Známy je aj iný prípad. V Nemecku v roku 2010 upadol do bezvedomia muž, ktorý skonzumoval med z čiernomorského regiónu. Stalo sa tak štyri hodiny po konzumácii. Následná analýza vzorky medu odhalila prítomnosť toxínu so skratkou GTX. Ide o grayanotoxín, ktorý má akútne toxické účinky a vzťah dávky a účinku sa intenzívne skúmal pri myšiach. Najvýraznejšie prejavy otravy sú nevoľnosť, pokles tlaku a tepu, poruchy vedomia. Počiatočné príznaky intoxikácie „šialeným medom“ sú nadmerné slinenie, vracanie, závrat, slabosť, tŕpnutie končatín a v okolí úst atď. Príznaky sa môžu vyskytnúť do desiatich minút alebo s oneskorením až o štyri hodiny. Starším pacientom môže stav skomplikovať akútny infarkt myokardu. Napriek potenciálnym kardiálnym problémom stav vo všeobecnosti trvá menej ako jeden deň.
Namiesto liečivých účinkov prejavy otravy
Ako sa v mede ocitne toxín GTX? „Vieme, že existuje mnoho druhov medu v závislosti od toho, ktoré druhy rastlín a kvetov boli zdrojom nektáru zbieraného včelami. Med je najstaršie známe sladidlo a má dokázateľné liečivé účinky. Môže však obsahovať zlúčeniny, ktoré vedú k toxicite. Zloženie medu závisí od druhu kvetov a poveternostných podmienok v oblasti, kde včely med zozbierali. Kvety rodu Rhododendron sú rozšírené v krajinách ako Španielsko, Portugalsko, Japonsko, Brazília, Spojené štáty, Nepál, dokonca Veľká Británia, ale predovšetkým – v Turecku,“ píše MUDr. Katarína Kromerová z odboru hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR v Bratislave. Rod Rhododendron obsahuje viac ako 750 druhov rastlín, z ktorých väčšina (aj keď nie všetky) obsahuje toxíny – najmä GTX.
V Turecku bolo nájdených päť druhov rododendronov, napríklad s fialovým kvetom (R. ponticum), so žltým (R. luteum), s bielym (R. ungernii), ružovým (R. smirnovii) kvetom či tzv. kaukazský rododendron. Rastliny rastú až do nadmorskej výšky 3 200 metrov nad morom. Med získaný z nektáru rastlín tejto „rodiny“ je v Turecku známy ako „šialený“ alebo „horký“ med. Včelárstvo v regiónoch, kde rastú druhy rastlín s kvetmi produkujúcimi GTX, zvyšuje pravdepodobnosť, že med z tejto oblasti môže obsahovať toxíny a jeho konzumácia má za následok už spomínanú otravu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Je to tak najmä vo východnej časti tureckého čiernomorského regiónu, kde väčšina včelárov produkuje med v malých množstvách, a tak konečné produkty môžu pochádzať z oblastí husto pokrytých rastlinami so značnými koncentráciami grayanotoxínov. Nemiešajú sa totiž s medom z iných častí krajiny, kde je iná kvetena.
V minulosti sa „šialený med“ (v angličtine „mad honey“) použil dokonca aj na chemickú vojnu, keď v roku 401 pred naším letopočtom grécky bojovník Xenophon zaznamenal ochromenie armády následkom vracania, hnačky, prejavov šialenosti či opitosti, a to všetko po konzumácii medu. Ale nasledujúci deň v približne rovnakú hodinu po konzumácii medu začali všetci vojaci akoby po požití drogy postupne prichádzať k zmyslom.
V Nepále alebo v Číne sa používa ako droga
Miestni obyvatelia Nepálu a Číny dokonca riskujú svoje životy, aby získali takýto med a predali ho bohatým ľuďom v Ázii a tiež zvedavým turistom. Cena medu, ktorý sa v tejto oblasti volá červený, je päťnásobne vyššia v porovnaní s cenou obyčajného medu. Himalájske včely si stavajú hniezda v skalných previsoch a útesoch vo výške až 2 500 metrov nad morom, kde majú prístup práve k halucinogénnym kvetom rododendronu. Takéto hniezdo môže obsahovať až 60 kg medu. Ten sa používa v malých množstvách ako rekreačná droga a pripisujú sa mu aj afrodiziakálne účinky. Pre miestnych je zber červeného medu dvakrát ročne často jediným zdrojom obživy. Je však ťažké odhadnúť, koľko medu je bezpečné skonzumovať, keďže väčšie množstvo už spôsobí závrat, vracanie až srdcovú nevoľnosť. Takéto „medové opojenie“ môže byť až fatálne.
Aj keď ide o raritné prípady, lekári by mali myslieť na možnosť otravy „šialeným medom“ v prípadoch náhleho, nevysvetliteľného poklesu tlaku a tepu po zjedení medu s exotickým pôvodom u inak zdravých ľudí.
Dobrá rada: Ak máte vo svojom okolí drobného známeho včelára, kupujte med od neho. Dajte tak prednosť takémuto medu s jasne určeným pôvodom a vyhnite sa zmesiam a výrobkom, ktoré uvádzajú, že obsahujú med z tropických oblastí. Slovom med sa môže označovať iba skutočný med. Prívlastky ako pravý, včelí či prírodný sú na etikete nadbytočné. Podľa pôvodu sladkej šťavy musí byť na mede uvedené, či je kvetový, čiže z nektáru, alebo medovicový, čo znamená z výlučkov sajúceho hmyzu na rastlinách. Nesmie to byť nahrádzané slovami „lúčny“ alebo „lesný“. Povinným údajom na etikete je krajina pôvodu. Môže ísť o „zmes medov z krajín EÚ“, ale aj „mimo EÚ“. Uvádza sa tiež, či med pochádza z krajín s tropickou klímou. Od druhu rastlín závisí aj farba medu. Napríklad agátový med je veľmi svetlý, medovicový tmavý.