Následne zanalyzoval náhrady tak, aby zhodnotil dopady nahradenia všetkého mäsa a mlieka na úrovni kalórií. Napríklad dve porcie fazule obsahujú podobné množstvo kalórií ako jedna porcia vegetariánskeho burgeru, a tri porcie mandľového mlieka obsahujú podobné množstvo kalórií ako jedna porcia ovseného alebo sójového mlieka.
„Keďže diskusia o náhradách mäsa a mlieka prebieha predovšetkým v bohatých krajinách, sústredili sme sa na tento región príjmu,“ vysvetlil Springmann.
Víťazom sú strukoviny
Podľa jeho zistení sú najvhodnejšou náhradou mäsa a mlieka nespracované potraviny ako sója, hrach a fazuľa. Ich konzumáciou namiesto živočíšnych výrobkov by navyše v bohatých krajinách, akými sú USA či Spojené kráľovstvo, klesli výživové nerovnováhy medzi tým, koľko živín ľudia prijímajú a koľko by prijímať mali, na polovicu.
Štúdia odhaduje, že úmrtia spôsobené chorobami srdca, cukrovkou či mŕtvicou, by klesli o desatinu. Znížilo by sa množstvo vody a pôdy potrebných na produkciu našich potravín, rovnako tak aj množstvo emisií skleníkových plynov.
Mäso z laboratória na poslednom mieste
„Prekvapivým druhým miestom bol tempeh, tradičné indonézske jedlo vyrobené z fermentovaných sójových bôbov, ktoré si zachováva väčšinu výživových vlastností sóje bez veľkého spracovania alebo prídavných látok,“ píše Springmann
Na poslednom mieste spomedzi náhrad skončilo mäso vypestované v laboratóriu. „Pri použití súčasnej technológie, ktorá spotrebuje veľa energie na pestovanie živočíšnych tkanív v laboratóriu, môžu emisie z kultivovaného mäsa dosiahnuť úroveň emisií z hovädzích burgerov, pričom náklady môžu byť až 40 000-krát vyššie. Replikovaním hovädzieho mäsa sú aj zdravotné dopady mäsa z laboratória podobne negatívne,“ dodal autor štúdie.