Zdá sa, že sladkosti sú naozaj srdcovou záležitosťou. Vedci na povrchu srdcových buniek objavili receptory pre sladkú chuť. Stimulácia týchto receptorov sladkými látkami môže modifikovať rytmus srdca. Tento výskum podľa vedcov otvára nové možnosti pre pochopenie funkcie srdca a potenciálne aj pre vývoj nových liečebných prístupov k zlyhaniu srdca.
Ide o prvú štúdiu, ktorá identifikovala konkrétne receptory sladkej chuti na povrchu buniek srdcového svalu. Zatiaľ čo receptory chuti sú tradične spájané s jazykom a našou schopnosťou vnímať chute, nedávne štúdie ukázali, že tieto receptory existujú aj v iných častiach tela, kde pravdepodobne zohrávajú rôzne úlohy.

Výskum zistil, že receptory sú na srdcovom svale nielen prítomné, ale aj funkčné. Vedci ich stimulovali v ľudských aj myších srdcových bunkách pomocou umelého sladidla aspartámu. Následne pozorovali významné zvýšenie sily kontrakcie srdcového svalu a zrýchlenie spracovania vápnika – kľúčové procesy pre zdravý srdcový rytmus.
„Po zjedení jedla sa ukázalo, že vaša srdcová frekvencia a krvný tlak naozaj vzrastajú,“ povedal Micah Yoder z Loyola University Chicago. „Predtým sa myslelo, že ide o nervovú os, ktorá je signalizovaná. Ale my navrhujeme priamy dôsledok, kde po jedle nastáva nárast hladiny cukru v krvi a ten sa viaže na tieto receptory sladkej chuti na bunkách srdcového svalu, čo spôsobuje zmenu v srdcovom rytme,“ dodal.
„Počas zlyhania srdca srdce mení svoj energetický profil a uprednostňuje príjem glukózy a jej využitie. Je teda možné, že počas tejto energetickej zmeny bude musieť srdce zmeniť svoju schopnosť detekovať živiny, aby sa prispôsobilo tejto zmene,“ vysvetlil Yoder.
Okrem toho výskum môže vysvetliť, prečo vysoká konzumácia nápojov s umelými sladidlami je spojená s arytmogenézou, teda nepravidelným srdcovým rytmom. Tieto receptory sladkej chuti sú totiž obzvlášť stimulované umelými sladidlami, ako je už spomínaný aspartám. Yoder tiež zistil, že nadmerná stimulácia týchto receptorov vedie k zvýšeniu arytmického správania v srdcových bunkách. Podľa vedcov je však na pochopenie dlhodobých účinkov stimulácie receptorov v srdci potrebný ďalší výskum.