Céčko, déčko, zinok? Trojkombinácia na imunitu nestačí

Zdravotná situácia, v ktorej sa všetci už dva roky nachádzame, zvyšuje potrebu tzv. boostrovania (posilňovania) našej imunity. Preventívne sa zásobujeme a pravidelne užívame vitamíny a minerály. Alfou a omegou podpory imunity sa stali vitamíny C, D a zinok. Hoci tieto tri živiny skutočne predstavujú pomyselný základ pre dobrú imunitu, naše telo je komplexný systém.

16.03.2022 06:00
zelenina Foto:
Zeleninu a ovocie konzumujeme nielen pre bohatý obsah vitamínov a minerálov, ale aj pre ďalšie zdraviu prospešné látky.
debata (1)

Tzv. polyfenoly a iné fytofarmaká sú výnimočné tým, že majú vysokú väzbovú aktivitu na bielkovinové štruktúry vírusov, viažu sa na ne, a tým zabraňujú ich vstupu do buniek a rozmnožovaniu sa v nich alebo tieto procesy spomaľujú. Pôsobia tak ako prírodné antivirotiká a ich pôsobenie je nezávislé od mutácií či variantov vírusu. Kvercetín, kurkumín a pravdepodobne aj iné polyfenoly sú signálnymi molekulami, ktoré sa viažu na receptory vitamínu D a s vitamínom D pôsobia synergicky.

Zeleninu a ovocie konzumujeme nielen pre bohatý obsah vitamínov a minerálov, ale aj pre ďalšie zdraviu prospešné látky. Už z predchádzajúcich epidémií existujú dôkazy, že prírodné látky v korení, bylinkách, ovocí, koreňoch rastlín a zelenine môžu znížiť riziko alebo závažnosť širokej škály vírusových infekcií posilnením imunitnej odpovede a tiež protizápalovými, antioxidačnými a antivírusovými vlastnosťami. Medzi takéto látky patria tzv. polyfenoly. Sú to sekundárne metabolity rastlín, ktoré rastliny používajú ako antibiotiká proti škodcom, baktériám a vírusom, proti chladu, teplu a inému typu poškodenia. Najviac sú zastúpené v kvetoch, plodoch a koreňoch rastlín a väčšinou majú výraznú farbu – žltú, oranžovú, červenú alebo fialovú. Medzi najznámejšie polyfenoly patrí kvercetín, kurkumín, katechíny a resveratrol.

Kvercetín: Rastlinné nutraceutikum, polyfenol. Jeho extrakt sa získava z kvetov sofory japonskej. Má preukázané antivirotické, antioxidačné, protizápalové, antikoagulačné, antifibrotické a prebiotické pôsobenie. Je ionofórom pre zinok (viaže zinok v plazme a prenáša ho do vnútra buniek, kde zinok pôsobí antiviroticky). V kombinácii zvyšuje účinok iných polyfenolov, napr. kurkumínu, EGCG alebo resveratrolu. Synergicky spolupôsobí s vitamínmi C, D, E a so selénom. Iba cibuľa a egreše patria medzi potraviny relatívne bohaté na kvercetín, ale na bežne odporúčanú dávku 500 mg by sme potrebovali skonzumovať približne 2 kg očistenej cibule, resp. kilogram egrešov.

Kurkuma. Foto: SHUTTERSTOCK
korenie, kurkuma Kurkuma.

Kurkumín: Získava sa z pakoreňa kurkumy, ktorá sa používa v ázijskej kuchyni a je jednou zo zložiek karí. Kurkumín sa veľmi často zamieňa s kurkumou. Sušená kurkuma obsahuje iba 2 – 6 % kurkumínu, preto je jej konzumácia na akútne zdravotné účely nepraktická. Kurkumín ako rastlinný extrakt má antivirotické, bronchodilatačné, protizápalové, antifibrotické a prebiotické pôsobenie. Aj kurkumín je ionofór pre zinok a zvyšuje tak jeho prenos do buniek. Synergicky pôsobí s inými nutraceutikami – kvercetínom, katechínmi, glycyrhizínom, ale aj vitamínom C, D a E. Piperín a kvercetín významne zvyšujú jeho účinok.

Glycyrhizín: Triterpén získavaný z extraktu sladkého drievka (po česky lékořice). Glycyrhizín je 50-krát sladší ako cukor a používa sa aj ako prírodné sladidlo. V škandinávskych krajinách je obľúbený ako cukrovinka – „pelendrek“ – pre svoju špecifickú chuť a arómu. Má preukázané antivirotické, antioxidačné, protizápalové, antifibrotické a hepatoprotektívne pôsobenie. V Číne a na Blízkom východe bol pred rokmi úspešne používaný v liečbe pacientov počas epidémie MERS. V Číne je štandardne používanou látkou v kombinácii s antivirotikami pri zvládaní infekcií pásového oparu alebo genitálneho herpesu. Spolupôsobí s kurkumínom a vitamínom C. Ak nie ste milovníkmi sladkého drievka alebo „pelendrekov“, bežný jedálny lístok priemerného Slováka túto látku neobsahuje.

Katechíny: Ide o polyfenoly získané z extraktu zeleného čaju. Majú zložité názvy, označujú sa preto skratkami, napr. EGCG. Práve EGCG (epigalokatechín galát) je najviac preštudovaným katechínom. Majú preukázané antivirotické, protizápalové, antikoagulačné, antifibrotické a prebiotické pôsobenie. Zrýchľujú metabolizmus, používajú sa aj pri úprave hmotnosti. Užívanie katechínov významne znižilo riziko výskytu respiračných infekcií vrátane chrípky H1N1 u zdravotníckych pracovníkov. EGCG je silný ionofór pre zinok a tým podobne ako kvercetín a kurkumín zvyšuje jeho koncentráciu v bunkách. Relatívne bohatým zdrojom katechínov v bežných potravinách je zelený čaj alebo hrozno, na efektívnu dennú dávku katechínov potrebujeme vypiť približne 4 – 6 šálok zeleného čaju.

Piperín: Piperín je alkaloid získaný z extraktu čierneho korenia. Má preukázané antivirotické, antihypertenzívne, analgetické a protizápalové pôsobenie. Zrýchľuje metabolizmus. Vo farmaceutickom priemysle sa považuje za dôležitý „bioenhancer“, čo znamená, že zvyšuje biodostupnosť a účinok mnohých živín, napríklad vitamínov, betakaroténu, kurkumínu, EGCG, zinku, selénu, ale aj mnohých liekov. Popisovanými mechanizmami účinku piperínu sú zvýšené prekrvenie sliznice tráviaceho traktu spoločne s ovplyvnením niektorých metabolických enzýmov.

Selén: Okrem bežne užívaného zinku je to ďalší esenciálny mikroprvok. Selén sa podieľa na tvorbe 25 rôznych tzv. selenoproteínov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri imunitných a metabolických procesoch v tele. Väčšina Slovákov trpí jeho nedostatkom, keďže pôda v EÚ vrátane Slovenska a na nej vypestované potraviny obsahujú nízke množstvo selénu. Jeho odporúčaná denná dávka je 55 mikrogramov, kým priemerný denný príjem je približne 38 mikrogramov. Nedostatok selénu v organizme zvyšuje riziko a zhoršuje priebeh vírusových infekcií. Viaceré štáty EÚ pristúpili ku fortifikácii pôdy selénom na riešenie jeho nedostatku v pôde a potravinách. Selén spolupôsobí synergicky s vitamínom C a E. Pre posilňovanie imunity rovnako dôležitý ako zinok.

Retinol: Vitamín A je jedným z najdôležitejších vitamínov v tele. Keď ho objavili, nazvali ho hormónom A a rastovým faktorom pre jeho dôležitú úlohu pri prežití a vývoji buniek. Neskôr sa zistilo, že má protiinfekčný účinok, a preto bol označený ako protiinfekčný vitamín. WHO zaradila vitamín A do svojich programov prevencie infekcií počas epidémií osýpok v 50. rokoch 20. storočia a používa sa aj u pacientov s respiračným synciálnym vírusom a AIDS na podporu imunity, takisto ako účinný adjuvans na zvýšenie účinnosti vakcín. Vitamín A podporuje slizničnú imunitu a jej mechanickú ochranu vytvorením slizničnej bariéry. Vitamín A sa vyčerpáva počas infekcie, preto je jeho dopĺňanie základom pre úspešné zvládnutie ochorenia. Betakarotén je provitamín A. Vitamín A spolupracuje s vitamínom E a so zinkom.

Počet nutraceutík, teda živín s priaznivým vplyvom na budovanie imunity, je podstatne vyšší, ako umožňuje rozsah tohto prehľadu. Vzájomná previazanosť a spolupráca medzi jednotlivými živinami zvyšujú ich celkový účinok na imunitu a prekonávajú dnes už bežne odporúčanú „trojkombináciu na imunitu“ – vitamíny C, D a zinok. Iba komplexný prístup garantuje komplexné posilnenie imunity. Synergický efekt znamená, že dva plus dva rovná sa päť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #imunita #vitamín C #zinok #vitamín D #Covid-19