Pokračovanie článku: Lekárka Penesová: Príjem potravy reguluje orchester hormónov, aktivitu ani jeden

Patria teda aj sladkosti do zdravého jedálnička?

Jedlo chuťovo sladké môže byť. Ale limit cukru na jeden deň je 30 gramov maximálne. Čiže v bielom jogurte máme na 100 gramov 4,5 gramu cukru, jogurt je 200-gramový, tak máme 9 gramov cukru. Môžeme si dať aj banán, ten má zdravších možno 20 až 25 gramov cukru. A dopriať si môžeme ešte aj kúsok bublaniny s marhuľou. Nestane sa nič. Horšie sú spracované potraviny, do ktorých sú často pridané nekvalitné tuky, dochucovadlá, aditíva, farbivá, ale najmä lacné tropické oleje.

A čo margaríny?

Okolo margarínov je polemika. Pri tých starších pri spracovaní vznikali transmastné tuky, ale teraz tie nové druhy sú vyrobené na rastlinnej báze, majú omega-3, omega-6 mastné kyseliny. Výhodu majú aj v tom, že v tých kvalitnejších zo 100 % iba 40 % tvorí tuk, pričom pri masle je to až 82 % tuku.

Strava vraj ovplyvňuje náš imunitný systém. Ak teda máme dostatok vitamínov v strave, je potrebné ich dopĺňať vo forme výživových doplnkov?

V podstate jediné, čo potrebujeme, je vitamín D, aj to len v zimnom období (od októbra do apríla/mája). Ak máme dostatočne vyváženú stravu, nemusíme brať nič navyše. Strava jednoznačne ovplyvňuje náš imunitný systém. Mali by sme prijímať dostatok bielkovín, lebo protilátky (imunoglobulíny), ktoré nám kolujú v krvi, sú bielkoviny. A ak ich má telo nedostatok, tak sú to práve bielkoviny imunitného systému, ktoré chýbajú. Potom sú to vitamíny a minerály, stopové prvky ako zinok, selén, toto všetko je kľúčové. Strava pôsobí na našu črevnú mikroflóru, ktorá veľmi významne ovplyvňuje imunitný systém. Črevo je jeden z najdôležitejších imunitných orgánov v tele a málokto si uvedomuje, že napríklad pokusov o jeho transplantáciu je veľmi málo. Aj pre to, že je to veľký imunitný orgán, ktorý prichádza do kontaktu s niečím, čo prichádza zvonka. My nejeme sterilnú stravu, v ktorej nie je žiadny mikroorganizmus. Sú v nej mikroorganizmy, ktoré neutralizuje kyselina v žalúdku. Imunita je teda pre naše zdravie kľúčová a to, aká je, respektíve bude, vychádza aj z toho, čo zjem, ale aj koľko sa hýbem.

Stačí sa len zdravo stravovať alebo sa musíme aj dostatočne hýbať?

Bez pohybu to nejde. Človek je živočích, určený na pohyb, v rámci živočíšnej ríše patríme k vytrvalostným bežcom a sme naprogramovaní denne prejsť/behať až 40 kilometrov. Príjem potravy nám reguluje celý orchester hormónov a chemických látok. Hormóny regulujú náš pocit hladu, ale aj pocit sýtosti. Regulujú energiu, ktorú potrebujú naše orgány. A potom je tu výdaj energie, 70 % ide na ‚chod‘ nášho organizmu (bazálny metabolizmus), 8 % vydáme na spracovanie potravy a zvyšok je spontánna a riadená fyzická aktivita. A to je už na nás. Tam nemáme žiaden hormón, ktorý by nás ‚kopal do zadku‘ aby sme sa šli hýbať, aby sme boli aktívni a cvičili. Nedostatok pohybu nepociťujeme tak intenzívne ako hlad alebo smäd, ale fyzická aktivita je pre správny vývoj a funkcie ľudských orgánov, dokonca aj pre mozog nenahraditeľná. Pohyb je jediná prevencia demencie. Pohybová aktivita je obsiahnutá medzi základnými telesnými potrebami človeka aj v známej pyramíde ľudských potrieb amerického psychológa A. H. Maslowa z roku 1943. Tisícročia sme nastavení na pohyb – ľudia sa museli starať o svoju potravu, museli si ju hľadať, postarať sa o bývanie, o deti… Pohyb k životu jednoducho potrebujeme. A aj tu platí staré známe – veľa chodiť, vystúpiť o dve tri zastávky skôr, vynechať výťah, zaparkovať trochu ďalej od domu a prejsť sa. Naučme sa brať pohyb ako pozitívum pre svoj život. Cieľ je prejsť denne 7– až 10-tisíc krokov a okrem toho minimálne 150 minút týždenne pohybu strednej až vysokej intenzity, skrátka do spotena.

A čo pitný režim? Platí, že hlad je len maskovaný smäd?

Čiastočne to tak je. Ja to tak hovorím pacientom, ktorí majú nadváhu. Títo majú totiž nižší prah cítenia smädu. Musia si pitný režim osvojiť. Keď sa napijeme, naplníme žalúdok tekutinou a menej zjeme. Dôležité ale je, čo pijeme. Najdôležitejšia je voda, ktorá je základom života. A my máme šťastie, že máme aj celé spektrum minerálnych vôd bohatých na vápnik, magnézium, vieme si vybrať tie s nižším obsahom sodíka. Máme aj množstvo čajov, ktoré majú aj zdravotné benefity, napríklad zelený má antikarcinogénne účinky. Vyhýbať by sme sa ale mali sladeným nápojom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #deti #obezita #BMI #nadhmotnosť #obézne deti