Sladkokyslé nápoje oranžovej farby si našli množstvo priaznivcov aj u nás. Pri kúpe džúsu si však treba vždy uvedomovať rozdiel medzi džúsom z koncentrátu a medzi priamo vylisovaným džúsom.
Džús z koncentrátu: ide o šťavy, z ktorých bola najskôr odparená voda a vzniknutý koncentrát bol neskôr opätovne nariedený vodou na pôvodnú úroveň. Hmotnosť koncentrátu je pri preprave nižšia. Minimálna doba trvanlivosti je obyčajne 6–9–12 mesiacov.
Priamo vylisovaný džús: môže byť rôzne tepelne spracovaný (nepasterizovaný aj pasterizovaný, s vlákninou aj bez). Je ťažšie ho prevážať a skladovať, pretože nepasterizované džúsy je potrebné skladovať v chladničke a majú veľmi krátku dobu spotreby. Pri pasterizovaných džúsoch je doba spotreby niekoľko mesiacov.
Čítajte aj Tieto pomarančové džúsy obsahovali príliš veľa chlorečnanov. Kde sa tam zobrali?
Dve deci denne
Vypiť kvalitný džús je pohodlný spôsob, ako svoju výživu obohatiť o vitamíny a ďalšie výživné látky. V minulosti na Slovensku prebiehala kampaň, v rámci ktorej odborníci na výživu komunikovali, že 200 ml (dve deci) džúsu alebo pyré môže tvoriť jednu z piatich odporúčaných porcií ovocia a zeleniny denne. Tak to odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia. Na druhej strane si treba uvedomiť, že napriek obsahu vitamínov a ďalších látok je ovocný džús ekvivalentom sladeného nápoja, už to nie je ovocie v pôvodnej forme. Treba ho teda piť s mierou (spomínané dve deci denne) a taktiež si uvedomovať, že „nie je džús ako džús“.
Foto: SHUTTERSTOCK
V minulosti z jednej ankety vyplynulo, že po káve, čaji, vode či mlieku je džús v poradí šiesty nápoj, ktorý Slováci pijú. Dôležité je zodpovedať si otázku, čo je to vlastne džús. Džúsom možno nazývať prírodný produkt vyrobený výlučne z čerstvého alebo skladovaného (čiže aj chladeného alebo mrazeného) ovocia a zeleniny. Získava sa lisovaním dužiny na džús alebo mechanickým trením. Džús z citrusových plodov sa získava vytlačením jednotlivého ovocia.
V zmysle zákona žiadny ovocný alebo zeleninový džús nesmie obsahovať konzervačné látky, ani dodatočné farbivá ani arómy. Ovocné džúsy nesmú obsahovať žiadny pridaný cukor. Farba a chuť pochádza vždy z daného ovocia a zeleniny, z ktorej je produkt vyrobený.
Toto už neplatí pre nektáre, nápoje s nižším obsahom ovocnej či zeleninovej zložky, pričom spodná hranica obsahu je 25 %. Síce sa tam tiež nesmú pridávať farbivá ani konzervačné láky, ale nektáre môžu byť prisládzané!
100 ml, čiže jedno deci pomarančového džúsu priemerne obsahuje
- 170 – 180 kJ
- takmer 9 gramov cukru
- 0,7–0,5 gramov kyselín
- 20 – 30 mg vitamínu C (predpísaná norma je min. 20 mg na 100 ml)
Aké druhy 100 % štiav poznáme?
Rozdeľujú sa podľa:
Zdrojových surovín:
- ovocné, zeleninové, ovocno-zeleninové
Konzistencie:
- dužinatý džús (obsahuje diétnu vlákninu, získava sa rozmixovaním celého alebo očisteného ovocia a zeleniny na polotekutú konzistenciu)
- mútny džús (výrobný proces vynecháva filtračnú fázu, preto džúsu ostávajú prírodné zložky, ktoré ho mútia a zahusťujú)
- číry džús (podrobený číreniu a filtrovaniu, neobsahuje dužinu)
Tepelného spracovania:
- nepasterizované džúsy (má krátku dobu spotreby, obyčajne od jedného do troch dní, vyžaduje neprerušené uskladnenie v chladničke)
- pasterizované nízkou teplotou (spracovanie pri teplote 70 stupňov Celzia s minimálnou dobou spotreby niekoľko týždňov)
- pasterizované džúsy (tepelné spracovanie pri teplote takmer 80 stupňov Celzia, čo zabezpečuje dobu spotreby na niekoľko mesiacov pri izbovej teplote)