Reč je o strapčekoch malých červených alebo čiernych bobuliek kyslej či korenistej chuti. Červené patria k nám do Európy, domovom čiernych s hrubšou šupkou je zas severná Ázia. Existujú však biele ríbezle, ktoré sa považujú za zriedkavé a od červených sa líšia tým, že sú podstatne sladšie. Oficiálne možno prvé červené ríbezle v slovenských záhradách zberať približne koncom júna, pričom rastú až do septembra.
Čo toto vzácne ovocie obsahuje? Ríbezle sú plné vitamínu C. Aby sme si pokryli svoju dávku tohto potrebného vitamínu, stačí zjesť štyridsať bobuliek. „Stačí“, pretože sú veľmi kyslé. Pripomeňme, že vitamín C je najpotrebnejší v chrípkovom období a pri strese. Ďalej obsahujú vitamín A, ktorý významne chráni imunitu a niacín, vitamín, ktorý je dôležitý pre nervy. Okrem toho všetkého aj draslík, vápnik, železo, horčík a mangán. Kto teda konzumuje ríbezle vo veľkom množstve a často (alebo si ich aspoň dopraje „koľko dá“ v lete), mal by byť vitálny, koncentrovaný a sršať dobrou náladou.
Koho trápi kašeľ, ten by si ho mohol namiesto liekov z lekárne vyliečiť práve šťavou z čiernych ríbezlí, ktorá je aj balzamom na zachrípnuté hlasivky, ak sa kloktá. Čierne ríbezle pôsobia dokonca ako prevencia proti rakovine, treba ich jesť v čerstvom a surovom stave. Tak ako každý liek (a ríbezle sa ním právom môžu považovať), ani ríbezle nepomáhajú všetkým bez rozdielu. Viac škody ako osohu spravia ľuďom, ktorí trpia pálením záhy.
Ako ríbezle pripraviť? Ako sme už spomenuli, ich chuť je príliš kyslá. Len málokto si oberie strapček ríbezlí s tým, aby ich v takomto „surovom“ stave zjedol. Väčšina ľudí si ich prisladí práškovým alebo kryštálovým cukrom či pridá do ovocného šalátu, v ktorom sa ich kyslá chuť aspoň trochu stratí. Pretože skoro všetky druhy ovocia sú sladšie ako ríbezle (ak neberieme do úvahy citrón, ten je kyslejší). O svoju kyslosť prídu ríbezle aj v prípade, že ich upečieme v koláči.