Zdravé črevo s dostatočným množstvom probiotických baktérií, ako sú Lactobacillus a Bifidobacterium, môže podporovať pozitívne emocionálne stavy a zmierňovať príznaky úzkosti a depresie.
Črevný mikrobióm pozostáva z biliónov baktérií, vírusov a húb, ktoré spolunažívajú v čreve a podieľajú sa na rôznych biologických procesoch, vrátane trávenia, imunitnej funkcie a produkcie neurotransmiterov, teda chemických látok, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami (neurónmi) v nervovej sústave.
Produkcia hormónu šťastia
Jedným z kľúčových mechanizmov, ako probiotiká ovplyvňujú náladu, je práve produkcia neurotransmiterov. Niektoré baktérie v črevách sú schopné produkovať serotonín, ktorý je známy ako hormón šťastia a zohráva kľúčovú úlohu v regulácii nálady, spánku a chuti do jedla. Serotonín produkovaný v čreve (až 90 % jeho celkového množstva v tele) môže pôsobiť na mozog prostredníctvom nervu vagus, ktorý spája črevá s centrálnym nervovým systémom. Toto spojenie zlepšuje náladu a znižuje úzkosť.
Zdravý črevný mikrobióm tiež pomáha regulovať hladiny stresového hormónu kortizolu, čím prispieva k zníženiu stresu a zlepšeniu psychickej pohody.
Ďalší významný mechanizmus je zníženie zápalových procesov. Chronický zápal je často spojený s depresiou a úzkostnými poruchami. Niektoré črevné baktérie dokážu znížiť produkciu prozápalových látok, takzvaných cytokínov, čo zmierňuje zápalové reakcie a tým zlepšuje aj psychické zdravie.
Málo pestrý črevný mikrobióm alebo prevaha „škodlivých“ baktérií môže narušiť jemnú rovnováhu a viesť k zhoršeniu nálady, zvýšenej úzkostnosti a náchylnosti na depresiu.
Čítajte viac Skutočná superpotravina. Dodá vápnik i probiotiká, zníži cholesterol, posilní imunitu
Existujú tiež štúdie, ktoré naznačujú, že ľudia s depresívnymi poruchami majú iný mikrobióm v porovnaní so zdravými jedincami. Pravidelný príjem probiotík môže podporovať obnovu zdravej črevnej flóry a zmierňovať symptómy duševných porúch.
Čo treba jesť
Na zlepšenie črevného mikrobiómu je dôležité konzumovať stravu bohatú na vlákninu, ktorá podporuje rast prospešných baktérií. Fermentované potraviny ako kefír, jogurt, kyslá kapusta či kimchi sú zdrojom prirodzených probiotík. Pravidelné užívanie probiotík a prebiotík vo forme doplnkov môže tiež pomôcť.
Obmedzenie cukrov a spracovaných potravín znižuje množstvo „zlých“ baktérií v črevách. Strava by mala byť rôznorodá, aby podporovala mikrobiálnu rozmanitosť. Dôležitý je aj primeraný pohyb, dostatočný spánok a zvládanie stresu, pretože tieto faktory tiež ovplyvňujú črevnú flóru.
Súvislosť medzi baktériami v črevách a duševným stavom sa začala skúmať v posledných desaťročiach. Priekopnícke výskumy v tejto oblasti sa objavili okolo roku 2004, keď doktor Emeran Mayer a ďalší vedci začali skúmať prepojenie medzi črevom a mozgom, známym ako osa črevo-mozog.
V roku 2011 tím pod vedením Johna Cryana a Teda Dinana na Univerzite v Corku v Írsku priniesol dôležité zistenia, že probiotiká môžu ovplyvňovať náladu a úzkosť u myší. Tento výskum položil základ pre ďalšie štúdie, ktoré skúmali, ako probiotiká a zdravie črevného mikrobiómu ovplyvňujú duševné zdravie aj u ľudí.