Samozrejme, každý šalát obsahuje doslova milióny kolónií rôznych mikróbov. Neškodné druhy sú v zelenine úplne prirodzené – rôzne pôdne baktérie, ktoré pomáhajú v prírode s rozkladom živín, neškodné plesne či kvasinky. Časopis d-Test 10/2022 pri testovaní takýchto šalátov v jednom grame našiel od 8,6 milióna do 60 miliónov kolónií tvoriacich jednotiek (KTJ) mikroorganizmov, väčšinou však išlo neškodné druhy, ktoré sú v zelenine prirodzené.
Problémom však môžu byť patogénne mikróby, ktoré sú pre ľudí jedným z hlavných zdrojov črevných problémov a nebezpečné sú najmä pre deti a imunitne oslabených jedincov. Ide o baktériu, ktorá sa nazýva Escherichia coli (E-coli), ďalej Listeria monocytogenes (listériu) a Salmonella (salmonela). Ich prítomnosť a množstvo v krájanej zelenine upravuje európske nariadenie č. 2073/2005.
Nebezpečná trojka: E-coli, listéria a salmonela
E-coli sa vyskytuje v tráviacom trakte človeka aj zvierat a prispieva k rovnováhe mikroorganizmov v črevách. Jej vyššia koncentrácia v potravinách však nie je žiaduca a poukazuje na tzv. kontamináciu a hygienické nedostatky pri pestovaní a výrobe. Patogénne kmene tejto baktérie môžu vyvolať hnačky a črevné problémy.
Baktérie rodu Listeria sa nachádzajú v pôde, na rastlinách, ale aj v črevách zvierat a človeka. Ku kontaminácii potravín môže dôjsť napríklad použitím čerstvého hnoja či znečistenej vody na záhonoch. Listeria monocytogenes je nebezpečná baktéria spôsobujúca vážne črevné problémy. Veľmi riziková je pre osoby s oslabenou imunitou, malé deti, tehotné ženy a seniorov. Ak legislatíva povoľuje v krájanej zelenine určenej na priamu spotrebu prítomnosť E-coli 1 000 KTJ, prítomnosť listérie v potravinách určených na priamu spotrebu je neprijateľná.
Trojicu potenciálne nebezpečných baktérií uzatvárajú baktérie rodu Salmonella. Veľká pozornosť sa im venuje najmä v prípade hydinových výrobkov. Ale aj v krájanej zelenine je ich prítomnosť nežiaduca a tento patogén sa do šalátovej zmesi môže dostať jedine pri nesprávnej manipulácii vo výrobných priestoroch alebo tzv. krížovou kontamináciou, keď dochádza k prenosu mikróbov z jedného miesta na iné. Zdravotné problémy spôsobené salmonelou sa prejavujú akútnymi hnačkami, horúčkami, vracaním a rizikom dehydratácie.
Majú prané šaláty menej mikróbov?
Na obaloch šalátov je niekedy napísané, že sú prané a možno ich priamo konzumovať. Celkom prirodzene sa teda ponúka otázka, či prané šaláty obsahujú menšie množstvo mikróbov ako neprané. Zaujímavé, že laboratórne analýzy, ktoré robil d-Test, nenašli nijakú spojitosť medzi pranými šalátom a výrazne nižším počtom mikróbov v šalátovej zmesi. Dokonca výrobok s najväčším celkovým počtom mikroorganizmov patril medzi zástupcov praných šalátov! Naopak, najmenej mikróbov mal šalát, ktorý na obale nedeklaroval umytie. V každom prípade pred konzumáciou šalátu jeho omytím nič nepokazíme!
Foto: SHUTTERSTOCK
Dobrá správa je, že všetky vzorky prešli z hľadiska prítomnosti nežiaducich mikróbov a takisto chemickou analýzou pesticídov, ktorá pátrala po 700 látkach používaných proti škodcom a chorobám rastlín. Ak aj narazili na zvyšky pesticídov, ich množstvo dosahovalo nanajvýš polovicu povolených limitov. Dá sa teda povedať, že mikrobiologické aj chemické analýzy dali šalátom zelenú!
Pri kúpe šalátov si treba všímať celistvý, čistý a nepoškodený vzhľad, čerstvý stav bez hniloby či napadnutia škodcami. V prípade krájanej zeleniny je to čerstvosť rezu a minimálne zvädnutie. Toto všetko sa dá vidieť najmä vtedy, ak sú obaly šalátov čo najpriehľadnejšie, bez rozmernej potlače. A kto v d-Teste zvíťazil? Bola to šalátová zmes, výrobok, ktorý patrí značke Tesco. Nijaké pesticídy, nijaké mikróby a zároveň najviac bodov za senzorické skúšky. Podrobné informácie a porovnanie šalátových zmesí nájdete na webe d-Testu TU.