Katkin manžel je chemický inžinier a na to, že sa doma pilo priamo z fľaše, sa vždy hneval. Kázal všetkým členom domácnosti nalievať si minerálku či inú tekutinu z fľaše do pohára. Tvrdil, že je to tak hygienické – a nielen v situáciách, keď vonku zúrila nejaká vírusová infekcia. Kultivovaný človek má podľa neho piť z pohára a naliať si len toľko, koľko v daný moment vypije. Samozrejme, hovoríme o nealkoholických tekutinách.
Je jasné, že pitím z fľaše sa do tekutiny môžu dostať nevítaní hostia a v teplom prostredí sa rozmnožiť.
Malý experiment s „odpíjačmi“
Originálne uzatvorený nápoj by mal byť z mikrobiologického hľadiska čistý. Vo chvíli, keď sa však naše ústa dotknú hrdla fľaše, usadia sa na ňom mikroorganizmy obývajúce našu ústnu dutinu. Následne sa v nedopitej tekutine množia. Hrozia naozaj reálne riziká?
Najväčším je možnosť vzájomného prenosu škodlivých mikróbov, najmä ak z fľaše pije niekoľko osôb naraz a niektorá z nich nie je zdravá. Príbuzný autorky článku Ivan bol kedysi na poznávačke v Indii, a hoci mnohí jeho priatelia trpeli hnačkami, on túto dovolenku zvládol bez črevných ťažkostí. Po prílete na letisko vo Viedni na rozlúčku v skupinke kolovala fľaša – niečoho tuhšieho. Približne o tri dni sa Ivan ocitol na infekčnom oddelení na bratislavských Kramároch. Ľudia majú navyše tendenciu pred napitím sa z cudzej fľaše utrieť jej hrdlo dlaňou ruky. To je, mimochodom, to najhoršie, čo môžu urobiť, najmä na miestach, ako je letisko, keď nemajú dezinfekčným gélom vyčistené ruky.
Vráťme sa však k obyčajným soft drinkom. Státím v teple po odpití z fľaše je ohrozená aj kvalita nápoja – predovšetkým po dlhšej dobe alebo skladovaní pri vyššej teplote. Mikroorganizmy by sa mohli po dlhšej dobe usadiť na vrstve biofilmu, dokonca zmeniť chuť a vôňu tekutiny.
Nakoľko je tento scenár pravdepodobný? Časopis dTest požiadal mikrobiologické laboratórium o malý experiment. Skúmali rýchlosť množenia mikróbov v „rozpitých fľašiach“ na vzorke štyroch nápojov balených v PET fľašiach:
- pramenitej jemne sýtenej vody
- ochutenej minerálky
- kolovej limonády
- pomarančového nektáru.
Laboratórium dostalo po dva kusy z každého nápoja. Dôležitejšia ako značka však bolo to, pri akej teplote sa obyčajne popíja. Test predpokladal, že sýtená voda aj ochutená minerálka sa skladuje a pije pri izbovej teplote, zatiaľ kým kola a pomarančový nektár sa pijú skôr vychladené z chladničky. Na začiatku experimentu laboratórium na úvod stanovilo v práve načatých fľašiach počet mikroorganizmov. Každú štvoricu výrobkov následne dostali dvaja zamestnanci laboratória, aby si z nich po dobu dvoch dní každý deň v stanovenom čase odpili. Sýtená voda a ochutená minerálka sa v priebehu dňa skladovali pri teplote okolo 20 stupňov Celzia, kolová limonáda a pomarančový džús stáli v chladničke pri teplote štyri stupne Celzia. Po dvoch dňoch „odpíjania“ z fliaš v laboratóriu opätovne prepočítali všetky prítomné mikroorganizmy bez určenia druhu. Cielené pátranie po jednotlivých druhoch by nemalo význam, pretože je jasné, že každý z dvoch „odpíjačov“ do nápoja preniesol svoje špecifické patogény.
Rozpitá fľaša vody v miestnosti – viac mikróbov ako mlieko
Počas štartu experimentu boli všetky nápoje čisté, bez mikrobiologického nálezu. Ukázalo sa teda, že pri originálne uzatvorených fľašiach sa mikrobiálnej kontaminácie (znečistenia) nemusíme obávať. Po dvoch dňoch odpíjania z fliaš však už výsledky ani zďaleka jednoznačné neboli. Mikrobiologicky čisté ostali pomarančové džúsy a kolové limonády skladované v chladničke. Platilo to pre oboch ochutnávačov a vysvetlenie je jednoduché: pri teplota 4 stupne Celzia sa mikróby tak rýchlo nerozmnožujú.
Naopak, izbová teplota skladovanej sýtenej pramenitej vody a ochutenej minerálky ponúkli mikróbom pohostinnejšie prostredie, a to vo všetkých prípadoch. Pred začiatkom pokusu odborníci predpokladali, že sa bude mikróbom lepšie dariť v osladenej minerálke, pretože obsiahnutý cukor by im mohol slúžiť ako zdroj živín. Ale tento predpoklad sa nepreukázal! Skôr sa ukázalo, že počet mikroorganizmov závisí od osoby ochutnávača. Vo všetkých prípadoch sa po dvoch dňoch v mililitri nápoja našli rádovo desiatky mikroorganizmov, ale u jedného konkrétneho účastníka pokusu – ochutnávača – to bolo viac ako u druhého. Desiatky mikroorganizmov v mililitri nápoja síce nevyzerajú na prvý pohľad dramaticky, ale pri skladovaní pri vyššej teplote, napr. v rozpálenom aute, by sa mikróby mohli množiť rýchlejšie. Pre porovnanie je možné dodať, že v mililitri čerstvého mlieka sa v testoch našlo menej ako desať mikróbov. V kuchyni stojaca rozpitá fľaša s vodou tak môže byť hustejšie osídlená ako mlieko, ktoré je často považované za „živý nápoj“.
Mikrobióm v ústach
Ústa vytvárajú svojím vlhkým prostredím, udržiavaním relatívne konštantnej teploty (34–36 stupňov Celzia), pH pohybujúcim sa okolo hodnôt 6,5 až 7,5, veľmi prospešné rastové podmienky pre mnohé organizmy. Ľudský orálny mikrobióm, nazývaný aj mikrobiota či mikroflóra, to sú všetky mikroorganizmy, baktérie, huby, prvoky či vírusy, nachádzajúce sa v ústnej dutine až po vzdialený úsek pažeráka. Najpočetnejšia je bakteriálna zložka. Odhaduje sa, že v ústach existuje okolo 700 bakteriálnych druhov. Orálny mikrobióm je vo všeobecnosti podobný u všetkých ľudí, hoci každý jedinec má svoje špecifické zloženie ako svoj „odtlačok prsta“, ktorý je jedinečný. Aj zdraví jedinci sa môžu líšiť zložením ústnych mikróbov, napríklad v závislosti od klimatických podmienok. Mikrobióm úst sa mení v priebehu života, pri prerezaní zubov a ich strate, vložením protéz, výplní, ortodontickou liečbou a akýmkoľvek iným ošetrením zubov.