Čo sa vlastne posudzuje pri kúpe hrozienok? Čo posudzujete vy? Ak kupujete svetlé hrozienka, je dobré vedieť, že obyčajne za to vďačia oxidu siričitému. Medzi prirodzene svetlejšie hrozienka s väčšou veľkosťou patria tzv. sultánky (pozri tabuľku odrôd hrozienok). Od hrozienok sa však očakáva, že by mali byť čisté a nepotrhané, nemali by vykazovať cudziu chuť a vôňu, nemali by sme v nich nájsť živých škodcov, plesne, kryštáliky cukru ani časti cudzích rastlín. Treba však hneď na úvod povedať, že hodnotitelia d-Testu sa ani pri jednom druhu hodnotených hrozienok nestretli s nevyvinutými bobuľami, s viditeľnou plesňou (zárodky plesní sa našli až pri kultivačnej skúške) ani so známkami pôsobenia hmyzu či škodcov. Nezaznamenal sa ani nadmerný výskyt stopiek.
Odrody hrozienok
Smyrnianske hrozienka: Najznámejšie a najčastejšie na regáloch sú tzv. sultánky: Jeden z druhov tzv. smyrnianskych hrozienok, ktoré sa vyznačujú väčšou veľkosťou a prirodzene svetlejšou farbou. Patria sem aj damascénky a perzské sultánky. Smyrnianske hrozienka sa najčastejšie produkujú v Turecku, Kalifornii, Austrálii a Juhoafrickej republike. Anglický výraz „sultanas“ môže byť synonymom aj pre hrozienka bez semienok.
Korintky: Ďalší známy hrozienkový pojem. Drobný tvar a tmavá farba vychádzajú z toho, že sú vyrobené zo špecifickej odrody maloplodého modrého hrozna bez semien. Pôvodne sa korintky produkovali v Grécku, dnes sa však dovážajú aj z Kalifornie či z Austrálie.
Talianske hrozienka: Aromatické hrozienka vyrobené z muškátovej odrody hrozna.
Presušené hrozienka? Realita verzus dojem
Spoločnou „boliestkou“ takmer všetkých výrobkov bola nízka elasticita, čiže výrazná tuhosť až tvrdosť hrozienok. Je pravda, že v prípade sušeného ovocia je nízky obsah vody dôležitý pre dosiahnutie očakávanej trvanlivosti. Príslušná vyhláška pre sušené ovocie nariaďuje minimálne 70 % obsah sušiny – s výnimkou sušených sliviek, pri ktorých sa vyžaduje aspoň 67 %. Z hľadiska odolnosti voči kazeniu by sme mohli predpokladať, že čím suchšie hrozienka budú, tým lepšie. Má to však svoje medze, pretože obsah vody v hrozienkach by nemal byť nižší ako 13 %. V ideálnom prípade by sa teda obsah sušiny v hrozienkach mal pohybovať medzi 70 % až 87 %.
S nedokonale usušenými bobuľami sa hodnotitelia nestretli, ale pri jednom výrobku prístroje naznačili, že je vysušený až príliš – išlo o hrozienka Bonitas Organic (89 % sušiny), ktorých pôvod je síce neuvedený, ale predáva ich slovenská firma Apeka – v celkovom hodnotení sa však z dvanástich umiestnili na peknom treťom mieste! Paradoxne sa výsledky merania sušiny nezhodovali so závermi senzorickej komisie. Tá si pri najvysušenejšej značke Bonitas Organic na nič nesťažovala. Naopak, zmienila sa o známkach presušenia u dvoch iných druhov, ktoré mali nameraný nižší obsah sušiny.
Časť testu bola venovaná oxidu siričitému. Pôsobenie oxidu siričitého zosvetľuje farbu hrozienok a predlžuje ich trvanlivosť. Odvrátenou stránkou sú jeho alergizujúce účinky. Najcitlivejší na siričitany bývajú astmatici, ktorým môže spôsobovať problémy s dýchaním, preto o sírení ovocia musí byť spotrebiteľ informovaný na obale. Testované hrozienka nemali obsahovať siričitany. Preto prekvapili Allnature hrozienka (pochádzajúce z Iránu, dováža Allnature Hradec Králové), pri ktorých laboratórium našlo oxid siričitý v koncentrácii schopnej vyvolať alergické problémy (pri tejto koncentrácii oxid siričitý aj tak nemá svoj technologický efekt). Inými slovami, oxidu siričitého tu bolo dosť na to, aby mohol ublížiť citlivým konzumentom, ale málo na to, aby bol pre samotné hrozienka nejako užitočný. Je možné, že hodnotitelia narazili na chybu pri výrobe, keď sa mohli zmiešať sírené a nesírené hrozienka. Obal značky Allnature síce upozorňoval na stopový výskyt siričitanov, ale laboratóriom zistené množstvo sa za stopové určite považovať nedá.
Foto: SHUTTERSTOCK
Pesticídová nádielka
Čo sa týka pesticídovej nádielky, laboratórium hľadalo najmä mykotoxíny a aflatoxíny (nebezpečné zlúčeniny vytvárané plesňami napadajúcimi ovocie), ktoré majú schopnosť narušovať imunitný systém a sú dokonca karcinogénne. Aflatoxíny sa v hrozienkach neobjavili ani raz, mykotoxín (tzv. ochratoxín A) sa objavil trikrát, ale povolený limit neprekročil. Ďalej sa hľadali pesticídy (pri kontrole pesticídov boli prísne oddelené biohrozienka a bežné hrozienka v teste). Hoci s prekročením limitov problémy nenastali, niekedy prekvapili mnohopočetné nálezy. Nechceným rekordérom boli IBK Trade hrozienka sušené (pôvodom z Turecka), v ktorých sa našlo 24 pesticídov naraz, o niečo menej, dvadsať, bolo v Albert hrozienkach (tiež pôvodom z Turecka). Aj v troch výrobkoch v biokvalite bol však objavený pesticíd.
Na záver prezradíme víťaza z dvanástich druhov hrozienok – najvyšší počet bodov získali hrozienka Kaufland/K Bio Sultaninen s neuvedeným pôvodom. Podrobnosti celého hodnotenia, víťazov a porazených, možno nájsť v d-Teste 12/2022, klik TU .
Najvýznamnejší svetoví produdenti hrozienok
1. Turecko
2. Čína
3. USA
4. Irán
5. India
6. Uzbekistan
7. JAR
8. Čile
9. Argentína