Medzi najčastejšie zlozvyky, ktorých sa cukrovkári dopúšťajú, patrí nezáujem o stravovanie a počítanie sacharidových jednotiek v jedle, nepravidelné stravovanie a dojedanie sa. Podceňujú počítanie sacharidových jednotiek a orientujú sa len na výber potravín podľa glykemického indexu.
Často jedia diavýrobky, pretože sú určené pre cukrovkárov, ale už nevedia, že aj tie treba započítať do sacharidových jednotiek v jedle. Ale aj počas sviatkov si diabetik môže dopriať chutné jedlo a klasickú stravu, stačí ju trochu upraviť.
„Diabetická diéta je vlastne racionálna strava, diabetik si len musí strážiť hladiny glykémie. Zdravý životný štýl je základom liečby cukrovky. Približne 80 % pacientov ale nedodržiava režimové a diétne opatrenia, ktoré sú pre diabetika kľúčové. K najdôležitejším patria strava a pohyb. Na priaznivý efekt stačí 30 až 45 minút aeróbnej fyzickej aktivity denne. Pravidelný pohyb má priaznivý efekt nielen na kontrolu glykémie, ale aj zlepšenie citlivosti na inzulín, pokles hmotnosti, krvného tlaku, zlepšenie spektra krvných tukov a ďalšie. U pacientov s diabetom 2. typu sa pravidelná fyzická aktivita strednej intenzity považuje za základnú súčasť terapeutického plánu,“ konštatoval docent Emil Martinka, predseda Slovenskej diabetologickej asociácie.
Ideálne je do jedálneho lístka zaraďovať potraviny s nižším glykemickým indexom. Čím je sacharidová potravina jednoduchšia a jemnejšia, tým vyšší glykemický index má (biele pečivo, zemiaková kaša). Nízky glykemický index má, naopak, celozrnné pečivo, celozrnná ryža, strukoviny, celé zemiaky, zelenina.
Denne sa odporúča skonzumovať asi 700 gramov zeleniny a ovocia, teda 3 až 4 porcie zeleniny vrátane zemiakov a 2 až 3 porcie ovocia. Približne 17 až 20 percent stravy majú tvoriť bielkovinové potraviny rovnomerne rozdelené na živočíšne a rastlinné.
Medzi živočíšne patria mäsové a mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú ryby, biele mäso a chudé druhy červeného mäsa.
Tuky sú jednou zo základných živín a nositeľmi vitamínov rozpustných v tukoch. Živočíšnych tukov je dostatok v mäse, mlieku, mliečnych výrobkoch, vo vajciach. Stravu je preto zdravšie doplniť malým množstvom kvalitných, najlepšie jednodruhových rastlinných olejov (repkový, olivový, slnečnicový).
Pre obsah cholesterolu a obsah nasýtených mastných kyselín sú nevhodné maslo, masť, slanina, škvarky a podobne.
Sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou živinou. Vyberať treba také, ktoré majú nízky glykemický index a okrem energie dodajú aj ďalšie dôležité zložky potravy.
Napríklad bielkoviny, vitamíny, minerálne látky a vlákninu. Do jedálneho lístka preto treba zaradiť celozrnné pečivo, strukoviny, celozrnnú ryžu a cestoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie.
Vláknina je dôležitou súčasťou jedálneho lístka. V žalúdku zväčší svoj objem, spomaľuje jeho vyprázdňovanie a tým sa spomaľuje i vstrebávanie glukózy v tenkom čreve. Glykémia je tak stabilnejšia.
Vláknina zväčšuje objem stolice a urýchľuje jej pohyb, znižuje vstrebávanie tukov a cholesterolu, tvorí vhodné prostredie a je potravou baktérií hrubého čreva, ktoré potlačujú rast hnilobných baktérií.
Nerozpustná vláknina sa nachádza v ľanových semenách, šupkách ovocia a zeleniny, otrubách, hubách, strukovinách, pohánke, celozrnnom pečive. Rozpustná vláknina je v ovocí, zelenine a obilninách. Odporúčaný denný príjem je 30 až 35 g, priemerná spotreba u nás je 15 až 20 g. Pre splnenie príjmu sa odporúča dopĺňať vlákninu z prírodných zdrojov, nie z doplnkov.