Tekutá hliva na zdravie vplýva. Pestujú ju v Kežmarku na vreciach

V bývalom Československu sa pestovanie hlivy rozšírilo najmä po roku 1982, keď u nás začali vznikať prvé veľké pestovateľské stanice. Čoskoro to však prevážil dovoz húb zo zahraničia. Mnohé firmy, ktoré ponúkajú extrakty z húb vo svojich produktoch, ich nakupujú hotové spoza hraníc. Máloktorá sa snaží dopestovať hlivu vo vlastnej réžii a vyrábať doplnky výživy takpovediac "z vlastnej hubovej farmy".

13.02.2022 18:00
hliva ustricová Foto:
Ideálnym podložím pre pestovanie hlivy ustricovej je drevo listnatého stromu. V súčasnosti sú však k dispozícii i riešenia, ktoré umožňujú pestovať hlivu aj bez záhradky.
debata

Prvé pokusy s pestovaním hlivy ustricovitej, známej medicinálnej huby, sa uskutočnili už v roku 1917. Referoval o nich nemecký mykológ R. Falck. Neskôr na tento výskum nadviazali niektoré ázijské krajiny a práve tu má mykoterapia tradíciu i uznanie a huby sú v niektorých krajinách zaradené aj do liekopisov. V Japonsku huby tvoria viac ako 20 % predpisovaných medikamentov, v Rusku boli huby a ich extrakty zaradené do liekopisu v roku 1951 predovšetkým ako podporná liečba rakoviny.

Spomenúť treba aj tradičnú čínsku medicínu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú výťažky z húb. V Číne sa vyrobí 90 % svetovej produkcie húb a štatistika z roku 2016 ukazuje, že hlivy ustricovitej sa ročne vyprodukuje šesť miliónov tristotisíc ton! Dá sa však povedať, že čo si v Číne vyrobia, to aj skonzumujú, pretože ročná spotreba na obyvateľa je tu 22 kilogramov húb. Čína, Thajsko, Filipíny, ale aj Spojené štáty, Pakistan či Nigéria sa zaraďujú medzi najväčších svetových producentov hlivy ustricovitej. Čo sa týka európskych štátov, k najväčším vývozcom patrí Francúzsko, Taliansko, Poľsko či Maďarsko.

V akej forme môžete do tela dostať betaglukán:

  • konzumáciou liečivých húb (napr. hliva ustricovitá)
  • konzumáciou doplnkov výživy s celou pomletou hubou
  • konzumáciou doplnkov výživy s presne určenou dávkou betaglukánov: kapsuly, alkoholová tinktúra bez príchutí, ochutené sirupy a cmúľacie tablety (majú význam skôr pre veľmi malé deti), ale aj v prípravkoch určených na regeneráciu kože
  • zaujímavosťou možno je, že betaglukán dokonca existuje aj ako doplnok krmiva pre kone
Mnohé firmy, ktoré ponúkajú extrakty z húb vo... Foto: Neoglucan
hliva, hliva ustricová, Kežmarok, pestovanie hlivy Mnohé firmy, ktoré ponúkajú extrakty z húb vo svojich produktoch, ich nakupujú hotové spoza hraníc. Máloktorá sa snaží vyrábať prírodný extrakt takpovediac "z vlastnej hubovej farmy".

V Kežmarku pestujú hlivu ustricovitú na násadách v kontrolovaných podmienkach pri správnej teplote a vlhkosti vzduchu. Trvá približne mesiac, kým plody hlivy vyrastú do veľkosti vhodnej na spracovanie. Vyrastená hliva sa zbiera v rámci kontrolovaného procesu a následne spracúva do tekutého extraktu. Tento spôsob spracovania zachováva všetky výživné látky, ktoré sa v tejto hube prirodzene nachádzajú. Extrakt následne dozrieva šesť mesiacov a až potom sa plní do fliaš. Prečo? Podporuje to synergický efekt obsiahnutých látok a zachováva adaptogénne účinky hlivy ustricovitej. Adaptogén znamená, že produkt zvyšuje odolnosť organizmu proti stresovým situáciám, čiže schopnosť adaptovať sa na zmenené podmienky.

Zaujímavosťou možno je, že hliva ustricovitá potrebuje na svoj rast aspoň malé množstvo svetla. Z tohto dôvodu sa jej nedarí veľmi dobre niekde v pivnici, ale skôr na miestach, kde príležitostne zasvieti aj slnko. Základom na pestovanie na vreciach je vhodný substrát, najlepšie však hliva ustricovitá údajne rastie pri pestovaní na slame (ražnej, pšeničnej či repkovej), ale aj v pilinách. Základ substrátu však nesmie byť plesnivý.

Takto sa hliva ustricová pestuje v Kežmarku.... Foto: Neoglucan
hliva, hliva ustricová, pestovanie hlivy, betaglukán, Kežmarok Takto sa hliva ustricová pestuje v Kežmarku. Robí sa z nej doplnok stravy vo forme tinktúry.

O betaglukánoch ste už iste počuli. Keďže ich naše telo nevie samo vyprodukovať, musíme ich prijímať externou formou. Práve hliva ustricovitá je významným zdrojom týchto látok. Sú to vlastne zložky bunečnej steny húb a štartujú tzv. nešpecifickú imunitu aktiváciou fagocytov, makrofágov, NK buniek, neutrofilov. Ovplyvňujú tiež špecifickú imunitu. Okrem ich imunostimulačných účinkov sú známe aj protinádorové, antioxidačné, antihypertenzívne účinky alebo pozitívny vplyv na pokles hladiny cholesterolu. Zdrojom betaglukánov nemusia byť len huby, obsahujú ich napríklad aj kvasinky či obilné zrná. Celkovo je hliva ustricovitá po šampiňónoch a šitake treťou najdôležitejšou pestovanou hubou.

Záleží na dávke

Nie je až natoľko podstatné, z akého zdroja betaglukány pochádzajú, ale záleží na dennej dávke. Odporúčaná denná dávka betaglukánov je 100 až 300 mg, pre deti je to 10 mg na päť kíl hmotnosti. Množstvo doplnkov stravy, bohužiaľ, neuvádza obsah betaglukánov v prípravku, ale často len množstvo rozomletej huby v prášku, ktoré nám veľa informácií neprezradí. Ak si teda chcete kúpiť kvalitný prípravok, hľadajte tinktúru či kapsuly s presne určeným obsahom betaglukánu v dennej dávke. Užívanie betaglukánov sa vo všeobecnosti považuje za veľmi bezpečné s minimom nežiaducich účinkov. Z kontraindikácií možno spomenúť len stavy po transplantácii alebo užívanie intenzívnej imunitu potláčajúcej liečby. A ak ide o tinktúru s obsahom alkoholu, samozrejme, treba zvážiť užívanie u detí a tehotných žien.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #imunita #betaglukán #hliva ustricová #hliva