Mnohé mamičky poznajú kvapky nazývané Kanavit (tu ide o vitamín K1), ktoré sa dávajú novorodencom v prvých týždňoch po narodení (ako prevencia zakrvácania do mozgu aj u zdravých detí). Tento liek je určený na predchádzanie a liečbu porúch zrážanlivosti krvi, pri dlhodobom užívaní antibiotík a chemoterapeutík či pri ochoreniach žlčových ciest a pečene, je len na lekársky predpis. Existuje dokonca aj v injekčnej forme, pretože niekedy je v chirurgii potrebný pri dlhšie trvajúcich žlčových drenážach alebo pri predoperačnej príprave pacientov, ktorí majú zníženú krvnú zrážanlivosť.
Poznáme však akoby dva základné druhy vitamínu K. (Existuje aj syntetický K3, ale ten sa u ľudí nepoužíva.) Zatiaľ čo „Ká jednotka“ zasahuje predovšetkým do mechanizmu zrážania krvi, vitamín K2 v kostných štruktúrach pôsobí spoločne s vitamínom D pri vytváraní a zvyšovaní hladiny bielkoviny s názvom osteokalcín. Ten podporuje novotvorbu kostí. Dvojkombinácia vitamínu D3 s vitamínom K2, resp. dokonca až trojkombinácia s minerálom vápnikom (kalciom) je nesmierne dôležitá ako prevencia osteoporózy, čiže rednutia kostí. Vitamín D výrazne zvyšuje účinnosť vitamínu K.
Z aktuálnych výskumov vyplynulo, že obe základné formy vitamínu K, vitamíny K1 a K2, využíva naše telo rozdielnym spôsobom. Zatiaľ čo K1 sa využíva predovšetkým na zrážanie krvi a jeho hlavným orgánom pôsobenia je pečeň, K2 hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravých kostí, znižovaní rizika kardiovaskulárnych ochorení a v prevencii onkologických ochorení. Vyskytuje sa najmä v srdci, pľúcach, žalúdku, obličkách, chrupavkách a nervovom systéme, a to v podstatne vyšších koncentráciách ako vitamín K1.
Posledné výskumy ukázali, že práve K2 má v našom organizme jedinečnú biologickú sólo funkciu a tou je vychytávanie vápnika z mimobunkového priestoru a jeho viazanie do kostí a zubov. Dá sa teda povedať, že odstraňuje vápnik z mäkkých tkanív a ukladá ho do tvrdých tkanív (kostí a zuboviny). Je teda akýmsi „regulovčíkom“, ktorý kalcium posiela tam, kam treba. Vápnik je síce dôležitý pre kostru, ale v tepnách ho nechceme mať veľa, lebo tieto usadeniny vlastne podporujú proces kôrnatenia tepien. Preto je K2 vysoko cenený v rámci boja s aterosklerózou a taktiež s vysokým krvným tlakom. Vitamín K2 funguje tak, že prispieva k transportu vápnika zo žíl do kostí. A tento účinok je dobre zdokumentovaný.
Súhra vitamínu K2, D a vápnika
Celoživotné riziko vzniku jednej zlomeniny je znížené o 25 % pri dennom užívaní 800 IU vitamínu D, 45 mikrogramov vitamínu K2 a 1 200 miligramov vápnika. Epidemiologické štúdie uskutočnené v poslednom desaťročí u obyvateľov strednej Európy ukázali, že dostatočný príjem vitamínu K2 má veľký význam pre kardiovaskulárne a kostné zdravie.
(článok na tému vitamínu K z odborného portálu pre lekárov, rok 2017)
Kým vitamín K1 sa vyskytuje v zelenine, vitamín K2 sa vyskytuje predovšetkým v živočíšnych tukoch (maslo, sadlo, loj, smotana), v rastlinných olejoch (sójový, olivový, repkový) sa nachádza v troj- až päťnásobne nižšej koncentrácii. K2 si vytvárajú aj naše črevné baktérie. Podiel tejto bakteriálnej syntézy však vyzerá byť omnoho menší, ako sa doposiaľ predpokladalo.
Ak hovoríme o vitamíne K2, z potravy si zadovážime len asi 20 % potreby vitamínu K2. Ako už bolo povedané, nachádza sa najmä vo fermentovaných a v živočíšnych potravinách – ale platí to iba pre mäso, vajcia a mliečne produkty od zvierat, ktoré sa voľne pásli. V tuku rozpustný vitamín K je odolný voči kyslíku a teplu, takže jeho straty pri kulinárskej úprave sú, našťastie, minimálne. Vitamín K2 pre výživové doplnky (K1 je v lieku Kanavit, K2 v rôznych doplnkoch výživy, niekde aj v komplexe K1+K2) sa obyčajne získava s pomocou patentovanej biofermentačnej technológie s pomocou baktérie, ktorá sa nachádza aj v japonskom pokrme nattó.
Autori odbornej publikácie Vitamíny píšu, že K1 aj K2 sú prakticky netoxické a toxické účinky neboli zistené ani pri výraznom prekročení dávok, než je odporúčaný adekvátny príjem (adolescenti 75 mikrogramov za deň, muži 120 mikrogramov denne a ženy 90 mikrogramov denne). V niektorých krajinách (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) je podľa autorov tento odhad dennej dávky o niečo nižší. Odporúčaná výživová dávka sa v zásade odhaduje na jeden mikrogram na kilo telesnej hmotnosti. Tento príjem by mal byť pokrytý príjmom vitamínov K1 a K2 v zmiešanej strave (zelenina plus mäso) a vitamínom K2 vytváraným v čreve. Do veľkej miery to však závisí aj od individuálneho zdravia črevného mikrobiómu. Na záver treba zdôrazniť, že pacienti užívajúci warfarín alebo liečivá na riedenie krvi by sa pri užívaní vyšších dávok „káčkového“ vitamínu mali poradiť s lekárom. Mohlo by tu totiž dôjsť ku nežiaducej vzájomnej interakcii.
Vitamín K:
- prispieva k normálnej zrážanlivosti krvi (najmä K1) a udržiava zdravé žily (K2)
- prispieva k udržaniu normálnej kostnej štruktúry a udržiava zdravé kosti (najmä K2)
- podporuje správne využitie vápnika (je akýmsi regulovčíkom, ktorý vápnik „posiela“ do kostí a nie do ciev) – K2
- optimálne je vitamín K2 užívať v rámci komplexu s vitamínom D3 (pre imunitu a zdravé kosti), prípadne s vitamínom B1 (tiamínom pre udržanie zdravej funkcie srdca) v rámci kapsuly s olejom (keďže ide o vitamín rozpustný v tuku), resp. konzumovať s tukovým jedlom
Kto má zvýšenú potrebu vitamínu K2:
- ľudia s chronickými gastrointestinálnymi ochoreniami (patria sem aj zápalové ochorenia čriev, ako napr. Crohnova choroba, ale aj celiakia)
- pacienti s poruchami tvorby žlče
- pacienti s ochoreniami pečene alebo s cystickou fibrózou, pretože tieto ochorenia znižujú efektivitu pôsobenia vitamínu K
- pacienti dlhodobo užívajúci antibiotiká, sulfonamidy, kumarín, laxatíva obsahujúce minerálne oleje, lieky na zníženie hladiny tukov, antireumatiká, antikonvulzíva (pri epilepsii) alebo hypnotiká (navodzujúce spánok)
- ženy po menopauze pre riziko rozvoja osteoporózy
- ženy aj muži po päťdesiatke pre riziko srdcovo-cievnych ochorení, pacienti s vysokým krvným tlakom
- pacienti s autoimunitnými ochoreniami ako reumatoidná artritída (K2 znižuje zápal v tele) či skleróza multiplex