Nedávna štúdia publikovaná v časopise Critical Reviews in Microbiology preskúmala, ako probiotiká a diéta modulujú črevnú mikrobiotu, aby formovali imunitné odpovede a účinnosť vakcín.
Covid-19, chrípka či osýpky. Očkovania proti rôznym viac či menej nebezpečným chorobám patrí k najväčším vymoženostiam modernej medicíny. Chránia zdravie i životy. No ani očkovanie nie je často stopercentnou istotou, že chorobu „nechytíme“. Vedci teraz naznačili, že to, ako dobre nám vakcína účinkuje, môže súvisieť aj s našou stravou.

Vakcíny sú kľúčové pre zníženie šírenia infekčných chorôb. Nízke miery očkovania vedú k tomu, že sa vracajú choroby, ktoré boli už takmer vykynožené. V tejto štúdii výskumníci preskúmali dôkazy o súvislostiach medzi zložením črevnej mikrobioty a reakciami na vakcíny, so zameraním na to, ako diétné intervencie a probiotiká formujú tento vzťah.
„Účinnosť vakcíny má množstvo determinantov, medzi ktoré patrí vek, pohlavie, genetika, prostredie, geografická poloha, výživový stav, materské protilátky a predchádzajúca expozícia patogénom. Avšak o úlohe črevnej mikrobioty v účinnosti vakcín a o tom, ako ju možno ovplyvniť prostredníctvom diétnych intervencií na zlepšenie imunitných odpovedí, je známe len málo,“ píšu autori štúdie.
Podľa ich slov je potrebné odhalenie tejto súvislosti najmä v súčasnom post-pandemickom svete. „Vláknina a polyfenolové zlúčeniny pochádzajúce z rastlinných potravín zlepšujú diverzitu črevnej mikrobioty a účinnosť vakcín podporovaním rastu mikroorganizmov produkujúcich krátkoreťazcové mastné kyseliny. Na druhej strane, potraviny živočíšneho pôvodu majú zmiešané účinky – srvátkový proteín a rybí olej podporujú črevnú eubiózu a účinnosť vakcín. Naopak, živočíšny tuk a červené mäso majú nepriaznivé účinky,“ opisuje ďalej štúdia.

Podľa autorov druhy potravín, stravovacie návyky a špecifické živiny majú významný vplyv na zloženie črevnej mikrobioty a reakcie na vakcíny. Rizikovou skupinou črevnej dysbiózy – nerovnováhy črevnej mikroflóry – a zmenených reakcií na vakcíny sú najmä dojčatá a starší ľudia, práve tieto skupiny si teda vyžadujú špeciálnu pozornosť. Druhy potravín, stravovacie návyky a špecifické živiny majú významný vplyv na zloženie črevnej mikrobioty a reakcie na vakcíny.
„Budúce formulácie vakcín musia zohľadniť neustále rastúce poznatky o tom, ako hostiteľ a environmentálne premenné a ich následky na tieto úpravy transformujú mikrobiotu,“ dodáva štúdia v závere.