"Znížil sa síce počet úrazov, ale na druhej strane nám pribudlo mladých ľudí s obezitou. Ale chýbajú úplne relevantné dáta, bude potrebný veľký epidemiologický prieskum naprieč celým vekovým spektrom od detí po dospelých. Dva roky pandémie na nás ale určite zanechali stopy a odrazilo sa to aj na vyššom výskyte nadváhy a obezity,“ hovorí MUDr. Adela Penesová, PhD., lekárka a vedkyňa Biomedicínskeho centra SAV a prezidentka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu.
Na druhej strane sa však objavili informácie, že ľudia trávili veľa času v prírode, viac sa teda hýbali. Ako je potom možné, že napriek zvýšenej pohybovej aktivite priberali?
Viac sa síce hýbali, ale nie všetci. Tvrdý lockdown sme tu mali počas dvoch rokov približne osem týždňov. Za taký krátky čas nik nemohol pribrať veľa kilogramov. V ďalšom období sa ale odporúčal pobyt v prírode. Takže aj počas tvrdého lockdownu ak niekto pribral nejaký ten kilogram, toho už sa mal dávno zbaviť. Na nárast hmotnosti mal však vplyv aj iný faktor: ľudia boli doma, zatvorení, bol to pre každého stres, iná situácia, varilo sa doma, menili sa stravovacie návyky…
Odborníci však odporúčajú prípravu jedla doma, pretože človek má vtedy tendenciu variť zdravšie. V tomto prípade to neplatí?
Je to individuálne, na to by sme museli mať prieskumy. Na jednej strane je tu domáca strava – čo si človek nakúpi, to si zje, na druhej strane veľa ľudí pribralo tým, že mali ľahký prístup nielen k jedlu, ale aj k sladkostiam, chipsom, mnohí sa nehýbali, tak sa to odzrkadlilo aj na váhe.
Foto: Archív Adely Penesovej
Sme ľahostajní k svojmu zdraviu? Spoliehame sa na to, že problémy vyriešia lieky?
Veľa ľudí má ešte tento postoj. Mnohí si povedia, že nejako bude. Musíme si ale uvedomiť, že my sami máme zodpovednosť za svoje zdravie a musíme sa oň aktívne starať. A nie je to len o tom, že si odškrtneme preventívnu prehliadku a nezaujímame sa o to, čo máme pre svoje zdravie urobiť. Keď nás bolia kolená alebo kríže, ideme k lekárovi, dostaneme liečbu, rehabilitáciu a musíme cvičiť, lebo inak sa náš zdravotný stav nezlepší. Ale keď má niekto vysoký tlak alebo cholesterol, ale aj cukrovku, nič z toho si nemusí uvedomovať, pretože ho nič nebolí. Keď nás tlačí kamienok v topánke, vyzujeme sa a vyhodíme ho. Ale keď nič nebolí, tak to zvyčajne ignorujeme. A často je pre človeka ťažké aj vystúpiť zo zabehaného stereotypu, lebo by musel zmeniť celkovú životosprávu – od pohybu, cez stravu, zmenu myslenia, pripraviť si jedlo doma. A pritom nejde o nič zložité, keď si porovnáme možnosti kedysi a dnes. Dnes kúpime mäso či zeleninu a nemusíme ho ani krájať. Príprava jedla vôbec nie je zložitá, zdravá večera je za 15 minút hotová. Treba na to len myslieť a venovať tomu trochu času.
Ľudia s nadváhou viac trpia chronickými chorobami ako ľudia, ktorí žijú zdravým životným štýlom. Je možné, ak už človek užíva napríklad lieky na tlak či cholesterol, zvrátiť rozvoj ochorení a môže sa ich takýto človek "zbaviť“?
Je to možné, aj keď netvrdím, že u každého. Niektorí totiž majú familiárnu formu zvýšeného cholesterolu, čiže genetiku neprebijeme ani najzdravším životným štýlom. Ale veľká väčšina pacientov je takých, že zdravá úprava životosprávy a úprava hmotnosti môže viesť k životu bez liekov. Ak zredukujeme hmotnosť, zredukujeme aj lieky na tlak, na cukrovku aj na cholesterol. Môj princíp je taký, že sa budem radšej vyhýbať liekom a nebrať ich, snažím sa kráčať prirodzenou cestou a zdravo žiť tak, ako nám to príroda naordinovala.
VIDEO: V relácii Ide o nás sme sa zhovárali o obezite, jej nástrahách, zvykoch aj zlozvykoch Slovákov v stravovaní, či o tom, čo by sme mali zmeniť – hosťami bola lekárka, obezitologička a vedkyňa SAV Adela Penesová a lekár, dietológ Boris Bajer.
Pri úvahe nad zmenou často siahame po rôznych diétach a diétnych programoch. Fungujú?
Záleží na tom, aký chce mať človek z takejto diéty efekt. Ak sa napríklad chce mladá žena zmestiť do svadobných šiat, lebo v máji má svadbu, ide na krabičkovú diétu, dosiahne cieľ a potom ide všetko po starom. Je rozdiel, či chcem trvalú zmenu svojho životného štýlu a zdravia alebo len rýchly a možno aj krátkodobý efekt. Ak chcem trvalú zmenu, musím sa naučiť, čo to vlastne znamená a ako si vyberať potraviny, ako ich pripravovať. A nejde o nič zložité. Napríklad v programe, ktorý máme pre pacientov s obezitou, ich učíme postupným zmenám v životospráve tak, aby to malo dlhodobý efekt a aby boli tieto zmeny dlhodobo udržateľné, aby mali dostatok energie, aby vedeli, prečo to robia. Dnes sú ľudia veľmi inteligentní a keď im vysvetlíme, ako procesy fungujú, prečo to je v organizme takto úžasne vymyslené, chápu to a pracujú na sebe. Ale sú aj takí, ktorým je to jedno a nezastaví ich ani to, ak im vinou diabetu amptujú polovicu chodidla.
Mnohí v túžbe schudnúť siahajú po bezlepkovej strave. Je vhodná?
Nie, pretože je dokázané, že pacienti, ktorí majú celiakiu a musia byť na bezlepkovej strave, sú znevýhodnení a majú vyššie kardiovaskulárne riziko. Tým, že nemôžu jesť lepok, nedostáva sa im ani toľko vlákniny, koľko by potrebovali.
Čítajte viac Zápal v tele a problém so zažívaním? Zoznámte sa s bylinou, ktorá bojuje proti rôznym chorobám
Ako správne vyberať a kombinovať potraviny?
Veľmi dôležitá je striedmosť – z každého rožka troška. Aj keď si občas vyberieme ‚nezdravú‘ potravinu, nič sa nedeje. Základné princípy sú jednoduché: čo najviac konzumovať primárne potraviny, to je to, čo odtrhnem zo záhrady, vykopem, mlieko, ktoré nadojil niekto od kravy, mäso, vajíčko, múka. Každý deň by sme mali mať postavený na takzvanom plant based food princípe – rastlinná strava, veľa ovocia a zeleniny, aspoň pol kilogramu. Mali by sme jesť orechy – vlašské, para orechy, lieskové, kešu, aspoň 30 gramov denne, pretože sú veľmi zdravé. Trikrát do týždňa si môžeme dať aj mäso, ale radšej to chudé, teda hydinu, zajaca, dvakrát do týždňa sa odporúčajú ryby, k tomu veľa strukovín, vlákniny, celozrnných potravín. To sú jednoduché princípy, ktoré by sme mali dodržiavať. A, samozrejme, vyhnúť sa alkoholu a obmedziť solenie. A pokiaľ ide o tepelnú úpravu jedla, ideálne je dusenie a pečenie v rúre alebo rýchlo opiecť jedlo na panvici, vyhýbať sa vyprážaniu. Namiesto hranolčekov je vhodnejšie upiecť si zemiaky v rúre. A aj hamburger sa dá urobiť zdravší. A, samozrejme, jesť s mierou. Raz za čas si môžeme dať aj údeniny, nič sa nám nestane. Alebo raz do roka pečenú kačicu či bryndzové halušky, ale normálnu porciu. Dôležité je obmedziť cukry, najmä tie jednoduché, teda také, v ktorých sú pridané monosacharidy (najčastejšie glukóza, fruktóza) a disacharidy (najčastejšie sacharóza), vyhnúť sa sladeným vodám. A ak máte chuť na sladké, tak treba voliť zdravšie alternatívy. Napríklad mafin radšej celozrnný s nižším obsahom cukru alebo štrúdľu, v ktorej je veľa ovocia alebo maku, orechov. Aj jogurt je vhodný sladký dezert. Ten biely do 3,5 % tuku napríklad s čerstvým ovocím a škoricou.