Selén: Nesmie ho byť málo, ale ani priveľa. Slováci ho majú nedostatok, ale pozor na toxické dávky

Názov tohto prvku je odvodený od starogréckej bohyne Mesiaca Seléné. Ide o stopový prvok, čo v praxi znamená, že nám stačí príjem nepatrného množstva. Má to však jeden háčik. Ak žijeme na Slovensku, je viac ako pravdepodobné, že naše telo nemá dostatok selénu. Neplatí to napríklad pre obyvateľov amerického kontinentu, ktorí by selénu mali mať dostatok.

02.01.2023 06:00
selén, stopové prvky, vajíčka, ovsené vločky,... Foto:
Zdroje selénu v potravinách.
debata (1)

Ľudstvo omnoho skôr poznalo dva extrémy – toxicitu selénu a na druhej strane zasa prejavy jeho závažného nedostatku. Až neskôr sa zistil jeho nesmierny význam pre zdravie. Toxicite selénu, prejavom jeho nadmerného príjmu, sa hovorí selenóza. Môže byť akútna (jednorazové predávkovanie vysokou dávkou) a chronická (pravidelný príjem nadmerných dávok dlhší čas).

Známy endokrinológ doc. MUDr. Ján Podoba, CSc., opísal vo svojom článku na tému selénu v odbornom časopise Medicus news okrem iného známe prípady predávkovania selénom: v roku 2010 bola v USA opísaná akútna selenóza u dvoch stoviek ľudí, ktorí konzumovali výživové doplnky s nadmerne vysokým obsahom selénu a podarilo sa im 800-násobne prekročiť dávku. Keďže predávkovanie selénom a následná selenóza je pomerne raritná, odborníci aspoň mohli odsledovať, ako sa tento stav prejavuje. Našťastie, nikto nezomrel. Užívatelia tohto doplnku výživy trpeli nevoľnosťami, vracaním, hnačkou, slabosťou, stratou vlasov, bolesťami kĺbov a farebnými zmenami na nechtoch. V ich pote a dychu bolo cítiť charakteristický zápach po cesnaku, ktorý spôsobilo vylučovanie organickej látky, tzv. dimetylselenidu. Predávkovaní selénom mali farebné zmeny na nechtoch viac ako tri mesiace. Takisto týždne trpeli slabosťou. Akútna otrava selénom je však u ľudí mimoriadne zriedkavá. Nemôže vzniknúť prirodzeným spôsobom.

V 30. rokoch minulého storočia bola v Číne opísaná endemická (čiže na určitom území sa vyskytujúca) kardiomyopatia. Ide o ochorenie srdcového svalu s poruchou funkcie srdca. Podľa provincie, kde ju po prvýkrát objavili, bola nazvaná chorobou Keshan. Postihovala najmä ženy v plodnom veku a deti. Skoro 20 % populácie tu trpelo akútnym alebo chronickým zlyhávaním srdca. Po desiatkach rokov sa jednoznačne dokázalo jej spojenie so závažným nedostatkom selénu – denný príjem obyvateľstva bol menej ako 12 mikrogramov. Ďalšími syndrómami spojenými s ťažkým nedostatkom selénu je choroba Kishin-Beck, ochorenie kĺbov a okolitých kostí opísané v Číne a Tibete. A ešte endemický kreténizmus, ktorý bol opísaný v oblastiach so závažným nedostatkom selénu a jódu súčasne (v strednej Afrike).

„Ľahký a stredne ťažký nedostatok selénu nemá klinické prejavy. Skúsenosti z Fínska však dokazujú, že aj mierny deficit selénu s koncentráciou v krvi (sére) menej ako 45 mikrogramov na liter významne zvyšuje riziko ischemickej choroby srdca a úmrtnosť na kardiovaskulárne horoby. Vo Fínsku a na Novom Zélande sa problém nedostatku selénu vyriešil jeho pridávaním do umelých hnojív, čo sa odrazilo na vzostupe selénu v sére v populácii,“ píše docent Podoba.

Dôležitý je obsah selénu v pôde, lebo prechádza do pestovaných rastlín

Príjem selénu totiž závisí najmä od zloženia pôdy. Nedostatok je rozšírený najmä vo východnej Európe a v niektorých oblastiach Číny. Slovensko podľa tohto odborníka na endokrinológiu tiež patrí medzi krajiny selénového deficitu. Koncentrácia v krvi u nášho obyvateľstva je významne nižšia ako v západnej Európe, napr. v porovnaní s Nórskom, Švédskom a Holandskom ho máme až dvojnásobne menej. V porovnaní s USA či Kanadou je denný príjem selénu u nás dva-, dokonca až trikrát nižší.

Hlavným zdrojom selénu sú vnútornosti a plody mora, mäso a mäsové výrobky, cereálie a obilie (výrobky z múky). Jeho obsah sa však v potravinách významne stráca pri varení! „V Európe sa odhaduje denný príjem 40 mikrogramov, odporúčaný je 55 mikrogramov pre ženy a 70 mikrogramov pre mužov,“ píše docent Podoba v odbornom magazíne pre zdravotníkov. Aj v článku dvojice Maďarič-Kadrabová z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny Bratislava sa možno dočítať, že Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym obsahom selénu v pôde. Keď si pozrieme mapu – obsah selénu v pšenici vypestovanej v rôznych oblastiach Slovenska – najhoršie je na tom stredné Slovensko, od severu až po juh. Z hľadiska percentuálneho zastúpenia rôznych druhov potravín sú najväčšími prispievateľmi selénu v našom dennom príjme vajíčka a bravčové mäso, čo z hľadiska zdravej výživy nie je optimálne. Ak by sme jedli napr. kanadské obilie či šošovicu, budú mať 10–20-krát viac selénu v porovnaní s tou našou. Takéto zvyšovanie príjmu selénu je však náhodné a nesystematické.

V dávnejšej minulosti dnes už neexistujúce Žilinské mliekarne Laktis chceli pomôcť zvrátiť „nepriaznivý selénový status“ Slovákov a prišli s jogurtom obohateným o selén. Veľmi dôležitá je totiž schopnosť kyslomliečnych produktov znižovať zvýšené hladiny cholesterolu a triacylglycerolov v krvi a tým prispieť v akejsi synergii s pôsobením selénu ku zníženiu rizika srdcovo-cievnych ochorení. Existovali aj vajíčka obohatené o selén, ktoré tiež prišli na trh ako funkčná potravina.

Dva para orechy denne sa považujú za dobrý... Foto: SHUTTERSTOCK
para orechy, brazílske orechy, orechy, selén, zdroj selénu Dva para orechy denne sa považujú za dobrý potravinový zdroj selénu. Niektorí odborníci však majú výhrady...

Viac neznamená lepšie!

Podľa publikácie Lži o zdraví, ktorú napísala dvojica Glenn Matten a Aidan Goggins, prvý nutričný terapeut s titulom magistra výživovej medicíny a druhý írsky farmaceut s magisterským vzdelaním v odbore nutričnej medicíny, si treba zapamätať jednu vec – Spojené štáty a Európa sú z hľadiska odlišného príjmu selénu dva úplne rozdielne svety. V USA dostáva väčšina populácie svoju primeranú dávku selénu v bežnej potrave a nijaká ďalšia dávka im neprinesie benefit navyše. Viac totiž v prípade selénu neznamená „lepšie“! V publikácii takisto spomínajú Fínsko, ktoré prijalo zodpovednosť za zdravie svojich obyvateľov a pridáva selén do hnojív. „U európskych žien stačí pre dosiahnutie ideálnej hladiny prijímať 50–60 mikrogramov selénu, u mužov, najmä u tých, ktorí sa snažia o prevenciu rakoviny prostaty, by bolo rozumné dávku možno trochu navýšiť, povedzme do 100 mikrogramov denne (nie viac!),“ píšu autori. Väčšina doplnkov výživy so selénom obsahuje 100 mikrogramov selénu. Odporúčajú dať prednosť doplnkom výživy na báze selénových kvasníc, ktorá najlepšie zodpovedajú príjmu selénu z bežnej potravy. Preto pozor na predajcov doplnkov výživy a so selénom to určite nepreháňajte! Bohatými zdrojmi selénu sú napríklad brazílske orechy, čiže paraorechy.

Autori knihy Lži o zdraví však píšu: „Ako výnimočne výdatný zdroj selénu bývajú často propagované paraorechy. My však nezdieľame tento názor. Nielenže je obsah selénu v týchto orechoch veľmi premenlivý – rozdiely medzi minimom a maximom sú niekedy viac ako tisícnásobok, ale tieto plody naviac obsahujú rádioaktívne prvky rádium a bárium.“ Z iných zdrojov sa zasa dozviete, že dva para orechy denne nikomu neuškodia a niektorí odborníci považujú tieto orechy za vôbec najlepšie.

Zasa platí zlatá stredná cesta a „z každého rožka troška“. Aj v stravovaní.

Kto potrebuje selén

  • tehotné a dojčiace ženy (plod aj dojčiaci novorodenec odčerpávajú selén, ktorý žena prijíma v strave, platí to predovštkým pre vegetariánky)
  • mládež (najmä vo vzťahu k súčasným stravovacím zvyklostiam a úrovne stravy v jedálňach a menzách)
  • vegetariáni (s ohľadom na konzumáciu výlučne rastlinných potravín, v našom geografickom pásme chudobných na selén)
  • fajčiari, kardiaci, celiatici (buď ide o zvýšenú potrebu selénu alebo jeho nedostatočné vstrebávanie)
  • ženy v prechode (v tomto období klesá „výkonnosť“ štítnej žľazy, ktorú podporí selén, jód a železo)

(Petr Fořt – Zdraví a potravní doplnky, rok vydania 2011)

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #selén #selénový deficit #stopový prvok #selenóza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy