Mäta pieporná
Mäta patrí medzi naše azda najznámejšie a najobľúbenejšie čajové bylinky. Horúci čaj z čerstvých mätových lístkov je obľúbenou alternatívou ku klasickým čajom a štandardnou ponukou v mnohých kaviarňach. Ale o tom, že mäta je predurčená chutiť aj v ľadovej podobe, svedčí aj jej ľudový názov – vetrová bylina. Získala ho vďaka svojej sviežej mentolovej chuti.
Mäta pieporná má antiseptický účinok, dezinfikuje a uvoľňuje dýchacie cesty, pomáha pri zápaloch ústnej dutiny a pri nachladnutí. Je vhodná na podporu chuti do jedla aj samotného trávenia, ale tiež poslúži na upokojenie žalúdka. Mentolovo nielen vonia, ale aj chutí, preto si z nej môžete pripraviť aj osviežujúci čaj alebo domáci sirup.
Čítajte viac Bylinkárka Anna vám ukáže, ako si pripraviť nápoj proti poteniu
Vo voľnej prírode ju už takmer nenájdeme, ale je výborná na pestovanie v záhrade, ale aj v črepníku doma. Mätu vysádzame do vlhkej pôdy, najlepšie počas jari, keď už je pôda teplá, ale chybu neurobíme ani pri výsadbe neskôr v lete. Dobre sa rozmnožuje podzemnými výhonkami, ktoré môžeme oddeliť alebo odrezať v celom trse od dospelej rastliny. Potrebuje pravidelné zalievanie a svetlo, v byte ocení polotieň. „Zbierame vňať s listami pred kvitnutím a sušíme v tieni pri teplote do 35 °C, ideálne vo zväzkoch zavesených dole hlavou, aby sa liečivé látky sústredili do lístkov,“ odporúča bylinkárka z Rajeckej doliny Katarína Künstler.
Rakytník rešetliakový
Rakytník u nás nemá dlhú tradíciu. Prirodzene sa vyskytuje v ázijských krajinách, ale vďaka svojim pozitívnym účinkom na telo zvonka aj zvnútra si našiel cestu aj do našich končín.
Plody rakytníka majú vysoký obsah vitamínu C, viac ako citrón, a vitamínu E, ktorý sa nachádza v semenách plodov. Vďaka tomu sa hojne využíva na podporu obranyschopnosti organizmu. Ale obsahuje aj ďalšie cenné látky a vitamíny, ktoré prispievajú k regenerácii organizmu, pomáhajú pri trávení a zlepšujú kvalitu pleti. Preto sa pridáva aj do kozmetiky.
Rakytník je dvojdomý ker, takže samičia rastlina, ktorá plodí, potrebuje aj opeľovača, samčiu rastlinu. Má žltooranžové až červené menšie plody s kyselkavou chuťou, ktoré sú chránené dlhšími ostňami. Plody dozrievajú od augusta do septembra, ale na kríku vydržia až dlho do zimy. Krík rakytníka nie je náročný na pestovanie, zvládne aj mierne sucho a preferuje polotieň. Kyselkavé plody sa objavia zhruba po 4 rokoch od výsadby. Pre ostne a šťavnaté plody je najjednoduchšie rakytník zbierať až v zimných mesiacoch, keď stačí zamrznuté bobuľky len striasť. Skúsení pestovatelia odporúčajú sušiť ho v sušičke na ovocie, alebo len zamraziť a neskôr čerstvý použiť.
Čítajte viac Farmaceutka: Používam bylinky maximálne do roka od ich zberu
Nechtík lekársky
Už ľudový názov mesiačik alebo slniečko napovedá, ako bylinka žiari na slovenských lúkach. Kvitne od jari do neskorej jesene a jeho žlté alebo oranžové kvety sa na noc zatvárajú. Nechtíková mastička je povinnou výbavou každej lekárničky, pretože je antiseptická a je záchranou pri mnohých ťažkostiach s pokožkou. „Ale to nie je jeho jediná sila. Nechtík podporuje činnosť pečene a žlčníka, pomáha pri tráviacich ťažkostiach a proti kŕčom. Podporuje obranyschopnosť organizmu a pomáha aj pri menštruačných ťažkostiach. Preto sa odporúča používať ho nielen do mastičiek, ale aj na prípravu čaju,“ predstavuje bylinku Katarína Künstler.
Nechtík nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy. Nechtík sa pestuje zo semienka ako letnička v záhonoch, v záhradách alebo na políčkach. Ale pri siatí treba byť opatrný a siať veľmi plytko, lebo jeho semienka sú veľmi jemné. Darí sa mu v priepustnej hlinito-piesčitej pôde na slnku, ale aj v polotieni. Zbierajú sa predovšetkým oranžové kvietky nechtíka, ktoré obsahujú viac účinných látok a sušiť ich je potrebné v tieni, na dobre vetranom mieste.