Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je Slovensko po Českej republike, Maďarsku a Fínsku štvrtou krajinou s najvyšším výskytom obezity spomedzi krajín OECD. V trendoch nárastu obezity nezaostávame, či sa to dotýka dospelej alebo detskej a adolescentnej populácie. Šesťdesiat percent Slovákov a sedemdesiat percent Sloveniek má nadváhu alebo obezitu. Každý štvrtý Slovák a Slovenka od 18 do 64 rokov majú obezitu (BMI nad 30 kg/m2). Najťažší stupeň obezity (BMI nad 40 kg/m2) má jedno percento obyvateľov, čo je asi 33-tisíc ľudí. Musíme teda hovoriť o pandémii obezity.
Ide ale o vážny zdravotný problém, ktorý znižuje kvalitu života jednotlivca a v neposlednom rade aj náklady potrebné na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Dochádza k nahromadeniu tuku v ľudskom organizme, ktoré vedie k zhoršeniu zdravotného stavu obézneho človeka. Obezita vo veľkej miere prispieva k rozvoju ďalších chronických neprenosných ochorení, ktorými sú napríklad: choroby srdca, obličiek a pečene, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus či viaceré druhy rakoviny (rakovina prsníka, maternice, hrubého čreva, prostaty a pod.). Môže taktiež negatívne vplývať na psychiku človeka, ktorý môže trpieť depresiami a byť stigmatizovaný. U obéznych pacientov je v porovnaní s osobami s primeranou hmotnosťou až trikrát väčšie riziko, že budú čeliť rôznym onkologickým ochoreniam, cukrovke či artériovej hypertenzii.
„Obezita je veľmi časté, chronické, progredujúce a relapsujúce ochorenie. Jej rozvoj ovplyvňujú viaceré biologické, genetické faktory, faktory životného prostredia, vzdelanie, prístup k zdravotnej starostlivosti, prístup k ultraspracovaným potravinám,“ uviedla docentka Ľubomíra Fábryová, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) a špecialistka na diabetes mellitus, poruchy látkovej premeny a výživy. Podľa docentky Fábryovej je obezita spojená s množstvom ďalších chronických ochorení. Je ich viac ako 236. Jednoznačne ide o „drahé ochorenie“.
„Na celoeurópskej úrovni pracujeme na projekte s názvom „Cost of inactivity“, voľne preložené „Čo nás stojí nečinnosť“, samozrejme, myslí sa nečinnosť v prevencii a liečbe chronického ochorenia, akým obezita jednoznačne je. Robíme aj ekonomické analýzy, aby sme vlády jednotlivých krajín presvedčili, že obezite sa treba venovať s plnou vážnosťou. Doteraz sme boli zvyknutí v klinickej praxi riešiť „iba“ ochorenia súvisiace s obezitou ako vysoký krvný tlak, cukrovku, infarkty či cievne mozgové príhody. Doba si však vyžaduje opačný prístup, treba sa venovať prevencii a manažmentu obezity a s ňou spojených ochorení,“ dodala docentka Ľubomíra Fábryová.