História čierneho cesnaku sa spája predovšetkým s ázijskými krajinami ako Taiwan a Kórea, odkiaľ tento nápad pravdepodobne prišiel a pochádzajú odtiaľ mnohé fermentované potraviny i pochúťky (napr. kórejské národné jedlo kimči). Zistilo sa, že v priebehu fermentácie dochádza k premene niektorých nestabilných zlúčenín, predovšetkým známeho alicínu, na stabilnejšie a pre organizmus lepšie vstrebateľné zlúčeniny. Cesnak okrem alicínu obsahuje ďalšie významné vo vode rozpustné sírne zlúčeniny v podobe veľmi silných antioxidantov s 98 % vstrebateľnosťou. Za spomenutie určite stoja aj v tukoch rozpustné sírne zlúčeniny, potom flavonoidy (prírodné látky s antioxidačnými účinkami) a minerály ako horčík, vápnik, fosfor či selén. Najdôležitejšími zložkami čierneho cesnaku sú však práve spomínané vo vode rozpustné sulfáty (čiže sírne zlúčeniny).
Čierny cesnak (charakteristické tmavé sfarbenie je následkom fermentácie) má oproti bežnému cesnaku ďalšiu veľkú výhodu – fermentáciou sa znižuje jeho výrazná, ostrá a štipľavá chuť. Jeho chuť je, naopak, sladkastá a konzistencia šťavnatá a mazľavá. Nedráždi žalúdok, a tak ho na rozdiel od bežného cesnaku môžu konzumovať aj ľudia, ktorí sú na bežný cesnak citliví.
Čítajte aj Pečivo obohatené o vitamín D má pomôcť kostiam i imunite
Rozdiel v obsahu účinných látok v bežnom a čiernom cesnaku je výrazný. V prípade čierneho cesnaku je podiel niektorých látok omnoho vyšší. Čierny cesnak má význam najmä pri znižovaní „zlého“ LDL-cholesterolu, čo je blahodarné pre srdcovo-cievny systém. Z tohto hľadiska znižuje aj riziko vzniku hypertenzie, a tým mnimalizuje riziko vzniku mozgovej mŕtvice a ďalších ochorení, ktoré súvisia s vysokým krvným tlakom. Pozitívne ovplyvňuje trávenie, pomáha chrániť pečeň, má antibiotické vlastnosti, podporuje obranyschopnosť organizmu, znižuje príznaky astmy a rôznych druhov alergií.