Podľa knihy amerického odborníka na výživu lekára Michaela Gregera „Ako nezomrieť“ analýza z roku 2015 zistila, že ľudia, ktorí jedia viac celozrnných obilnín, žijú podstatne dlhšie bez ohľadu na ostatné stravovacie návyky a životný štýl. Vyššia konzumácia celozrnných obilnín by na svete každoročne zachránila približne jeden milión životov.
Rožok z bielej múky nás síce zasýti, ale má minimum vitamínov, minerálov a vlákniny, ktorej je v našej strave žalostne málo. Biela múka vznikla zhruba pred 150 rokmi vo Francúzsku. Vtedy sa mlynári naučili oddeľovať šupku a klíček od jadra, čo je vlastne škrobovina s niektorými proteínmi, napríklad práve s lepkom – gluténom a gliadínom. Keď sa robí múka len z tohto škrobového stredu, tak krásne kysne, má vláčnu štruktúru, pečivo a výrobky z nej sú chutnejšie a jemnejšie. Aj preto bola spočiatku biela múka určená najmä tým bohatým, bola totiž drahšia. Avšak – najviac cenných živín je práve v tých obalových vrstvách a klíčku. Keď sa ich zbavíme, strácame niektoré bielkoviny, mastné kyseliny, minerály, vitamíny a až 80 percent vlákniny.
Vymysleli sme teda múku, ktorá je síce chutná, ale chýba jej to najcennejšie. To, čo nám zostane, je škrob a bielkovinové zložky, ktoré majú z dôvodu nedostatku vlákniny vysoký glykemický index. Vlákninu síce nedokážeme stráviť, ale aktívne spomaľuje vstrebávanie cukrov a tukov z potravy. Potravina s vysokým glykemickým indexom nám síce dáva energiu, ale sú to prázdne kalórie, ktoré v tomto zložení len provokujú vyplavovanie inzulínu. Ak si raz za čas dáme aj to biele pečivo, je dobré doplniť ho veľkým množstvom zeleniny, ktorá obsahuje vlákninu.
V našej populácii máme nižší príjem vitamínu B, pretože ten sa nachádza najmä v obalových vrstvách zŕn, ktoré v bielej múke nie sú. Pre nedostatok B9 máme vysokú hladinu homocysteínu, čo je rizikový faktor pre množstvo ochorení. Výmenou múky, pečiva a cestovín za celozrnné alebo hoci len grahamové volíme zdravšiu alternatívu.
Dvojtýždňový pokus s vlákninou
V roku 2015 sa dvadsať dobrovoľníkov z USA, ktorí sa bežne živia jedlom z fast foodov, začalo stravovať ako Afričania, čo majú k dispozícii len potraviny vypestované vlastnými silami. Naopak, dvadsať vidieckych Afričanov výskumníci požiadali, aby 14 dní jedli „americkú“ stravu. Účastníkom pokusu z Afriky denne servírovali hamburgery, hranolčeky, sladené sýtené nápoje. Američania dostávali predovšetkým strukoviny, fazuľu, placky a chlieb z celozrnnej múky. Všetci účastníci prešli sériami testov pred začiatkom aj po skončení výskumu. Krátka štúdia ukázala mnoho prekvapujúcich skutočností. U Američanov rapídne kleslo percento črevných problémov a zvýšila sa u nich odolnosť proti rakovine hrubého čreva. „Len za dva týždne došlo prechodom na tradičné africké jedlo s vysokým obsahom vlákniny a nízkym obsahom tukov ku zníženiu rizikových biomarkerov, čo ukazuje, že na boj s rizikom rakoviny hrubého čreva nie je nikdy neskoro,“ povedal vedúci experimentu, doktor Stephen O’Keefe z Univerzity v Pittsburghu. U ľudí z Afriky, ktorí prešli na stravu z fast foodov, sa, naopak, začali vo zvýšenej miere objavovať tráviace ťažkosti a zápaly čriev.