Získajme vitamín D aj z prírodných zdrojov

Vitamín D vnímame ako jednu látku. Nie je to však pravda. Tvorí ho viacero biologicky aktívnych látok, ktoré sú rozpustné v tukoch. Najviac ho telo získa a samo si vytvorí účinkom UV-žiarenia, menej z potravín živočíšneho a ešte menej zo zdrojov rastlinného pôvodu. Z nich ďalej vznikajú v tele hormonálne účinné zložky.

, 11.02.2021 06:00
mlieko, syry, mliečne výrobky, vitamín D, vápnik Foto:
Aj českí a slovenskí výrobcovia a dodávatelia mliečnych produktov majú v sortimente výrobky obohatené déčkom.
1

V poslednom období, najmä v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu, sa hovorí najmä o účinku vitamínu D na našu imunitu. Okrem toho, že ho potrebujeme na vstrebávanie a efektívne využitie vápnika v organizme, ovplyvňuje bunkovú aktivitu imunitného systému. Jeho nedostatok súvisí dokonca s rizikom rozvoja niektorých nádorov a so vznikom civilizačných ochorení.

Fakt, že déčka máme nedostatok, opakovane dokázalo viacero štúdií, ktoré sa robili v priebehu rokov na Slovensku aj v Čechách. Problém s dostatkom déčka majú nielen deti, ale najmä seniori, z ktorých vo vekovej skupine 80 rokov len 6 % malo podľa jednej štúdie v ČR normálne hodnoty hladiny vitamínu D v krvi a 50 % malo dokonca závažný deficit! V tabuľke, ktorú odprezentoval MUDr. Petr Tláskal, CSc., pediater a detský gastroenterológ z Fakultnej nemocnice v Prahe-Motole, mali najvyšší denný príjem vitamínu D v Európe paradoxne „severské krajiny“ ako Fínsko, Nórsko či Švédsko. Dôvodom je podľa neho obohacovanie mlieka a margarínov vo Fínsku vitamínom D a suplementácia celej populácie olejom z treščej pečene alebo rybím mäsom po celé zimné obdobie s nedostatkom slnečných dní. Nóri skonzumujú v prípade rýb a morských plodov 63 gramov na osobu a deň, v Čechách je to 14 gramov na osobu a deň. Na Slovensku to s konzumáciou rýb nebude lepšie.

Vitamín D pomáha regulovať zápal

Osoby vo zvýšenom riziku nedostatku vitamínu D sú podľa prof. RNDr. Jana Krejseka, CSc., z Ústavu klinickej imunológie a alergológie FN a LF v Hradci Králové: tehotné a dojčiace ženy, deti (so zvyšujúcim sa vekom častejšie odmietajú mlieko a mliečne výrobky), obézni ľudia, diabetici, pacienti s metabolickým syndrómom, s akútnymi a nádorovými ochoreniami, ľudia starší ako 55 rokov, pacienti s narušeným príjmom potravy a poruchami vstrebávania potravy (vegetariáni, vegáni, celiatici, ľudia s intoleranciou laktózy, so zápalovými ochoreniami čriev, psoriázou, s roztrúsenou sklerózou, s imunosupresívnou protizápalovou liečbou a podobne). Takisto osoby počas zvýšenej psychickej a fyzickej záťaže. Inými slovami – v zásade takmer všetci.

„Takmer všetky bunky v tele sú vybavené receptormi pre vitamín D,“ vysvetľuje imunológ prof. Krejsek, hovoriac o mimokostných účinkoch vitamínu D. „Jeho nedostatok znamená zvýšenú vnímavosť tela na infekcie a aj zvýšený výskyt viacerých ochorení, spomenúť možno cukrovku l. typu atď.“

„Receptory pre vitamín D majú imunitné bunky ako napríklad makrofágy, T- aj B-lymfocyty či dendritové bunky, ktoré sú fascinujúcou populáciou imunitných buniek. Vitamín D zohráva dôležitú úlohu pri zápale, pomáha regulovať zápalovú reakciu a správnym spôsobom ju ukončiť. Samozrejme, zápal nie je v princípe nič zlé, problém nastáva, ak nad ním organizmus stratí kontrolu,“ vraví odborník. Vieme, že ľudia, ktorí majú komplikácie v súvislosti s COVID-19, majú hyperaktívny imunitný systém a vďaka dostatku déčka môže telo svoje imunitné mechanizmy lepšie regulovať. Déčko navyše podporuje epitelové štruktúry (epitel = výstelka, krycie tkanivo) v dýchacích cestách a posilňuje tak ich protivírusovú ochranu. „Pamätníci vedia, že ešte niekoľko generácií dozadu, kto nepil mlieko a nechodil na slnko, častejšie ochorel na tbc,“ pripomína profesor Jan Krejsek. „Súvisí to s vitamínom D, ktoré telo získava z mliečnych výrobkov a UV-žiarenia.“ Nemožno opomenúť ryby, len tých sa v našich pomeroch vzhľadom na to, že sme vnútrozemská krajina, jedlo vždy primálo.

V zime je obsah déčka v mlieku 4-krát nižší

„Vitamín D sa prirodzene vyskytuje v mlieku a mliečnych výrobkoch, kde je rozpustený v mliečnom tuku. Platí, že tučnejšie výrobky obsahujú väčšie množstvo vitamínu D,“ vysvetľuje Ing. Jiří Kopáček, predseda Českomoravského zväzu mliekarenského. „Maslo obsahuje 1 až 2 mikrogramy vitamínu D na 100 gramov, smotana 0,4 mikrogramu, syry zhruba 0,8 mikrogramu a mlieko podľa obsahu tuku od 0,05 do 0,16 mikrogramu na jedno deci.“ Denný príjem vitamínu D by mal byť asi 600 IU, medzinárodných jednotiek, to je však odporúčaný priemerný príjem pre človeka, ktorý netrpí deficitom.

Mliečne výrobky síce vitamín D prirodzene obsahujú, oproti niektorým iným potravinám (napr. rybám) ho v nich zas nie je až toľko. Skutočný obsah déčka navyše ovplyvňuje mnoho faktorov. „Dôležité je nielen miesto, kde sú kravy chované, čiže či sú v stajni, alebo na vonkajšej pastvine, čím sú kŕmené (čerstvá pastva, seno, šrot, kŕmne zmesi obohatené vitamínom D) a v neposlednom rade aj ročné obdobie. V zime je obsah vitamínu D v kravskom mlieku až štyrikrát nižší,“ pripúšťa Ing. Kopáček. To platí pri dojniciach a rovnako aj u ľudí. "Pri celkovom množstve prijímaného vitamínu D nie je až taká dôležitá jeho koncentrácia v potravinách, ako samotné množstvo konzumovaných potravín. Najlepšie sú na tom menšie deti v predškolskom veku práve preto, že konzumujú veľa mliečnych výrobkov. Staršie deti ich už majú tendenciu viac odmietať. Mliečne výrobky síce nepatria k najbohatším prírodným zdrojom déčka, obsah tohto vitamínu je v nich však možné niekoľkonásobne zvýšiť tzv. fortifikáciou. Hodia sa teda na obohacovanie vitamínom D. V niektorých krajinách sa takáto fortifikácia dokonca požaduje, napríklad v Kanade je každý pohár mlieka obohatený o 100 medziná­rodných jednotiek (IU) vitamínu D a platí to od polovice 70. rokov.

Aj českí a slovenskí výrobcovia a dodávatelia mliečnych produktov majú v sortimente výrobky obohatené déčkom. Týka sa to plnotučného mlieka, fermentovaných nápojov, mliečnych, smotanových, tvarohových dezertov i syrov. Táto iniciatíva je však dobrovoľná. „Konzumné mlieko obohatené vitamínom D môže obsahovať 4– až 5-krát viac tohto vitamínu. Je určite výhodné získavať vitamín D z prírodného zdroja,“ dodáva Ing. Kopáček.

Ak však máte výraznejší deficit vitamínu D v krvi, bez užívania doplnkov výživy s vitamínom D sa vám asi v zimnom období hladinu „déčka“ v organizme na normu zdvihnúť nepodarí.

Vitamín D organizmus získava:

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
  • Účinkom slnečného UV-žiarenia (z dehydrocho­lesterolu v podkoží vzniká) – vitamín D3.
  • Jedlom v potravinách rastlinného pôvodu (ergokalciferol) – vitamín D2.
  • Jedlom v potravinách živočíšneho pôvodu (cholekalciferol) – vitamín D3.

V organizme následne vznikajú jeho hormonálne účinné zložky v pečeni (kalcidiol) a neskôr v obličkách (kalcitriol). Neskôr sa odbúrava a jeho metabolity (produkty látkovej premeny) sa vylučujú močom. Biologický polčas je približne 3 až 4 týždne.

(Zdroj: MUDr. Petr Tláskal, CSc., FN Motol v Prahe)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #vitamín D #koronavírus #imunita #déčko #Covid-19