Obsahuje takisto prospešnú mikrobiotu, ktorej niektorí zástupcovia pozitívne ovplyvňujú zdravotný stav konzumentov. Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) z Centra biovied vyselektovali a charakterizovali postbioticky aktívne baktérie na ich použitie pri výrobe produktov z fermentovaného kozieho mlieka. Získali za to patent.
„V spolupráci s Výskumným ústavom mliekarenským v Žiline sme vyselektovali bakteriálne kmene, ktoré sú citlivé k antibiotikám a sú bez produkcie nežiaducich enzýmov. Naopak, produkujú užitočný enzým beta-galaktozidáza, ktorý je dôležitý pri príprave produktov pre jednotlivcov trpiacich laktózovou intoleranciou. Kmene produkujú antimikrobiálne pôsobiace substancie – bakteriocíny, patriace do skupiny postbiotík. Substancie zostávajú stabilné aj počas dlhodobého skladovania pri teplote mínus 20 stupňov Celzia,“ priblížila vedúca vedecká pracovníčka z Centra biovied SAV Andrea Lauková.
Čítajte viac Na zdravie s mliekom
Dôležité postbiotiká
Postbiotiká sú biologicky aktívne látky, ktoré vznikajú ako výsledok metabolickej činnosti prospešných mikroorganizmov (probiotík) v črevnom trakte alebo počas fermentácie. Na rozdiel od probiotík, ktoré sú živé baktérie, postbiotiká sú produkty, ktoré tieto baktérie produkujú, a samotné neobsahujú živé mikroorganizmy.
Kozie mlieko je podľa SAV považované za funkčnú a nutrične hodnotnú tekutinu bohatú aj na komponenty, akými sú postbioticky aktívne kmene baktérií. Baktérie prežívajú na pracovisku v dostatočnom množstve v jogurtoch vyrobených z kozieho mlieka.
„Ďalšou zložkou kozieho mlieka s významom pre naše zdravie sú vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E, K a kyselina listová. Zastúpené sú aj mastné kyseliny, a z nich hlavne kyselina maslová, kaprónová, kaprylová, kaprínová, palmová, arachidonová a linolénová. Kozie mlieko obsahuje takisto vyššie percento aminokyselín treonín, izoleucín, lyzín, tyrozín, cysteín a valín,“ uviedla Lauková.
Patent udelil tento mesiac Úrad priemyselného vlastníctva SR po úspešnom zavŕšení úplného prieskumu patentovej prihlášky.