Foto: Sára Popovičová
Kyslička má latinské rodové meno Oxalis, čo súvisí s obsiahnutou kyselinou oxalovou, známejšou ako kyselina šťaveľová. Tá sa nachádza vo všetkých častiach rastliny. V minulosti sa kyslička obyčajná využívala v ľudovom liečiteľstve pod názvom zajačia kapusta. Rozdrvené čerstvé listy sa prikladali na rany a tiež sa z nich vyrábal osviežujúci nápoj, ktorý mal protiskorbutové a protihorúčkové účinky. Obsahuje totiž vitamín C. Využívaná bola aj ako protijed pri otravách arzénom a ortuťou a tiež vo farbiarstve ako čistiaci prostriedok.
„V súčasnosti sa kyslička obyčajná nevyužíva ani v medicíne, ani v ľudovom liečiteľstve,“ píše RNDr. Danica Božová v odbornom týždenníku Lekárske listy č. 5/2021. „Pred pokusmi o jej využitie odborníci výrazne varujú. Celá rastlina je jedovatá. Nebezpečná je najmä pre osoby, ktoré trpia častými gastritídami a majú sklon k tvorbe obličkových kameňov. Po otrave je potrebný výplach žalúdka, použitie aktívneho uhlia a ďalšia liečba.“
Čítajte rozhovor Nástrahy prázdnin: Na diaľku sme študovali odseknutú hlavu hada
Kyslasté listy tejto rastliny, ktorá navyše aj pekne kvitne od apríla do júna, počas pobytu v prírode lákajú na ochutnanie. Hojne rastie v tienistých lesoch (dubinách, bučinách a smrečinách) a na vlhkých miestach pri potokoch od nížin až po horské oblasti. Obyčajne vytvára rozsiahle porasty, zelené koberce.
V knihe Burina na zjedenie sa kyslička na konzumáciu odporúča
Zaujímavé však je, že v knihe BURINA NA ZJEDENIE (Ikar, 2021) na strane 94 sa dekoratívne listy kysličky odporúčajú počas jari a leta pridávať do šalátov alebo polievok. „Možno nimi zlepšiť aj čajové zmesi,“ píše sa v publikácii dvoch nemeckých autoriek – promovanej biologičky Elke Schwarzerovej a certifikovanej odbornej poradkyne pre jedlé rastliny Susanne Hanschovej. „Listy majú kyslastú chuť a pôsobia osviežujúco. Kvety chutia podobne ako listy a dajú sa použiť na ozdobenie a dochutenie šalátov. Všetky druhy kysličiek, ktoré sa vyskytujú v strednej Európe, možno zužitkovať v kuchyni.“ Zároveň však v knihe možno nájsť upozornenie: Keďže rastlina obsahuje kyselinu etándiovú (to je vlastne už spomenutá kyselina šťaveľová či oxalová), nemala by sa konzumovať vo veľkom množstve. Zároveň možno nájsť v knihe Burina na zjedenie recept na nátierku z kysličky a tuniaka.
„Kyselina oxalová (šťaveľová) je dosť prudko jedovatá, môže poškodiť tráviace ústrojenstvo aj obličky a spôsobiť otravu, ktorá sa prejavuje prítomnosťou cukru a šťaveľanu vápenatého v moči,“ kontruje v Lekárskych listoch RNDr. Božová. „Literárne zdroje uvádzajú, že pre človeka je smrteľná dávka 4–5 gramov čistej kyseliny oxalovej. Šťava z kysličky obyčajnej môže u človeka spôsobiť dermatitídu. Kyslička obyčajná je jedovatá aj pre zvieratá.“
Kyselina šťaveľová je jedovatá – ale len vo veľkom množstve
Aby sme uviedli všetky tieto „nezrovnalosti“ na správnu mieru, áno, kyselina oxalová, resp. šťaveľová je jedovatou zlúčeninou. Po česky sa jej ľudovo hovorí aj „jetelová sůl“. V drogériách sa táto organická kyselina dá kúpiť v pevnom skupenstve a po nariedení vodou sa ňou bieli drevo, parkety, škvrny od ovocia, atramentu, používa sa na čistenie a leštenie kovov alebo mramoru. Soli tejto kyseliny sa nazývajú šťaveľany alebo oxaláty. Ale ako sme už spomenuli, malé množstvá kyseliny šťaveľovej, resp. oxalátov, obsahuje všetko ovocie či zelenina. Človek dokonca denne vylúči niekoľko miligramov kyseliny šťaveľovej močom. V tomto prípade teda platí, že kyslička môže byť „oživením chuti“ i jedom. Pri konzumácii niekoľkých kúskov kysličky v lese na osvieženie alebo dozdobenie šalátu zopár trojlístkami tejto sympatickej rastlinky by sa nemalo nič stať. Netreba sa ňou však „napásť“. Takže nerobte si šalát „z kysličky“, ale „s kysličkou“ na dozdobenie.
„Aj my sme si ju sem tam zobli pre jej kyselkavú chuť, obsahuje šťaveľany a kyselinu štaveľovú (oxaláty), ktoré sú vo väčšom množstve pokladané za jedovaté. Určite nie je nejako strašidelne jedovatá. Pár lístkov neublíži, ale vo veľkom množstve by som ju ako pochutinu neodporúčal. Napokon, aj špenát obsahuje šťaveľany…“ dodáva známy odborník na liečivé i jedovaté rastliny prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD., ktorý pracuje aj pre Národné toxikologické a informačné centrum (NTIC).
Niektoré ďalšie „buriny na zjedenie“
Pŕhľava dvojdomá: dá sa z nej urobiť výluh (čaj), v kuchyni sa dajú mladé výhonky, prípadne ich vrcholky, použiť ako špenát. Pred pridaním do šalátu po nich treba raz prejsť valčekom na cesto, chĺpky prestanú pŕhliť. Plody bohaté na vitamíny majú orieškovú chuť a nepŕhlia, preto ich možno priamo jesť. Pozor, výlučok pŕhlivých chĺpkov obsahuje histamín.
Sedmokráska obyčajná: Kvety aj listy sú jedlé. Možno nimi ozdobiť chlieb s maslom alebo korunovať čerstvý šalát. Sú chutné!
Kapsička pastierska: Listy svojou chuťou pripomínajú žeruchu. Na jar ich možno použiť ako prísadu do šalátu alebo ako špenát. Jedlé sú aj korene a chuťou pripomínajú zázvor. Nemala by sa konzumovať počas tehotenstva, lebo môže vyvolať predčasné kontrakcie.
Chcete vyhrať jednu z 5 kníh Burina na zjedenie? Stačí, aby ste správne odpovedali na otázku: Koľko druhov bylín opisuje kniha Burina na zjedenie?
A: 28
B: 30
Odpoveď zašlite formou SMS na číslo 6663 v tvare PRAVDA DZA alebo DZB vaše meno a priezvisko. Súťaž končí vo štvrtok 15. 7. o 23.59. Cena spätnej sms je 1 €. Súťaž technicky zabezpečuje ASMS, s. r. o.