„Každá krajina je typická svojimi zvyklosťami a v tomto ohľade má každá svoje plusy aj mínusy. Napríklad ázijské krajiny majú v porovnaní so západnými omnoho nižší výskyt rakoviny prsníka. Viaceré štúdie potvrdzujú, že ovplyvňujúcim faktorom môže byť vysoká spotreba produktov zo sóje, ako je tofu, edamame, sójová omáčka či miso polievka, " vysvetľuje Karin Martinková pre e-book BILLA venovaný kuchyni svetobežníkov. "Na druhej strane sa nemôžu pýšiť bryndzou či kefírom, ktoré priaznivo pôsobia na črevný mikrobióm a sú neoddeliteľnou súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne. My si však, bohužiaľ, držíme jedno z prvých miest v spotrebe červeného mäsa, údenín a nezaostávame za Amerikou v spotrebe fastfoodových jedál,“ dodáva.
Z hľadiska zdravia je za optimálnu považovaná tzv. mediteránska, čiže stredomorská strava, čo sa týka prevencie srdcových chorôb, cukrovky, niektorých druhov rakoviny, dokonca aj zníženého rizika úmrtia. Preto tento spôsob stravovania odporúča nielen Americká dietetická spoločnosť, ale aj Svetová zdravotnícka organizácia.
Talianska kuchyňa: Jedna z najstarších kuchýň na svete. Každý si ju spája s pizzou, cestovinami a so zmrzlinou, ale v skutočnosti je talianske jedlo veľmi variabilné a výrazne regionálne. Taliansko má 20 regiónov a každý z nich má trochu inú predstavu, aké má byť to pravé tiramisu alebo bolonská omáčka. Nech ste však kdekoľvek, talianske jedlo bude mať nasledujúcu štruktúru: antipasti (predjedlo), primo (ryža alebo cestoviny) a na tanier dostanete iba zopár kúskov mäsa (secondo) a dezert (dolce).
Španielska kuchyňa: Vo všeobecnosti Španieli nemajú tendenciu jesť veľa hovädzieho a jahňacieho mäsa, uprednostňujú bravčové a divinu, a najmä obrovské množstvo morských plodov dostupných v pobrežných oblastiach. Asi najznámejšou črtou španielskej kuchyne sú tapas – niečo ako delikatesné obložené chuťovky. Na nich sú naukladané lahodné pochutiny.
Grécka kuchyňa: Ovplyvnila svetové kuchyne, ale na druhej strane ju samu ovplyvnili jedlá z krajín, ktoré Gréci dobyli a preskúmali, takže hranice medzi gréckym, tureckým a dokonca aj talianskym jedlom sú často nejasné. V tejto kuchyni sú nevyhnutnými ingrediencie ako olivový olej, grécky jogurt, med a čerstvé bylinky. Grécky šalát a tzatziki sú najznámejším exportným artiklom.
Japonská kuchyňa: Japonské jedlá sú pravdepodobne najjedinečnejšie. V týchto jedlách sa používa veľa ingrediencií, ktoré sa v iných jedlách jednoducho nenachádzajú. Majstrovstvo tejto kuchyne sa opiera o precíznu prípravu a čo najčerstvejšie kvalitné suroviny. Ak ste ešte nevyskúšali rozmanitosť japonskej kuchyne, budete prekvapení, že ani zďaleka nie je len o suši, tofu a rezancoch.
Mexická kuchyňa: Je jednou z najpopulárnejších svetových kuchýň už desiatky rokov. Burritos, fajitas alebo chili con carne boli prijaté západnými reštauráciami ako mexické jedlo, ale v skutočnosti predstavujú iba severné Mexiko. Jedlo stredného a južného Mexika je jemnejšie, ľahšie a sofistikovanejšie, pričom mnohé jedlá majú korene v starovekej mayskej kultúre. Tortilly nájdeme po celej krajine spoločne s množstvom vajec a zeleniny. A Mexičania, konkrétne Aztékovia, dali svetu guacamole, skvelú avokádovo-paradajkovú salsu.
Vietnamská kuchyňa: Vietnamci prevzali od svojich čínskych susedov používanie paličiek, sójovú omáčku, varenie na panvici wok, používanie vajec a rezance. Z kambodžskej kuchyne zas používanie čili papričiek a korenia karí. Vietnamská kuchyňa sa riadi filozofiami piatich elementov v piatich základných chutiach: ostrá (železo), kyslá (drevo), horká (oheň), slaná (voda), sladká (zem). Každé jedlo má svoju špecifickú chuť, ktorá odráža jeden alebo viacero z týchto elementov.
Libanonská kuchyňa: Patrí medzi najzdravšie na svete vďaka zdravým a nízkotučným jedlám ako hummus, tabbouleh a iné dipy a šaláty. Podobne ako pri gréckej a tureckej kuchyni jej hlavnou črtou je mezze (predjedlo), výber šalátov, zeleninových dipov, zaváranej zeleniny a arabského chleba. Je to fúzia stredomorských a arabských vplyvov, obsahuje veľa zeleninových jedál, čerstvého ovocia, ryby a morské plody a málo živočíšnych bielkovín.