alebo rastlinných olejoch lisovaných za studena.